Tajchy (z nem. Teich = rybník) sú vodné nádrže vybudované najhustejšie v Štiavnických vrchoch na získanie energetických zdrojov na ťažbu a úpravu rúd v baníctve. Okrem štiavnických tajchov sa na Strednom Slovensku budovali aj v iných rudných oblastiach: napríklad v Kremnických vrchoch, Pohronskom Inovci (Tajch v Novej Bani) a Vtáčniku.

Po vyťažení rúd s vysokým obsahom kovov (hlbinne v baniach, vykopaním štôlní - horizontálnych tunelov sledujúcich geológické žily), prišiel rad aj na rudy s nižším obsahom kovu, obsahujúcich viac jaloviny, čo znamenalo vyššiu spotrebu energie na jednotku spracovaného kovu. Muselo sa prečerpať aj vyčerpať (ťažilo sa hlbšie) viac vody a prepraviť viac rudy. Ľudská a zvieracia sila ako tradičné energetické zdroje (do začiatku 18. storočia) sa ukázali ako nedostatočné na pokrytie tohto zvýšeného dopytu. Miestne toky a pramene boli málo výdatné a tak sa ako najvhodnejšie riešenie ukázalo budovanie zásobární vody - tajchov, v ktorých sa hromadila voda z atmosférických zrážok. Jej energetický potenciál sa využíval na pohon banských, úpravárenských a hutníckych zariadení. Voda akumulovaná v tajchoch sa tiež využívala v technológiách úpravy a spracovania rúd ako nosné médium a zdroj mechanickej energie na drvenie, mletie a triedenie rúd od jaloviny, pohonné médium na pohon dúchacích mechov taviacich a zháňacích pecí, ako aj chladiace médium v hutníctve a pod. (pozri dole časť Využitie). Posledný postavený (doteraz zachovaný) tajch bol v roku 1759 Červená studňa. O 6 rokov neskôr, v roku 1765 James Watt objavil parný stroj, ktorý potom znížil význam základnej funkcie tajchov ako zdroja energie a aj keď im naďalej zostal význam vodohospodársky v súčasnosti sú najmä turistickým lákadlom a technickou pamätihodnosťou, zapísané v zozname UNESCO.

Štiavnické tajchy

História

Pri tradičnej ťažbe baníci kladivkami a želiezkami (dláta) vyhĺbili kilometre podzemných chodieb bez významnejšej mechanizácie. 8. februára 1627 bol v Banskej Štiavnici prvýkrát použitý čierny strelný alebo pušný prach na iné ako vojenské účely, čo urýchlilo nielen ťažbu, ale aj úbytok vzácnych rúd. Baníci museli raziť čoraz hlbšie, až náklady na odčerpávanie spodnej vody ohrozovali výnosy z ťažby, čo viedlo až k zatvoreniu niektorých baní (napr. vodu zo zatopených baní Hornej Bieberštôlne do roku 1713 odčerpávalo 220 párov koní). ^[1][2][3][4]

Prvé snahy o využitie energie tajchov v oblasti Štiavnických vrchov sa datujú okolo roku 1500. Ich výstavba vyvrcholila až v 1. polovici 18. storočia vytvorením jedinečnej vodohospodárskej sústavy – sústavy štiavnických tajchov, ktorá riešila spomínané problémy so spodnou vodou ale aj s energiou na rôzne úpravárenské práce. Za autorov technického riešenia tajchov bývajú označovaní Samuel Mikovíni (nar. 1686), Matej Kornel Hell (nar. okolo 1651) a jeho syn Jozef Karol Hell (nar. 1713).

V roku 1710 podal Matej Kornel Hell priamo cisárovi vo Viedni návrh na výstavbu tajchu Vindšachta (Windschachter Teich), aby sa zabezpečilo dostatočné množstvo vody pre pohon Hellom navrhnutých a neskôr aj ním skonštruovaných 7 čerpadiel na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktorým sa mala vyčerpať voda zo zatopených baní podniku Hornej Bieberštôlne.^[4] V r. 1713 navrhol Matej Kornel Hell zvýšenie hrádze o 2,5 siahy, vďaka čomu mohlo byť odstavených 220 párov koní, ktoré dovtedy vodu z bane čerpali.

