Barmčina (မြန်မာစာ – písaný jazyk မြန်မာစကား – hovorený jazyk)
Štáty	Mjanmarsko
Región	Juhovýchodná Ázia
Počet hovoriacich	okolo 30 miliónov
Klasifikácia	Sinotibetské jazyky Tibetsko-barmské jazyky Barmské jazyky Barmčina
Písmo	barmské písmo
Postavenie
Úradný jazyk	Mjanmarsko
Jazykové kódy
ISO 639-1	my
ISO 639-2	bur (B) mya (T)
ISO 639-3	mya
Wikipédia
Adresa	my.wikipedia.org
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Rozšírenie barmčiny

Barmčina je úradným jazykom Mjanmarska, ktorý spolu s čínštinou a tibetčinou patrí do sinotibetskej jazykovej rodiny. V Mjanmarsku je materinským jazykom približne pre 30,5 milióna obyvateľov a hovoria ňou aj menšiny v Kambodži a Thajsku.^[1]

Klasifikácia

Barmčina je súčasťou tibetsko-barmskej vetvy sinotibetskej jazykovej rodiny. Je to jazyk so starou literárnou tradíciou.

Dialekty

V súčasnej barmčine rozlišujeme tri dialekty: centrálny, arakánsky a tavojský. Z nich je najpoužívanejší centrálny dialekt, na ktorom je založený aj spisovný jazyk. Arkánsky dialekt je rozšírený v západnom Mjanmarsku, zatiaľ čo tavojský v južnom. Rozdiely medzi jednotlivými dialektmi nie sú veľmi výrazné.^[2]

Fonológia

Tóny

Barmčina je tónový jazyk. Každú slabiku charakterizuje istý tón, ktorý má schopnosť rozlišovať význam. V súčasnej barmčine poznáme tri tóny: vysoký rovný, stredný rovný a nízky klesavý. Zvykne sa k nim uvádzať aj štvrtý – neutrálny tón, ktorým sa vyslovuje neprízvučná slabika vo viacslabičnom slove.

Štruktúra slabiky

Pre slabiku v barmčine platí presná štruktúra: na začiatku môže stáť len spoluhláska, na druhom mieste polosamohláska, na treťom monoftong alebo diftong a na konci je nosovka alebo ráz. Nevyhnutnou zložkou slabiky je slabikotvorná samohláska (monoftong).^[2]

Písmo

Ukážka barmského písma: မြန်မာအက္ခရာ – barmská abeceda

Rôzne štýly barmského písma

Barmské písmo bolo prevzaté od Monov, ktorí používali istý druh juhoindického písma. Monské písmo pochádza z písma pallava, odvodeného od písma bráhmí. Najstaršia písomná pamiatka je z roku 1074.^[2]

Gramatika

Väčšina lingvistov pokladá barmčinu za monosylabický jazyk.^[2] Napriek tomu, že pôvodné jednoslabičné slová sa využívajú na tvorenie viacslabičných výrazov, má viacslabičnosť barmčiny iný charakter ako v indoeurópskych jazykoch. Viacslabičné výrazy sa tvoria afixáciou aglutinačného typu, čiže pripájaním jednoznačných, zreteľne oddeliteľných prípon k nezmenenému koreňu.

Slovesá sa v jednotlivých osobách nečasujú. To, o ako osobu ide, vyplýva z kontextu. Pre barmčinu je bežný slovosled podmet – predmet – prísudok. Prísudok stojí vždy na konci vety.

Slovná zásoba

Veľká časť slov z oblasti náboženstva, kultúry a vedy pochádza z jazyka páli. Mnoho slov je vypožičaných z mončiny, menej zo sanskritu. V dôsledku britskej nadvlády v Mjanmarsku (1824 – 1948) mala na barmčinu výrazný vplyv aj angličtina. Ide najmä o výrazy z politiky, ekonomiky, vedy a techniky.^[2]

Nové slová vznikajú spravidla afixáciou (pridaním predpony alebo prípony) a kompozíciou (skladaním).

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Barmčina
• Wikislovník ponúka heslo barmčina