Šva je neutrálna samohláska, ktorá sa vyskytuje v mnohých jazykoch. V medzinárodnej fonetickej abecede sa označuje symbolom ə, číselné označenie IPA je 322, ekvivalentným symbolom v SAMPA je @.

Označenie šva pochádza z hebrejčiny שְׁוָא (starohebrejská výslovnosť: ) - "prázdnota".

Charakteristika

• Otvorenosť: stredová samohláska. Jazyk sa nachádza v stredovej rovine.
• Stredná samohláska – jazyk sa nachádza v strednej polohe (medzi prednou a zadnou).
• Zaokrúhlenosť: nezaokrúhlená samohláska. Pery niesu pri artikulácii zaokrúhlené.

Hebrejčina

Bližšie informácie v hlavnom článku: Šva (hebrejčina)

Šva (hebr. שְׁוָא, odvodené od שָׁוְא šáv „nič“) je názov pre znak ְ, ktorý sa používa v hebrejskej vokalizácii. V klasickej hebrejčine sa vyslovuje v niektorých prípadoch najsprávnejšie ako či (menej správne ), v iných prípadoch ako prázdny vokál (t.j. nevyslovuje sa). V novohebrejčine sa vyslovuje v niektorých prípadoch ako , v iných prípadoch ako prázdny vokál.

V slovenčine

V slovenčine sa šva ako fonéma nevyskytuje, hlásku šva ale Slováci nevedomky vyslovujú napríklad vtedy, keď oddelene čítajú jednotlivé spoluhlásky abecedy (spoluhlásky), napr. b - c - d , teda nie ich názvy (bé, cé, dé).

V iných jazykoch

V mnohých jazykoch (napr. ruštine) je šva prejavom redukovanej výslovnosti samohlások v neprízvučných slabikách (k tomuto javu v slovenčine nedochádza).

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šva na českej Wikipédii.