Konštrukcia a výstavba

Tajchov bolo postavených vyše päťdesiat (do 60), s celkovým objemom 7 mil. m³. Vzhľadom na nedostatok prírodných vodných zdrojov v oblasti sa snehová a dažďová voda zachytávala a kumulovala v zberných (72 km) jarkoch (po vrstevniciach okolitých kopcov), náhonovými (57 km) a spojovacími jarkami v celkovej dĺžke okolo 150 km.^[3]

Okrem jarkov bolo najdôležitejšou súčasťou tajchu samotná hrádza, ktorá musela byť dosť široká a pevná aby vydržala tlak vody, ktorý závisel od výšky hrádze. Výstavba bola technicky aj ekonomicky náročná. Napríklad výstavba dvoch Richňavských tajchov vyžadovala súčasne prácu okolo 4 000 ľudí, každý deň počas troch rokov (1738–1740) (dňa 9. 7. 1740 ich pracovalo dokonca 5 283). S objem viac ako 1 mil. m³ vody a výškou hrádze to bolo vtedy najväčšie vodné dielo na svete. Pôvodne bol postavený len jeden tajch, ale keďže zo severozápadnej strany hrádze začala presakovať voda, bola nádrž v roku 1746 rozdelená jednou priečnou hrádzou na jednu väčšiu a jednu menšiu nádrž (Veľká Richňava a Malá Richňava) s komplikovanou, viacnásobnú sústavou vodných uzáverov a vodných štôlní, ktorú projektoval Samuel Mikovíni.^[5] Podobný problém s presakovaním vody hrádzou bol aj na Kolpašských tajchoch (Banský Studenec), ktorý Mikovíni riešil nielen rozdelením hrádze ale aj špeciálnou technikou spevnenia hrádze.

Po dokončení tajchy dokázali zbaviť všetky bane od spodnej vody a navyše poskytli dostatok energie pre ďalšie prosperujúce priemyselné odvetvia.^[5]

Väčšinou sa udáva že tajchov bolo 60. 20 z nich bolo však menších. Viaceré z nich sa nachádzali priamo v areáloch šácht a zabezpečovala sa z nich prevádzka čerpacích, ťažných a spracovateľských strojov. Z týchto už žiadne neexistuje. Jedným z väčších zaniknutých tajchov je pri hornej Jergištôlni. V marci 2021 bolo funkčných už len 26 tajchov. Z nich približne 23 je v Banskej Štiavnici.^[6]

Geografia

Z geografického hľadiska sa tajchy v Štiavnických vrchoch delia do 8 základných skupín:

• Piargske tajchy. Sú najrozsiahlejšou skupinou, s najväčšou sieťou zberných jarkov a najlepšie navzájom prepojené (zbernými jarkami a štôlňami). Tvoria približne polovicu objemu všetkých štiavnických tajchov. Nachádzajú sa J a JZ od Banskej Štiavnice. Sú z časti v povodí Ipľa a z časti v povodí Hrona.
• Banskoštiavnické tajchy. Patria k najstarším. Všetky patria do povodia Ipľa.
• Kolpašské tajchy. Nachádzajú sa v okolí Banského Studenca a JV od Banskej Štiavnice. Sú v povodí Hrona napojené na potok Belá-Kozelník.
• Hodrušské tajchy. Slúžili na pohon zariadení v Hodrušskej doline, ktorá patrí do povodia Hrona. V súčasnosti sú naplnené vodou iba štyri z nich.
• Vyhnianske tajchy. Slúžili na pohon zariadení vo Vyhnianskej doline, ktorá patrí do povodia Hrona.
• Belianske tajchy. Slúžili na pohon zariadení v Banskobelianskej a Kozelníckej doline, patria do povodia Hrona. Sem patria aj Kysihýbelské tajchy na dolnom toku Kolpašského potoka.
• Rudnianske tajchy. Slúžili na pohon zariadení na spracovanie rúd ťažených v okolí Rudna nad Hronom v doline smerom na Pukanec, patriacej do povodia Hrona.
• Tajchy oblasti Počúvadla. Slúžili na pohon stúp a obilných mlynov v oblasti Dekýša, Piargu, Štefultova. Technicky patria do povodia Hronu, ale ich vody sa využívali najmä v Poiplí.

Využitie

Poháňanie strojov

Voda z tajchov slúžila k poháňaniu rozličných strojov, či už to boli čerpadlá (primárna úloha bola vyčerpať podzemnú vodu) alebo hámre. Vodná energia nahrádzala ľudskú a zvieraciu energiu.

