Dvojklíčnolistové

	dvojklíčnolistové
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (magnóliorasty) (Angiospermae (Magnoliophyta))
Trieda (classis)	dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida)
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Dvojklíčnolistové (iné názvy pozri nižšie; lat. Dicotyledonopsida, Dicotyledoneae, Dicotyledones) alebo magnólie^[1] (iný názov: magnóliokveté^[2], lat. Magnoliopsida) je veľký parafyletický taxón (tradične trieda) magnóliorastov. Niekedy sa čisto formálne dvojklíčnolistové klasifikujú ako nadtrieda a magnólie potom ako jediná trieda tohto taxónu.

Názvy

Slovenské ekvivalenty vedeckého názvu Dicotyledones (a pod. - pozri vyššie) sú: dvojklíčnolistové^[2]^[1], dvojklíčnolistové rastliny^[3], staršie dvojklíčne rastliny ^[4], zriedkavo dvojklíčnolisté rastliny^[5], zriedkavo dikotyledony^[6]. Nesprávny alebo starší názov je: dvojdeložné (rastliny)^[7]^[8]^[9]. Zastarané názvy sú: dvojmaternicové rastliny^[10]^[11], dvojklolisté rastliny^[11], dvoj- a viackeľničné rastliny^[12], rozrastliny^[12].

Charakteristika

Dvojklíčnolistové sú vývojovo staršie krytosemenné rastliny. Majú hlavný koreň zväčša vyvinutý, listy s perovitou alebo dlaňovitou žilnatinou, kvety najčastejšie päťpočetné, kvetný obal rozlíšený na kalich a korunu a zárodok s dvoma klíčnymi listami. Väčšina z nich má tiež v sitkoviciach plastidy so škrobovými zrnami.

Dnes je známych okolo 199 350 druhov týchto rastlín a zahŕňajú 75 % všetkých krytosemenných rastlín.^{[chýba zdroj} Fosílie prvých pravých dvojklíčnolistových pochádzajú z ranej kriedy (pred 125 miliónmi rokov).

Systém

Dvojklíčnolistové sú taxón vyskytujúci sa v tradičných systémoch. Typický príklad je uvedený tu: Cronquistov systém. V Cronquistovom systéme sa dvojklíčnolistové delia na rôzne podtriedy a rady.

Alternatívny tradičný systém delí dvojklíčnolistové na najvyššej úrovni na dve veľké skupiny (a tie potom ďalej na podtriedy a/alebo rady)^[13]^[14]^[15]:

"nižšie dvojklíčnolistové" (=magnólie v užšom zmysle/magnóliokveté v užšom zmysle; lat. Magnoliopsida v užšom zmysle )
vyššie dvojklíčnolistové (=trikolpátne/pravé dvojklíčnolistové rastliny; lat. Rosopsida, Tricolpates, Eudicotidae)

V systéme APG IV sa taxón dvojklíčnolistové už nevyskytuje explicitne, ale implicitne v ňom zodpovedá jednoducho všetkým krytosemenným rastlinám okrem vetvy jednoklíčnolistové rastliny. T.j. v systéme APG IV majú dvojklíčnolistové nasledujúci systém:

rad amborelotvaré (Amborellales)
rad leknotvaré (Nymphaeales)
rad austrobejliotvaré (Austrobaileyales)
magnoliidy - delenie pozri v príslušnom článku
rad zelenokvetotvaré (Chloranthales)
rad rožkatcotvaré (Ceratophyllales)
pravé dvojklíčnolistové rastliny - delenie pozri v príslušnom článku

Z uvedených taxónov APG IV sú pravé dvojklíčnolistové rastliny to isté ako v tradičnom systéme vyššie dvojklíčnolistové a všetky ostatné uvedené taxóny APG IV zodpovedajú v tradičnom systéme nižším dvojklíčnolistovým.

Zdroje

↑ ^a ^b Systém živej prírody, 2008
↑ ^a ^b BARANEC, T. et al. Systematická botanika, 2001
↑ dvojklíčnolistové rastliny. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 627.
↑ dvojklíčny. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 352.
↑ ŠIŠKA, B., MEZEYOVÁ, I. FENOLOGICKÝ MONITORING OVOCNÝCH DREVÍN NA SPU A V PODMIENKACH SR. In: Rožnovský, J., Litschmann, T., I. Vyskot. (ed): „Fenologická odezva proměnlivosti podnebí“, Brno 22.3.2006, ISBN 80-86690-35-0
↑ prihláška vynálezu SK 526-96 A3
↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-X. S. 129.
↑ dvojdeložné rastliny. In: Slovenský náučný slovník : Príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok 1 : A – D. Bratislava-Praha : Litevna, 1932. 344 s. S. 343.
↑ KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre národnie školy - diel druhý: rastlinopis. Turč. Sv. Martin 1872, S. 27
↑ Medzinárodné patentové triedenie (2006)Základná úroveň Zväzok 1 Sekcia A Ľudské potreby. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky , S. 71
↑ ^a ^b MARTINKA, J. Príspevok k botanickému názvosloviu. Slovenská reč, 1936, roč. V, čís. 2-3, s. 67 – 69. Dostupné online . ISSN 1338-4279.
↑ ^a ^b METZENAUER, F. O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy, 1874, S. 50
↑ Magnoliopsida. In: Lexikon der Biologie. München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
↑ JESSEN, Hans; SCHULZE, Helmut. Botanisches Wörterbuch für Gärtner und Floristen (mit über 2000 Namen). : Schlütersche, 2008. 198 s. ISBN 978-3-7944-0220-5. S. 154.
↑ SPICHIGER, R., SAVOLAINEN, V. Present state of Angiospermae phylogeny 1997

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dvojklíčnolistové
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Dvojklíčnolistové

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[S-1] Systém živej prírody, 2008

[B-2] BARANEC, T. et al. Systematická botanika, 2001

[3] vojklíčnolistové rastliny. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 627.

[4] vojklíčny. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 352.

[5] ŠIŠKA, B., MEZEYOVÁ, I. FENOLOGICKÝ MONITORING OVOCNÝCH DREVÍN NA SPU A V PODMIENKACH SR. In: Rožnovský, J., Litschmann, T., I. Vyskot. (ed): „Fenologická odezva proměnlivosti podnebí“, Brno 22.3.2006, ISBN 80-86690-35-0

[6] rihláška vynálezu SK 526-96 A3

[7] IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-X. S. 129.

[8] vojdeložné rastliny. In: Slovenský náučný slovník : Príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok 1 : A – D. Bratislava-Praha : Litevna, 1932. 344 s. S. 343.

[9] KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre národnie školy - diel druhý: rastlinopis. Turč. Sv. Martin 1872, S. 27

[10] Medzinárodné patentové triedenie (2006)Základná úroveň Zväzok 1 Sekcia A Ľudské potreby. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky , S. 71

[Martinka-11] MARTINKA, J. Príspevok k botanickému názvosloviu. Slovenská reč, 1936, roč. V, čís. 2-3, s. 67 – 69. Dostupné online . ISSN 1338-4279.

[Metz-12] METZENAUER, F. O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy, 1874, S. 50

[13] Magnoliopsida. In: Lexikon der Biologie. München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.

[14] JESSEN, Hans; SCHULZE, Helmut. Botanisches Wörterbuch für Gärtner und Floristen (mit über 2000 Namen). : Schlütersche, 2008. 198 s. ISBN 978-3-7944-0220-5. S. 154.

[15] SPICHIGER, R., SAVOLAINEN, V. Present state of Angiospermae phylogeny 1997

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]