kotvičník zemný
Kvet
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné (Angiospermae) Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Nadtrieda (superclassis) dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida) Trieda (classis) rosidy (Rosopsida) Rad (ordo) Zygophyllales Čeľaď (familia) jarmovcovité (Zygophyllaceae) Rod (genus) Tribulus Druh (species) kotvičník zemný (Tribulus terrestris)
Vedecký názov
Tribulus terrestris Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Kotvičník zemný (Tribulus terrestris L.) je jednoročná poliehavá bylina z čeľade jarmovcovité (Zygophyllaceae), ktorá sa často používa v lekárstve alebo v doplnkoch výživy u športovcov.

Tribulus terrestris sa využíval už v tradičnej starovekej gréckej, čínskej aj indickej medicíne (ajurvéda) ako liek proti neplodnosti, impotencii a erektilnej dysfunkcii. Používal sa aj na zvýšenie libida. Výťažok z rastliny je v nekonvenčnej medicíne západných krajín populárny od 80. rokov 20. storočia. Používa sa na zvýšenie hladiny testosterónu v krvi, zvýšenie libida a ako adaptogén pre fyzicky aktívnych mužov.^[2]

Etymológia

Pôvod názvu rastliny treba hľadať v gréckom slove τρίβολος^[3] (po slovensky: Kotvica plávajúca), ktoré sa do latinčiny prekladá ako "tribulos". Latinské slovo tribulus sa používalo pôvodne na označenie špicatej zbrane, no v klasickom Grécku sa toto slovo používalo už ako názov Kotvičníka zemného.

Pôvod a výskyt

Rastlina pochádza pravdepodobne z piesočnatých morských pobreží Číny a Japonska. Ide o invazívny druh, ktorý sa postupne rozšíril aj do Európy, Ázie, Ameriky, Afriky a Austrálie. Kotvičník poznajú aj obyvatelia Indie, či Srí Lanky. V zahraničí sa pestuje kvôli svojim liečivým účinkom. Známy je pod názvom goat´s head, devil´s-thorn, burra gokharu či bindii.

Opis

Tribulus terrestris – Kotvičník zemný

Byľ: málo rozvetvená, dĺžka: 10 až 60 cm
Listy: krátke stopkovité, elipsový alebo kopijovitý tvar
Kvet: päťpočetný kvet žltej farby
Plod: suchý plod sa skladá z pätice rozložených, bradavičnatých a tvrdých plodov, po jeho bokoch sa nachádzajú špicaté pichliače
Semená: svetlo hnedá farba, vajcovitý tvar

Výskyt

Kotvičník je rozšírený v Európe, Ázii, Afrike aj Austrálii. Pochádza pravdepodobne z piesočných morských pobreží Číny a Japonska. Typické miesto výskytu kotvičníka sú suché miesta, stepi, polopúšte. Darí sa mu aj na prímorských pieskoch, pasienkoch, popri cestách aj v záhradách.

Účinky

Zbiera sa ako liečivá rastlina veľmi širokého použitia a je známy svojimi blahodarnými účinkami.

Hlavné účinky kotvičníka:

• Pomáha pri problémoch s rôznymi zápalmi a močovými cestami
• Zlepšuje hormonálnu rovnováhu organizmu
• Znižuje hladinu cholesterolu
• Zmierňuje návaly tepla a upravuje tlak krvi^[4]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kotvičník zemný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kotvičník zemný

Zdroj

• VALÍČEK, Pavel; KOKOŠKA, Ladislav; HOLUBOVÁ, Kamila. Léčivé rostliny třetího tisíciletí. Benešov : Start, 2001. 175 s. ISBN 80-86231-14-3.