Luo-chan-kuo (Siraitia grosvenorii) je trvalá lianovitá rastlina z čeľade tekvicovité (Cucurbitaceae). Pochádza z južnej Číny a severného Thajska. Jej zelený plod, ktorý po usušení zhnedne je známy ako arhatovo ovocie, Budhovo ovocie, príp. mníšske ovocie. Druh je pomenovaný po britskom fotografovi Gilbertovi Grosvenorovi. Rastlina je vo voľnej prírode vzácna a pestuje sa pre svoje plody, z ktorých sa pripravuje chladený alebo teplý nápoj. Používajú sa tiež v tradičnom čínskom lekárstve. Výťažok z plodov je tristokrát sladší ako cukor^{[chýba zdroj} a používa sa ako prírodné nízkokalorické sladidlo v Číne.

Opis

Vnútro plodu

Dosahuje výšku 3 až 5   m a šplhá sa po iných rastlinách vďaka úponkom, ktorými sa okolo nich zachytáva. Úzke srdcovité listy sú dlhé 10 až 20 cm. Plody majú tvar gule s priemerom 5 až 7 cm, sú hladké a majú žltohnedú alebo zelenohnedú farbu. Majú tvrdú ale tenkú šupku. Obsahujú veľa sladkých semien.

Pestovanie

Pôvodný je a najviac sa pestuje na juhu ČĽR v autonómnej oblasti Kuang-si v horách v blízkosti Kuej-Linu, ďalej sa pestuje aj v provinciách Kuang-tung, Kuej-čou, Chu-nan a Ťiang-si. Tieto hory poskytujú rastlinám tieň a často sú ponorené do hmly, vďaka čomu sú rastliny chránené pred slnkom. Napriek tomu je podnebie v týchto provinciách dostatočne teplé. Rastie tu aj divoko, ale veľmi zriedkavo, bola teda zušľachtená a je pestovaná už stovky rokov. Zmienka o pestovaní v provincii Kuang-si sa dochovala v záznamoch z roku 1813^{[chýba zdroj}. Na začiatku 21. storočia sa v Kuejlinských horách pestujú na plantážach s rozlohou 16 km² a zberá sa ročne 10 000 plodov^{[chýba zdroj}. Najviac plantáží je v okresoch Jung-fu a Lin-Kuej, ktoré sú preslávené neobvykle vysokým počtom storočných ľudí. Niekedy sa to pripisuje konzumácii ovocia a nezničenej prírode, miestny však veria, že to je pokojným životným štýlom a jednoduchou stravou.

Externé odkazy

• (po anglicky) Informácie o Luo Chan Kuo

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Luo-chan-kuo na českej Wikipédii.