Glykolýza - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Glykolýza
Glykolýza

Glykolýza (z gréckeho glykos – cukor a lysis – štiepenie) je súbor chemických reakcií, v priebehu ktorých sa jedna molekula glukózy zmení na dve molekuly pyruvátu. Slúži na získavanie energie pre bunku a prebieha v cytoplazme väčšiny buniek. Glykolýzu používajú tak aeróbne, ako aj anaeróbne organizmy, pretože prebieha aj za neprítomnosti kyslíka. Čistý výťažok glykolýzy na jednu molekulu glukózy predstavujú dve molekuly adenozíntrifosfátu (ATP) a dve molekuly NADH.

Opakom glykolýzy je glukoneogenéza.

Charakteristika

Glykolýza sa pravdepodobne vyvinula ako prostriedok na získavanie energie v ranej histórii života, ešte skôr, než koncentrácia kyslíka v zemskej atmosfére dosiahla dostatočné hodnoty na to, aby mohli nastúpiť aeróbne procesy. Prebieha v desiatich krokoch, z ktorých každý je katalyzovaný iným enzýmom a každý vytvorí odlišný medziprodukt. Na jej spustenie sú potrebné dve molekuly ATP. Neskoršie kroky vyprodukujú 4 molekuly ATP, takže zisk z glykolýzy sú dve molekuly ATP.

U aeróbnych organizmov je glykolýza len vstupnou bránou k hlavnému súboru chemických reakcií schopných vytvárať oveľa viac molekúl ATP – k citrátovému cyklu. Ale u mnohých anaeróbnych organizmov je glykolýza základným zdrojom ATP pre ich bunky.

Priebeh

Na začiatku glykolýzy enzým hexokináza (kinázy sú enzýmy schopné fosforylovať iné molekuly) prenesie jednu fosfátovú skupinu z ATP na glukózu, čím sa glukóza zmení na glukóza-6-fosfát. V druhom kroku vratná premena štruktúry (izomerizácia) prenesie v glukóze karbonylovaný kyslík z prvého uhlíkového atómu (označeného C1) na druhý (C2), čím dôjde k premene glukózy na fruktózu (aldózy na ketózu). Reakciu katalyzuje enzým fosfoglukózaizomeráza. Táto novovytvorená karboxylová skupina na C2 je fosforylovaná ATP prostredníctvom enzýmu fosfofruktokinázy. Vzniknutý produkt, fruktóza-1,6-bisfosfát, má teda na sebe naviazané už dve fosfátové skupiny. Až v tejto fáze z tohto šesťuhlíkatého produktu môže enzým aldoláza vyrobiť dva trojuhlíkaté cukry, dihydroxyacetónfosfát a glyceraldehyd-3-fosfát. Keďže v glykolýze však môže ďalej pokračovať len glyceraldehyd-3-fosfát, enzým triózafosfátizomeráza musí izomerizovať aj druhý produkt štiepenia fruktózy-1,6-bisfosfátu, dihydroxyacetónfosfát na glyceraldehyd-3-fosfát.

V šiestom kroku glykolýzy sa obe molekuly glyceraldehyd-3-fosfátu oxidujú prostredníctvom glyceraldehyd-3-fosfátdehydrogenázy na 1,3-bisfosfoglycerát. Tým z NAD+ zároveň vzniká NADH. V siedmom kroku sa makroergická fosfátová skupina vzniknutá v predchádzajúcom kroku prenesie enzýmom fosfoglycerátkináza na adenozíndifosfát (ADP), čím sa vytvorí prvá dvojica molekúl ATP (na každý 1,3-bisfosfoglycerát jedna) a dva 3-fosfoglyceráty. Zostávajúce fosfoesterové väzby na 3-fosfoglycerátoch majú pomerne nízku voľnú energiu. Preto túto väzbu enzým fosfoglycerátmutáza premiestni z tretieho na druhý uhlík za tvorby 2-fosfoglycerátov. Z nich enzým enoláza následne odštiepi molekulu vody a vytvorí tak na oboch molekulách nové makroergické fosfoenolové väzby. Tieto väzby sú enzýmom pyruvátkinázou premiestnené na ADP, čím vznikne druhá dvojica molekúl ATP. Tým je glykolýza ukončená a ďalší osud jej cukorných produktov, trojuhlíkatých pyruvátov, závisí od toho, či ide o aeróbne, alebo anaeróbne organizmy. Aeróbne bunky transportujú pyruvát do mitochondrií, kde sa celkom odbúra za konečného vzniku molekúl oxidu uhličitého a vody. U anaeróbnych organizmoch zvyčajne nasleduje fermentácia (kvasenie bez prítomnosti kyslíka).

Zdroj

  • ALBERTS, Bruce; BRAY, Dennis; JOHNSON, Alexander, Julian Lewis, Martin Raff, Keith Roberts, Peter Walter Základy buněčné biologie. Redakcia Miranda Brownová, Eleanor Lawrenceová, Valerie Nealová, Anne Vinnicombeová; preklad Arnošt Kotyk, Bohumil Bouzek, Pavel Hozák; ilustrácie Nigel Orme. 2.. vyd. Ústí nad Labem : Espero Publishing, © 1998. ISBN 80-902906-2-0. Kapitola Jak buňky získavají energiu z potravy, s. 110 - 114. (česky)
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Glykolýza





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk