A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dolen | |
Долен | |
dedina | |
pohľad na časť dediny Dolen z okolitých kopcov
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Blagoevgrad (oblasť) |
Okres | Satovča |
Nadmorská výška | približne 1 000 m n. m. |
Súradnice | 41°37′26″S 23°55′54″V / 41,6237837°S 23,9317417°V |
Rozloha | 29,294 km² (2 929 ha) |
Obyvateľstvo | 353 (2013) |
Hustota | 12,05 obyv./km² |
PSČ | 2968 |
Tel. predvoľba | 07549 |
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dolen (bulh. Долен) je dedina a zároveň architektonicko-kultúrna rezervácia v pohorí Rodopy v okrese Satovča v Blagoevgradskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7][8][9]
Názov
Názov dediny je odvodený od faktu, že Dolen leží v horskej doline pohoria Rodopy.[10][4]
Poloha
Deina leží v okrese Satovča západne od okresného centra v západnej časti pohoria Rodopy[8][1][2][5][7] v doline rieky Satovča, približně 26 km východne od mesta Goce Delčev.[8][1] Od oblastného centra Blagoevgrad je dedina vzdialená približne 128 km.[2] Od Plovdivu je Dolen vzdialený približne 140 km a hlavné mesto Sofia sa nachádza približne 204 km ďaleko.[10][4][8] Nadmorská výška v ktorej Dolen leží sa pohybuje od približne 950 m.n.m. v nižších častiach dediny až po 1200 m.n.m. v najvyššie položených častiach.[10][8]
Charakteristika a dejiny
Na základe vykopávok sa zistilo, že už v období doby medenej stávala v oblasti dnešnej dediny trácka osada.[4]
Dedina bola založená v priebehu 15. storočia Bulharmi, ktorí v tých časoch hľadali na usídlenie ťažšie prístupné horské miesta z dôvodu väčšej ochrany pred osmanskými nájazdníkmi a násilným poturčovaním.[2][7][10][3][4][6] Na počiatku stálo 8 do týchto miest sa prisťahovaných rodín, ktoré založili 8 osád, ktoré sa neskôr spojili.[10][3] Podľa tabule pri miestnom chráme bola dedina založená v roku 1460.[3][6]
Najväčšieho rozmachu Dolen dosihol v priebehu 18. a 19. storočia v období bulharského národného obrodenia. Obyvateľstvo sa v tomto období venovalo predovšetkým miestnym tradičným remeslám ako pestovanie tabaku, chov dobytka a zlatníctvo. Časť obyvateľov sa venovalo aj preprave tovaru.[2] V období najväčšieho rozmachu dosahoval počet obyvateľov obce až 2800 ľudí a a chovalo sa tu viac ako 50 000 ovcí.[10][6]
Väčšina stavieb v dedine je staršia ako 150 rokov. Typický dolenský obytný dom je postavený z kameňa, má 2 - 3 poschodia a priestornú terasu, ktorej sa hovorí čardak (bulh. чардак). Prízemná časť domov sa v minulosti používala na ustajnenie domácich zvierat, ale dnes môžeme tento spôsob využitia prízemia vidieť len u niekoľkých domov. Ako pokryv strechy sa používaly typické kamenné dosky.[1][11][6][7][10] Niektoré z domov majú stropné časti zdobené typickou ozdobnou drevorezbou.[2] Vrchné poschodia, ktoré slúžili na ubytovanie ľudí nie sú rozdelené na jednotlivé miestnosti, keďže bývalo zvykom, že celá rodina bývala dokopy v jednej izbe. Steny domov sú široké 60 - 80 cm. Domy boli vystavané tărnovskými majstrami.[10]
V druhej polovici 20. storočia bola dedina spolu s neďalekými dedinami Kovačevica (bulh. Ковачевица) a Lešten (bulh. Лещен) vyhlásená za architektonickú a kultúrnu rezerváciu. Všetky tri dediny sú postavené v rovnakom architektonickom štýle a vytvárajú tak dokopy jedinečný súbor.[8][12][5][1][6][2][10][7] Samotná dedina Dolen bola vyhlásená architektonicko-historickou rezerváciou v roku 1977 a v rámci rezervácie bol až 70 stavbám priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[2][7][8]
Dedina Dolen sa narozdiel od Kovačevice a Leštenu nestala natoľko známou a tak si na jednej strane zachovala v oveľa väčšej miere svoju pôvodnú atmosféru a nestala sa natoľko zkomercializovanou, na druhej strane tento fakt spôsobil, že mnohé hodnotné stavby nie sú zrenovované a taktiež turistická vybavenosť je na oveľa nižšej úrovni.[1][10]
Dedina je vyhľadávaným miestom pre turistov, ktorí uprednostňujú kľud a tesný kontakt s prírodou.[2]
V dnešných časoch sa dedina delí na starú a novú časť.[12]
Služby
Mnohé z historických obrodeneckých domov v dedine ponúkajú možnosť ubytovania.[2][12] V dedine sa nachádza niekoľko obchodov a reštaurácií, v starej časti dediny je fungujúci pravoslávny kostol a v novej časti dediny stojí aj mešita, ktorú využívajú miestni moslimskí veriaci.[12]
Pamiatky
Veľká časť dediny si zachovala atmosféru z obdobia bulharského národného obrodenia a bola vyhlásená ako architektonicko-historická rezervácia. Približne 70 domov v dedine má priznaný štatút kultúrnej pamiatky. Vzhľad úzkych kamenných uličiek sa od založenia dediny prakticky nezmenil.[2] Celkový počet domov v dedine, postavených v duchu tradičnej rodopskej architektúry presahuje počet 100 jednotiek.[10][6][7][8]
Medzi najvýznamnejšie z pamiatok patria predovšetkým Chrám svätého Mikuláša z roku 1837 spolu s pivničnou školou ako aj tzv. Mikulášskou kašnou (bulh. Николовската чешма – Nikolovskata češma).[2][7][8]
Zaujímavosti
- Na miestny trh, ktorý bol pomerne významný v minulosti chodili svoje produkty ponúkať trhovci až z Egypta, ktorí sa na miesto dostávali s ťavami.[10]
- V blízkosti dediny sa v okolí dediny zachovali tri rímske mosty, ktoré stály na vtedajších obchodných cestách.[10]
- Dedina Dolen bola použitá ako miesto, kde bolo natočených niekoľko bulharských filmov.[10]
- V období bulharského národného obrodenia v časoch, keď bola dedina a jej obyvatelia najviac ohrozovaní tureckými nájazdníkmi sa miestní bulharskí obyvatelia v prípade, že sa chceli zhovárať o vážnych veciach, ktoré sa nemali dostať do uší nepovolaných osôb, stretávali na utajenom mieste v blízkosti cintorína. Aby sa na toto miesto mohli nepozorovane dostať, vykopali tajnú podzemnú chodbu, ktorá spájala miesto stretnutí pri cintoríne s chrámom svätého Mikuláša. Celková dĺžka podzemných chodieb dosahovala až 500 metrov. Tunel sa vykopával len v noci a na zahľadenie stôp sa vykopaná zemina ukladala rovnomerne na existujúce hroby na cintoríne. Dnes sú časti chodieb zasypané a tunel nie je prístupný.[10]
Galéria
-
Detail jednej z typických budov pri pohľade zdola
-
Jedna z úzkych kamenných uličiek v dedine
-
V centrálnej starej časti Dolenu
-
Chrám svätého Mikuláša v centre dediny Dolen
-
Jedna z úzkych kamenných uličiek v dedine
-
Jedna z úzkych kamenných uličiek v dedine
-
Jedna z úzkych kamenných uličiek v dedine
-
V centrálnej starej časti Dolenu
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolen (Blagoevgrad)
Referencie
- ↑ a b c d e f guide-bulgaria.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l bulgariatravel.org
- ↑ a b c d drumivdumi.com
- ↑ a b c d e visit.bg
- ↑ a b c pochivka.bg
- ↑ a b c d e f g pateshestvia.net
- ↑ a b c d e f g h opoznai.bg
- ↑ a b c d e f g h i satovcha.bg
- ↑ bookvila.bg . . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o peika.bg
- ↑ andrey-andreev.com
- ↑ a b c d travel.rozali.com
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk