A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Štiavnické jazero[1] (-normovaný názov; iné názvy: Štiavnický rybník[1], Rozgrund[2], Štiavnický tajch[2], Rozgrundský tajch[3]) je tajch v Štiavnických vrchoch, v katastrálnom území Banskej Štiavnice.
Dejiny
Projekt tajchu vypracoval Samuel Mikovíni v roku 1741. V rokoch 1743 – 44 bola stavba pod jeho vedením zrealizovaná. Až do vybudovania priehrady Meurad v Alžírsku v rokoch 1855 – 59 bol tajch Rozgrund považovaný za najodvážnejšiu vodnú nádrž na svete. Tým sa vlastne potvrdila technická vyspelosť jeho realizátorov.
Aj plnenie tajchu bolo dômyselným spôsobom riešené z prevažnej časti z cudzieho povodia vybudovanými prívodnými jarkami, Rozgrundským (západným) v pôvodnej dĺžke cca 1 900 m a Schönlindenskými jarkami v pôvodnej dĺžke cca 1 500 m z plochy povodia cca 3,5 km². Ďalej bola voda privádzaná z vlastného povodia Teplým potokom ako hlavného prítoku a z vedľajších prítokov (pôvodnej štôlne Rafael) zo západnej časti tajchu, z južnej časti zo štôlne Roxner Ignác a z ďalších dvoch horských bystrín z východnej časti tajchu z plochy cca 1,5 km².
Technické využitie
Z titulu objemu vodnej nádrže, plochy povodia a odberu vody prostredníctvom regulačných systémov, rozdeľovacími objektami na prítokových a náhonných jarkoch bola zrážková voda v max. miere využitá po celý rok na pohon banských a úpravníckych zariadení. V čase nadmerných zrážok odber vody bol z prevažnej časti realizovaný zo zberných prítokových jarkov cez rozdeľovacie objekty priamo do náhonných jarkov privádzajúcich vodu k strojným banským a úpravníckym zariadeniam, pričom bol odstavený odber vody z nádrže. Súčasne zvýšená zrážková činnosť vo vlastnom povodí bola využívaná na doplňovanie tajchu. Ešte dômyselnejšie bola využívaná voda, ktorá najskôr poháňala banské strojné zariadenia, najmä čerpacie stroje a následne ďalej spolu už aj s vyčerpanými banskými vodami na vybudovaných viacerých spádoch vo Vyhnianskej doline poháňala ešte strojné úpravnícke zariadenia (stupy, splavy a pod.). Príkladom je rok 1768, keď v šachte Leopold v Bankách boli postavené Karolom Jozefom Hellom dva vodostĺpcové čerpacie stroje, s ktorými sa vyčerpávala voda z hĺbky 99,2 m. Pohonná voda bola privádzaná vrchným náhonným jarkom – Leopoldšachtovým z výpustného systému tajchu. Každý z nich mohol spotrebovať cca 2 300 m³/24 h vody, aby zo spomínanej hĺbky vyčerpal cca 1 300 m³/24 h. Vyčerpaná banská voda spolu s vodou už raz použitou poháňala nielen stupy Hoferštôlnianskeho ťažiarstva, ale na vybudovaných spádoch vo Vyhnianskej doline aj ďalšie stupy z iných ťažiarstiev.
Pre plynulejšie zásobovanie vodou spomínaných čerpacích zariadení v šachte Leopold bol na konci náhonného jarku vybudovaný menší tajšok, ktorý sa nachádzal na vyvýšenom mieste vzhľadom k ohlubni šachty, čím sa dosiahla väčšia spádová výška a tým aj následne zvýšený výkon čerpadiel. Keďže spomínaný systém čerpania vody zo šachty Leopold si vyžiadal väčšie množstvo vody, bolo potrebné zvýšiť objem vody v tajchu Rozgrund. Tento problém vyriešil jeden z bývalých úspešných žiakov Samuela Mikovíniho Jozef Lill, keď navrhol a vypracoval projekt zvýšenia hrádze o jednu siahu (cca o 2 metre), čím sa výrazne zvýšil objem tajchu a tým aj predĺžila doba čerpania vody. V 19. stor. sa už niekoľkokrát využitá voda vo Vyhnianskej doline pri pohone úpravníckych strojných zariadení využívala aj pri Vyhniach v Starej štôlni Antona Paduánskeho, kde poháňala vodnostĺpcový stroj na čerpanie vody. Pohonná voda v množstve 0,410 m³/min. dosiahla pri spádovej výške 44 m výkon 4 HP, čo postačilo na vyčerpanie vody 0,145 m³/min.
Okrem vrchného náhonného jarku – Leopoldšachtového bol vybudovaný aj spodný – Karolšachtový, ktorý bol prepojený s vrchným jarkom tzv. regulačným výpustným systémom, ktorý umožňoval dodávať vodu v potrebnom množstve pre potreby pohonu najmä úpravníckych zariadení v šachte Karol na Bankách. Využitá voda odtekala do Vyhnianskeho potoka, kde bola znovu používaná na spomínané zariadenia.
Po ukončení banskej činnosti v Rozgrunde, na Bankách a vo Vyhniach voda z vodnej nádrže – z tajchu Rozgrund slúžila pre potreby továrne Karola Kachelmanna vo Vyhniach a tiež ako zdroj pitnej vody pre Banskú Štiavnicu.
Súčasnosť
Zmeny správcov tajchov, keď niektoré prešli pod miestnu správu, niektoré pod podnik Vodární a kanalizácií a niektoré ostali v správe podniku, prehĺbili úpadok starostlivosti o jednotlivé tajchy. Výsledkom ďalšieho hľadania optimálneho správcu bolo rozhodnutie, že od roku 1981 sa stal správcom vodárenskej nádrže Rozgrund bývalý podnik Povodia Hrona v Banskej Bystrici, v súčasnosti odštepný závod Povodia Hrona spadajúci pod Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica, ktorý je v súčasnosti správcom. Výsledkom prechodu správcovstva došlo k zásadnej zmene v pohľade a v prístupoch k jej zachovaniu a obnove. V rokoch 1985 – 86 bol vykonaný inžinerskogeologický prieskum hrádzového telesa so zabudovaním piezometrických a hydropedologických vrtov na sledovanie režimu prúdenia podzemných vôd hrádzou a podložím. V rokoch 1986 – 87 bola vykonaná rekonštrukcia časti bezpečnostného priepadu, na prítoku Teplého potoka do nádrže bol zabudovaný limnigraf. V rokoch 1987 – 89 bol vyčistený Schönlindenský jarok a sprístupnenie cca 20 m štôlni dnového výpustu. V roku 2004 bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia hrádzového telesa a výpustného systému.
Dokumentácia priehrady hrádze
Tvar priečneho profilu.
- Základné rozmery:
- výška hrádze 30,20 m
- šírka hrádze 6,00 m
- dĺžka hrádze 125,00 m
- kóta koruny hrádze 706,20 m n. m.
Typ priehrady: zemná hrádza – heterogénna, budovaná zo suťových hlín usporiadaná na spôsob jadrového tesnenia. Hrádza sa skladá z 5 častí:
- z tesniaceho telesa – z utlačeného ílu a hliny
- z násypu zeminy na návodnej strane
- z násypu zeminy na vzdušnej strane
- z opevnenia lomovým kameňom na návodnej strane
- z kamennej pätky pri vzdušnom svahu hrádze
Opevnenie:
- návodný svah – v sklone 1:1,5 – 1:1,7 opevnený kamennou dlažbou
- vzdušný svah – v sklone 1:1,25 – 1:1,75 obložený trávovým drnom
- koruna hrádze: trávny porast
Základné parametre nádrže
Hydrologické údaje:
- plocha povodia: Teplý potok 1,40 km², Teplý potok + jarky 3,25 km²
- dlhodobý priemerný prietok: a, 0,019 m³/s; b, 0,043 m³/s
- priemerný úhrn zrážok: 750 mm
Hladiny v nádrži:
- min. prevádzková hladina 693,00 m n. m.
- max. prevádzková hladina 705,00 m n. m.
- max. dovolená hladina 705,80 m n. m.
Objem nádrže:
- stály objem Vs= 87 247 m³
- zásobný objem Vz= 445 192 m³
- retenčný objem Vr= 43 281 m³
- celkový objem Vc= 575 720 m³
Efekty nádrže: Zabezpečenie pitnej vody do úpravne vody – StVak-u/Qmax=14 l/s
Zdroje
- ↑ a b Štandardizácia geografického názvoslovia - Názvy vôd - jazerá . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
- ↑ a b Zoznam tajchov . banskastiavnica.travel, . Dostupné online.
- ↑ Die Teiche von Banská Štiavnica . slowakei-reise.de, 2019-05-11, . Dostupné online.
- MONTANISTIKA: "Banský vodohospodársky systém", Ján Novotný a RNDr. Marián Skaviniak
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk