A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bracigovo | ||
Брацигово | ||
mesto | ||
pohľad na centrálnu časť mesta
| ||
|
||
Štát | Bulharsko | |
---|---|---|
Oblasť | Pazardžik | |
Okres | Bracigovo | |
Nadmorská výška | 450 m n. m. | |
Súradnice | 42°01′30″S 24°22′13″V / 42,025036°S 24,370182°V | |
Rozloha | 26,199 km² (2 620 ha) | |
Obyvateľstvo | 4 263 (2015) | |
Hustota | 162,72 obyv./km² | |
PSČ | 4579 | |
Tel. predvoľba | 03552 | |
Wikimedia Commons: Bratsigovo | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Bracigovo (bulh. Брацигово) je malé mesto v centrálnom južnom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Pazardžickej oblasti. Je centrom rovnomenného okresu. Mesto je bohaté na architektonické pamiatky, má dlhoročnú architektonicko-staviteľskú tradíciu a hralo významnú úlohu v Aprílovom povstaní.
Geografia
Mesto leží v kotline v severnej časti Západných Rodop na východe Pazardžickej oblasti približne 6 kilometrov východne od mesta Peštera a 21 kilometrov juhovýchodne od oblastného centra Pazardžiku. Mesto je rozložené na obidvoch brehoch malej riečky Umiška.[1][2]
História mesta
Pri vykopávkach v meste a okolí sa našli dôkazy osídlenia Trákmi aj prvými Slovanmi. Samotné mesto vzniklo v 16. storočí ako následník Turkami vypáleného a zbúraného mesta Prevren. V priebehu 17. storočia pribudli k pôvodným obyvateľom presídlenci z oblasti pirinského Macedónska (z nevrokopského regiónu) a v priebehu 18. storočia aj presídlenci z egejského Macedónska (z kosturského regiónu).
V priebehu bulharského národného obrodenia v roku 1831 bola otvorená cirkevná škola, v roku 1848 bola otvorená škola so svetským zameraním a neskôr pribudla aj dievčenská škola. Pod vedením Vasila Petleškova bola v roku 1874 otvorená aj národná čitáreň „Trendafil“ a mesto sa tak stalo významným bulharským rodopským kultúrnym centrom.
Bracigovo bolo jedným z najaktívnejších miest v priebehu Aprílového povstania, ktoré sa začalo 21. apríla roku 1876. Napriek relatívne dobrej pripravenosti a vojenskej organizácii, boli bracigovčania po 18 dňoch vzdorovania nútení z dôvodu absolútnej nerovnosti síl pristúpiť na prímerie. Turci nedodržali slovo dané pri dohodnutí prímeria a po odovzdaní zbraní vtrhli do mesta. Zabitých bolo 141 obyvateľov mesta a 252 bolo poslaných do núteného exilu v Anatólii. Vodca povstania v Bracigove, Vasil Petleškov bol dopadnutý a zabitý. Bracigovo bolo oslobodené na začiatku januára roku 1878.[3]
Pamiatky[1][2]12" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj
Bracigovo je na pamiatky bohaté, bolo sídlom slávnej bracigovskej architektonicko-staviteľskej školy a z obdobia národného obrodenia sa v meste zachovalo veľké množstvo typickej obrodeneckej rodopskej architektúry. Najvýznamnejšie pamiatky v Bracigove sú:
- Chrám svätého Jána Krstiteľa – obrodenecký kostol s najvyššou zvonicou na Balkánskom polostrove
- Popovov dom – nachádza sa tu expozícia etnografického múzea venovaná bracigovskej architektonicko-staviteľskej škole
- Kănevov dom – nachádza sa tu etnografická expozícia venovaná Bracigovu a regiónu
- Národná čitáreň Vasila Petleškova
- Petleškovov dom – rodný dom a múzeum revolucionára Vasila Petleškova
Okrem pamiatok spomenutých vyššie sa v meste nachádza aj veľké množstvo ďalších architektonických pamiatok, prevažne z obdobia bulharského národného obrodenia (napríklad Petleškovova maaza, Damovov dom a veľa iných), ako aj niekoľko pamätníkov. V meste stojí od druhej polovice 20. storočia aj rozľahlé Historické múzeum, ktoré sa vo svojich expozíciách venuje prevažne histórii Aprílového povstania v meste a dejinám v období bulharského národného obrodenia a novším.
Bracigovská architektonicko-staviteľská školaupraviť | upraviť zdroj
Bracigovo bolo v období bulharského národného obrodená známe množstvom významných staviteľských majstrov, ktorí boli pozývaní do mnohých častí Bulharska a postavili množstvo významných stavieb. Typickému štýlu sa začalo hovoriť bracigovská architektonicko-staviteľská škola a je jej venovaná aj najväčšia expozícia bracigovského etnografického múzea.
Medzi najvýznamnejšie stavby postavené bracigovskými majstrami patria napríklad: metropolitný chrám svätej Maríny v Plovdive, katedrála svätej Nedele v Sofii, chrám svätého Jána Krstiteľa v Bracigove, chrám svätého Mikuláša v Karlove, katolícka katedrála svätého Ľudovíta v Plovdive a mnoho ďalších.
Architektonicko-staviteľská tradícia mesta pokračovala aj po oslobodení Bulharska a v roku 1912 tu bola založená architektonicko-staviteľská odborná škola, ktorá funguje dodnes.[4]
Galériaupraviť | upraviť zdroj
-
Na námestí pred chrámom
-
Pohľad na mesto z Popovovho domu
-
Pohľad na mesto z Popovovho domu
-
Petleškovova maaza z roku 1872
-
Zvonica chrámu svätého Jána Krstiteľa
-
Ulica Atanasa Kjosleva
-
Ulica Danaila Dimenova – v pozadí Petleškovov dom
-
Obrodenecká architektúra na ulici Danaila Dimenova
-
Ulica Vasila Petleškova
-
Koryto riečky Umiška
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ a b KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 205. (bulharsky)
- ↑ a b opoznai.bg
- ↑ zonebulgaria.com online. Cit. 2017-08-20. Dostupné online. Archivované 2017-08-21 z originálu.
- ↑ bratsigovo.net
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bracigovo
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk