Moldavská sovietska socialistická republika - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Moldavská sovietska socialistická republika
Moldavská sovietska socialistická republika
Молдавская Советская Социалистическая Республика
Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ
 Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
 Transnistria (druhá svetová vojna)
1940 – 1941
1944 – 1991
Transnistria (druhá svetová vojna) 
Moldavsko 
Podnesterská moldavská sovietska socialistická republika 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Молдова ку доинэ стрэбунэ пэ плаюр (1945-1980)
Молдова Советикэ (1980-1991)
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
33 843 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
4 337 600 (1989)
Štátny útvar
Vznik
Zánik
23. mája 1991 (premenovaním na Moldavskú republiku)
27. augusta 1991 (vyhlásením nezávislosti od ZSSR)
26. decembra 1991 (oficiálny vznik nezávislého Moldavska)
Predchádzajúce štáty:
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Transnistria (druhá svetová vojna) Transnistria (druhá svetová vojna)
Nástupnícke štáty:
Transnistria (druhá svetová vojna) Transnistria (druhá svetová vojna)
Moldavsko Moldavsko
Podnesterská moldavská sovietska socialistická republika Podnesterská moldavská sovietska socialistická republika

Moldavská sovietska socialistická republika (skrátene Moldavská SSR, Moldavsko, Moldava; po moldavsky: Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ) bola jedna z republík Sovietskeho zväzu v období od 2. augusta 1940 - 27. augusta 1991. Nachádzala sa juhozápade európskej časti ZSSR a hraničila s Rumunskom (na západe) a s Ukrajinskou SSR (na východe). Rozloha krajiny činila 33,7 tisíc km² a s počtom obyvateľov 4 337 000 obyvateľov bola 9. najpočetnejšou krajinou Sovietskeho zväzu. Hlavným mestom Moldavskej SSR bolo mesto Kišiňov.

Dejiny

Pripojenie Besarábie k Sovietskemu zväzu

Bližšie informácie v článkoch: Besarábia a Budžak

Dňa 23. augusta 1939 bola medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom podpísaná zmluva o neútočení, v ktorej sa Adolf Hitler a Josif Vissarionovič Stalin v tajnej klauzule dohodli na podelení sfér vplyvu vo východnej Európe a načrtli záujem Sovietskeho zväzu získať od Rumunska územie Besarábie. V júni o rok neskôr (26. a 27. jún 1940) Stalin poslal rumunskej vláde požiadavku vrátiť Besarábiu Sovietskemu zväzu, s čím muselo Rumunsko bezpodmienečne súhlasiť. Na druhý deň (28. jún 1940) rumunské vojská na tomto území vystriedala Červená armáda a Rumunsko stratilo kontrolu nad situáciou v Besarábii.

Vznik Moldavskej SSR

Moldavská SSR a Ukrajinská SSR v roku 1940
Bližšie informácie v hlavnom článku: Moldavská autonómna sovietska socialistická republika

Začiatkom augusta 1940 (2. august) bol na siedmom zasadaní Najvyššieho sovietu ZSSR prijatý zákon o vytvorení Moldavskej SSR. Jej súčasťou sa stalo mesto Kišiňov a 6 z 9 oblastí Besarábie a Tiraspol so 6 oblasťami Modavskej ASSR so 14. Ostatné oblasti tejto republiky sa stali súčasťou Ukrajinskej SSR. Neskôr v novembri roku 1940 sa hranica medzi susednými socialistickými štátmi štátmi zmenila. Tieto zmeny sa dotkli pohraničného obyvateľstva oboch krajín a menšín Moldavcov, Ukrajincov, Bulharov a Rusov.

Vyhlásenie nezávislosti Moldavska

Dňa 23. júna 1990 Moldavsko vyhlásilo svoju suverenitu a 27. augusta 1991 po rozpade svojho predchodcu - Moldavskej SSR - nezávislosť. Prvý prezidentom Moldavska sa stal Mircea Snegur, ktorý s pomocou parlamentu v roku 1991 vyhlásil rumunský jazyk za úradný jazyk v krajine. Toto bola jedna z dvoch príčin zorganizovania všeľudového hlasovania v Podnesterskej republike. Dňa 17. marca 1991 sa konalo celozväzové referendum o otázke zachovania Zväzu sovietskych socialistických republík, ale mocenské orgány Moldavska zabraňovali uskutočneniu tohto referenda na území republiky.

Poznámky

  1. ^  Druhá sa týkala celozväzového referenda o zachovaní ZSSR.
  2. ^  Preto ústredné republikánske výbory referenda nevznikli a hlasovalo sa len vo vojenských častiach - na ľavom brehu Dnestra a v Benderách. Zo 700 893 právoplatných hlasov voličov sa až 98,3 % vyjadrilo za zotrvanie krajiny v Sovietskom zväze.

Zdroj

  • История Республики Молдова. С древнейших времён до наших дней = Istoria Republicii Moldova: din cele mai vechi timpuri pină în zilele noastre / Асоциация учёных Молдовы им. Н. Милеску-Спэтару. — изд. 2-е, переработанное и дополненное. — Кишинёв: Elan Poligraf, 2002. — С. 219—332. — 360 с. — ISBN 9975-9719-5-4
  • Стати В.: История Молдовы. — Кишинёв: Tipografia Centrală, 2002. — С. 356—385. — 480 с. — ISBN 9975-9504-1-8
  • Молдавская Советская Социалистическая Республика. — Кишинёв: Главная редакция Молдавской Советской Энциклопедии, 1979.
  • История Молдавской ССР. С древнейших времён до наших дней. — Кишинёв: Штиинца, 1982. — С. 347—527.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Moldavská sovietska socialistická republika





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk