Kostol svätého Jána Krstiteľa
františkánsky
kláštorný
Západné priečelie kostola
Patrocínium: Ján Krstiteľ
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Bardejov
Mesto	Bardejov
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	Východná
- arcidiecéza	Košická
- dekanát	Bardejov
- farnosť	Bardejov
Súradnice	49°17′29″S 21°16′27″V / 49,2913678°S 21,2742775°V / 49.2913678; 21.2742775
Štýl	gotika
Výstavba
- dokončenie	1505
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	701-1781/1
- dátum zápisu	9. 9. 1970
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of St. John the Baptist (Bardejov)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Severná časť kostola zakončená polygonálnym presbytériom

Kostol svätého Jána Krstiteľa sa rozprestiera na ulici Františkánov v historickom centre mesta Bardejov. Tento kostol je súčasťou kláštorného komplexu, ktorý patril františkánom. Je zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. Orientovaný je tradične, oltár je na východnej strane.

Dejiny

14 – 15. storočie

Kostol svätého Jána Krstiteľa považujeme za druhú najvýznamnejšiu sakrálnu stavbu nachádzajúcu sa v Bardejove (po kostole svätého Egídia). Datácia začiatku výstavby tohto kostola nie je istá, pretože roky sa v rôznych zdrojoch líšia. Niektoré zdroje uvádzajú začiatok stavby v roku 1380,^[2] iné zase datujú počiatky tohto kostola až v roku 1466.^[3] Je pravdepodobné, že bol postavený na stavenisku staršieho augustiánskeho gotického kostola. Avšak, o tejto staršej verzii kostola nám chýbajú informácie. Podnet na výstavbu nového kostola dal kanonický rád augustiánov okolo roku 1466. Pôvodne bol postavený v gotickom štýle. Najprv sa vystavala juhovýchodná časť kostola so svätyňou. V roku 1481 došlo k osadzovaniu kamenného ostenia. Kamene dovážali z kameňolomu z mesta Gonez pod Hegyaljou. Nakoniec bol rád augustiánov násilne vyhnaný z mesta Bardejov.

16. storočie

V roku 1505 prebehlo úplne dostavanie kostola a to vďaka príspevku vdovy po mešťanovi Antonovi. Na tejto stavbe sa podieľal Š. Lapicida alias Pfeyler s pomocníkmi.

17. storočie

Určitý čas tento kostol patril protestantom. Tí ho opravili a vykonávali tu svoje bohoslužby, no nezdržali sa veľmi dlho. Obnovený kostol dostali roku 1670 františkáni, z rozhodnutia kráľovskej koruny, vďaka cisárovi Leopoldovi. Kostol potom niekoľkokrát vyhorel. V rokoch 1670 prešiel opravami a bol obohatený o barokové prvky.

18. storočie

Vysviacka troch nových zvonov sa konala podľa záznamov v roku 1728. Túto vysviacku vykonal jágerský biskup Juraj Soger. Prvý, veľký zvon, nesie meno patróna kostola Jána Krstiteľa. Druhý, neveľký zvon, bol pomenovaný na počesť svätého Františka. Nakoniec tretí, najmenší zvon, sa volá podľa svätého Antona Paduánskeho. Bola to významná udalosť, ktorej sa zúčastnilo okolo 1000 ľudí. V roku 1725 zasiahlo mesto zemetrasenie, ktoré značne poškodilo kláštorný kostol. Táto udalosť prinútila františkánov, aby začali s prestavbou kostola a kláštora v barokovom štýle. Františkáni si viedli podrobné záznamy o opravách kostola a kláštora. Tieto záznamy obsahovali výšku príspevku a taktiež meno osoby. Od roku 1757 – 1780 došlo k množstvu opráv, pričom si stále zachoval časť zo svojho gotického rázu. Dôkazom toho sú steny, okná a svätyňa s pôvodným gotickým zasklepením. Napríklad vytvoril sa horný ambit ku kostolu. Murári zmenili vzhľad okien v kostolnej lodi, celý priestor sa znovu zaklenul, v západnej časti sa opravilo gotické okno a taktiež sa tam vstaval chór. V roku 1760 sa vytvorili františkánom dva nové oltáre. Oltár svätej Anny a oltár Panny Márie Čenstochovej. Zároveň sa opravili aj dva staršie oltáre a to svätého Kríža a svätého Antona. Zrekonštruovali sa obrazy krížovej cesty zničenej ešte za prítomnosti protestantov. V roku 1768 prebehla oprava strechy kostola pod záštitou gvardiána Mateja Cepesa. V roku 1774 sa postavila kazateľnica. Namaľoval sa oltár svätého Františka bardejovským maliarom Jozefom Mirovským. Finančnú podporu k tejto oprave oltára poskytlo laické bratstvo svätého Františka. Dňa 1. augusta 1780 sa postavil veľký oltár, vytváraný ešte za pôsobenia gvardiána Patrika Valašku. Na jeho vyhotovenie sa minulo 500 rýnskych zlatých. Údajne kvôli novému oltáru sa muselo zamurovať okno smerom k námestiu. V roku 1782 došlo k vyliatiu Tople z koryta a to spôsobilo škody v kryptách kostola. Aj napriek tomu história františkánskeho konventu pokračovala až do roku 1949. V súčasnosti na kostole prebehli rekonštrukčné práce.

Rozbor objektu

Exteriér

Pozdĺžny jednoloďový kostol zakončený na východnej strane polygonálnym presbytériom. Na fasáde nájdeme oporný systém podopierajúci loď aj presbyteriár. Tento oporný systém tvoria pôvodné gotické piliere, ktoré prešli drobnými úpravami pamiatkarov. Okolo presbytéria sú oporné piliere lomené. Na tejto stavbe sa využili dva typy okien a to lomené a polkruhové. Polkruhové okná sú pozdĺž celej lode a lomené v presbytériu. V presbytériu, na východnej strane je dnes už zamurované okno s pôvodnou gotickou trojlistovou kružbou. Všetky lomené okná v presbytériu sú zdobené nádhernými farebnými vitrážami. Na jednotlivých vitrážach sú zobrazené Najsvätejšie Srdce Pána, Panny Márie, obraz svätého Antona a svätého Františka. Fasáda nadobúda stredovekú podobu s charakteristickou nerovnosťou stien. Kamenná podstrešná rímsa lemuje okraj strechy. Strecha kostola je plytká a sedlová, zakončená sanktusníkom. Priečelie, orientované na západnú stranu tvorí segmentovo zakončený portál. Nad portálom je kartuša s reliéfnym znakom františkánov. Najpútavejším prvkom na štítovom priečelí je novoobjavené gotické okno odkryté z vonkajšej strany. Je zdobené kružbami s motívom plamienkov a pod nimi sa nachádza najjednoduchší typ kružby, takzvané mníšky.

Objavené gotické okno na západnom priečelí

Interiér

Pozdĺžne presbytérium je zaklenuté dvoma krížovými klenbami a päťbokým záverom. Táto klenba dosadá na pilierové prípory pod ktorými sa nachádza ornament trojlistov. Loď tvoria dva polia zaklenuté českou plackou s medziklenbovými pásmi. Tieto pásy dosadajú na vtiahnuté piliere s rímsovou hlavicou. Od presbytéria je oddelená segmentovým triumfálnym oblúkom. Presbytérium oddeľuje od hlavnej časti kostola aj skupina stĺpov v zloženom štýle. Na týchto stĺpoch nájdeme akantové listy nad ktorými sú menšie volúty a stred tvorí dekorácia tvorená vajcovcom. Stĺpy sú inšpirované rímskymi stĺpmi pretože ich výzor nie je orientovaný na čelný pohľad ako to býva u gréckych stĺpov. Hlavný oltár tohto kostola vznikol v 2. polovici 18. storočia. Ostatné oltáre boli vytvorené až po poslednom požiari kostola v roku 1878. Orgánový chór orientovaný na západ je tumbovite podkasaný, podopretý dvoma piliermi. Nakoniec vchod kostola je vymedzený malou predsieňou.

Vybavenie kostola

Orgán je z roku 1891. Nástenné maľby boli naposledy reštaurované v roku 1903. Väčšina vnútorného zariadenia ako napríklad oltáre, kazateľnica, krížová cesta pochádzajú z neogotiky z 2. polovice 19. storočia. Posledné interiérové opravy sa uskutočnili v roku 1990. Pri týchto opravách boli vymenené lavice kostola.

Rekonštrukcie

Hlavný portál na severnej strane kostola

Čo sa týka opráv kostola, v súčasnosti došlo k dvom veľkým objavom ešte z obdobia gotiky. Vďaka Pamiatkovému ústavu, stredisko Prešov bol zrealizovaný prieskum a následné opravy na fasáde kostola svätého Jána Krstiteľa. Pri tomto prieskume došlo k objaveniu zamurovaného gotického okna. Nasledovalo odkrytie okna z vonkajšej strany a podrobnejšie preskúmanie jednotlivých časti. Vo veľmi zlom stave sa nachádzali aj kamenné bloky oporných pilierov a kamenná podstrešná rímsa. Pamiatkari určili spôsob akým sa bude fasáda upravovať. Dospeli k tomu, že najšetrnejšie a najhodnovernejšie prevedenie bude, ak zvolia rovnakú techniku ako sa využívala v stredoveku, čiže použili výhradne prírodné materiáli. Ich cieľom bolo, aby sa táto stavba čo najmenej poškodila pri týchto opravách. Práve z tohto dôvodu sa vyhli používaniu moderných technológií a materiálov ako je brizolit alebo cementové omietky. V súčasnosti tento vzhľad už upraveného priečelia sa približuje podobe, ktorú mal kostol svätého Jána Krstiteľa na konci stredoveku.

Druhým veľkým objavom na tomto kostole bol portál na severnej strane. Zaujímavosťou je, že o existencii tohto portálu sa vedelo už od roku 1880. Viktor Miškovský bardejovský rodák, pôsobiaci v Košiciach ako profesor totiž nakreslil kostol svätého Jána Krstiteľa zo severnej strany. No, na jeho kresbe nebol jeden portál ako má teraz, ale boli dva. Napriek tomu sa jeho kresba nezhodovala úplne s polohou portálu, pretože túto kresbu nezhotovoval priamo na mieste, v Bardejove, ale kreslil to spamäti v Košiciach. Miškovský v svojej kresbe zobrazil portál ako jednoduchý gotický portál, hlavný portál, ktorý viedol do kostolnej lode. Tento portál sa vyznačoval bohatou neskorogotickou výzdobou. Prúty, ohraničujúce portál sa pravidelne opakujú a majú rôzne geometrické tvary v priereze s hladkou úpravou na povrchu. Stojky sa ohýbajú do lomeného oblúka tak typického pre gotiku. Tento portál zdobí aj tympanón vyplnený freskou s ornamentálnym motívom. Kladie je dva krát zalomené a prúty sú ukončené takzvaným oslím chrbtom. Taktiež na ňom nájdeme aj malú konzolu v klenáku, pravdepodobne slúžiacu ako podstavec pod sochársku výzdobu. Nakoniec zhora je kladie zarovnané jednoduchou rímsou.

Referencie

1. ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
2. ↑ http://www.bardejov.sk/turizmus/pamiatky
3. ↑ Hromadová Ľudmila, Bardejov, 1977, 173 s., str. 106

Pozri aj

• Bardejov
• Gotická architektúra

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Jána Krstiteľa (Bardejov)

Zdroje

• http://rkfubardejov.sk/kostoly-a-kaplnky/klastorny-kostol-sv-jana-krstitela/
• http://www.bardejov.sk/turizmus/pamiatky
• Frický Alexander, Brardejov-kultúrne pamiatky /mestská pamiatková rezervácia/, 1976, 75 s., str. 42
• Frický Alexander, Bardejov, 1.vydanie,1965, 115 s., str. 69
• Hromadová Ľudmila, Bardejov, 1977, 173 s., str. 106
• Lovacký Mikuláš, Bardejov, 1997, Bardejov: DETA, 248 s., str. 45
• Moravčíková Henrieta, Dulla Matúš, Architektúra na Slovensku - stručné dejiny, 2005, SLOVART, Bratislava, str. 24-45
• Snaková Martina, Opis františkánskeho kostola a kláštora v Bardejove z hľadiska umelecko-historického, In: Umenie na Slovensku v historických a kultúrnych súvislostiach 2007, Zborník príspevkov z vedeckej konferencie, konanej v Trnave 24. a 25. októbra 2007, Trnava: BEN, 2008, str. 44-50
• BARDEJOV. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 95-96.