Cytokín (zo starogr. κύτος kytos – „dutina; nádoba“^[1] + κίνησις kinēsis – „pohyb“^[2]) sú široká kategória malých proteínov (~5–20 kDa), ktoré sú dôležité v bunkovej signalizácii. Ich uvoľnenie má vplyv na bunky v ich okolí. Možno konštatovať, že cytokíny sa uplatňujú v autokrinnej, v parakrinnej a v endokrinnej signalizácii ako imunomodulačné činidlá. Cytokíny zahrňujú chemokíny, interferóny, interleukíny, lymfokíny a tumor nekrotizujúce faktory, ale vo všeobecnosti to nie sú hormóny, ani rastové faktory. Sú produkované širokým spektrom buniek vrátane imunitných buniek ako sú makrofágy, B a T lymfocyty, žírne bunky, endotelové bunky, fibroblasty a rôzne stromálne bunky. Rovnaký cytokín môže byť produkovaný viac ako jedným typom buniek.^[3]

Cytokíny pôsobia pomocou receptorov a sú dosť dôležité v imunitnom systéme. Dokážu modulovať rovnováhu medzi humorálnymi a bunkovými imunitnými reakciami a regulujú vyzrievanie, rast a citlivosť jednotlivých bunkových populácií. Niektoré cytokíny môžu inhibovať pôsobenie iných cytokínov komplexným spôsobom. Sú dôležité pre zdravie, konkrétne v reakcii hostiteľa na infekciu, majú úlohu v imunitnej odpovedi, pri zápale, traume, sepse, rakovine a reprodukcii.

Objavenie cytokínov

Interferon-α (interferón 1. typu), bol identifikovaný v roku 1957 ako proteín, ktorý zasahoval do replikácie víru.^[4] Aktivita interferonu-γ (jediný člen triedy interferónov 2.typu) bola popísaná v roku 1965, bol to prvý identifikovaný mediátor odvodený od lymfocytov.^[5] Faktor inhibície makrofágovej migrácie (MIF) bol identifikovaný v roku 1966 Johnom Davidom a Barrym Bloomom. ^[6][7] V roku 1969 Dudley Dumonde navrhol termín lymfokín, aby popísal proteín sekretovaný z lymfocytov a neskôr proteíny odvodené z makrofágov a monocytov boli nazývané monokíny.^[8] V roku 1974 Stanley Cohen publikoval článok, ktorý popisuje produkciu MIF v alantoidných membránach a bunkách obličiek infikovaných vírusom. Tento článok ukázal, že produkcia MIF nie je obmedzená len na imunitné bunky. To viedlo k termínu cytokín.^[9]

Odlišnosti od hormónov

Klasické hormóny cirkulujú v nanomolárnych koncentráciách, ktoré sa obvykle líšia o menej ako jeden rád. Oproti tomu, niektoré cytokíny (IL-6) cirkulujú v pikomolárnych koncentráciách, ktoré sa môžu v priebehu traumy alebo infekcie zvýšiť až 1000-krát. Rozsiahle rozloženie bunečných zdrojov cytokínov môže byť tiež znakom, ktorým sa odlišujú od hormónov. Prakticky všetky jaderné bunky, ale hlavne endo a epiteliálne bunky a rezidentné makrofágy sú silnými producentmi IL-1, IL-6 a TNF-α.^[10] Oproti tomu, klasické hormóny, ako napríklad inzulín, sú vylučované zo žliaz (napr. pankreas).^[11] Súčasná terminológia sa týka cytokínov ako imunomodulačných činidiel. Dôležitým faktorom pri rozlišovaní cytokínov a hormónov je to, že niektoré imunomodulačné účinky cytokínov sú skôr systémové než lokálne.

Referencie

Biologický portál Chemický portál