Ako posledný (doteraz zachovaný) tajch Červená studňa bol postavený v roku 1759. O 6 rokov neskôr, v roku 1765 James Watt vynašiel parný stroj. Watt významne zdokonalil stroje Thomasa Saveryho a Thomasa Newcomena, stroje fungujúce na princípe kondenzácie vodnej pary vo valci a využitia sily vyvolanej podtlakom na čerpanie vody. Prvý atmosferický parný stroj Thomas Newcomen zostrojil v roku 1712 a už v rokoch 1722-1724 postavil Newcomenov atmosférický parný stroj, prvý na európskom kontinente, anglický mechanik Issak Potter v Novej Bani. Do roku 1733 bolo po svete postavených viac ako 100 takýchto strojov a aj na Slovensku po Novej Bani nasledovalo niekoľko ďalších atmosférických parných strojov. ^[7] Objavenie nového zdroja tepelnej energie parných strojov znamenalo významné zníženie významu základnej funkcie tajchov ako zdroja energie. Aj keď im naďalej zostal význam vodohospodársky v súčasnosti sú najmä turistickým lákadlom a technickou pamätihodnosťou (v zozname UNESCO)^[3].

Zachovanie tajchov pre ich turistické a vodohospodárske využitie

Do dnešných čias sa vo funkčnom stave uchovala iba približne polovica (24 až 27 pozri zoznam dole) z pôvodného počtu tajchov. Tajch Veľká Richňava napájala kedysi sieť jarkov dlhá 30 km teraz z nej zostalo len 400 metrov. ^[3] Úplné naplnenie tajchu po jeho vypustení môže trvať roky. Niektoré tajchy boli v priebehu posledných rokoch rekonštruované. Naplnenie Kolpašského tajchu trvalo viac ako dva roky. Slovenský vodohospodársky podnik rekonštruuje od roku 2012 Dolný Hodrušský tajch, ktorý doteraz (2019) nie je naplnený^[8] a to napriek tomu, že rekonštrukcia mala skončiť v roku 2015.^[9] Na rekonštrukciu tajchu smerovali státisíce z eurofondov, následné nečakané opravy však stáli viac ako dva milióny eur zo štátneho rozpočtu. Hodrušský tajch bol znovu napustený až na jar roku 2021.^[10]

Štátna starostlivosť od roku 1995

Z tlačovej správy Ministerstva životného prostredia:

"Po útlme a zániku baníctva v Banskej Štiavnici v roku 1995 prevzal (od Rudných bane) na seba úlohu správcu banskoštiavnických tajchov štát, ktorý sa prostredníctvom Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. stará o 23 historických vodných nádrží, z ktorých už väčšina prešla komplexnou rekonštrukciou. Zrekonštruovaný bol celý kaskádovitý systém troch piarskych tajchov – Bakomi, Vindšachta a Evička, obľúbené dva Kolpašské tajchy, Beliansky tajch, Moderštôlniansky na Kopaniciach, Bančiansky, Klinger a dnes už aj Veľká Richňava. Do konca tohto roka bude ukončená aj rekonštrukcia Malej Richňavy a Dolnohodrušského tajchu, ktorá sa realizuje taktiež v rámci Operačného programu Životné prostredie z Kohézneho fondu Európskej únie."^[9]

Dobrovoľníci a občianske združenia

Koncom roka 2019 bolo založené občianske združenie Štiavnický tajch, ktoré organizuje dobrovoľnícku obnovu zberných a náhonných jarkov tajchov a sprevádzanie peších návštevníkov Štiavnice po jednotlivých tajchoch. ^[11] Z celkového počtu 24 tajchov k 19 sa dá dostať aj bicyklom a to vďaka blízkosti bicyklových trás, ktoré udržiava občianske združenie Bajkom k tajchom.^[12] Okrem máp a trás Bajkom k tajchom možno tajchy navštíviť aj virtuálne alebo vďaka mapám ^[13]

Zoznam funkčných tajchov v Štiavnických vrchoch

V marci 2021 bolo 26 funkčných tajchov. Z nich približne 23 (24^[11]) je v Banskej Štiavnici a jej blízkom okolí.^[6][14]

Zoznam tajchov podľa ich umiestnenia

Okrem blízkosti k samotnej Štiavnici možno tajchy priradiť ako blízke k obciam Štiavnické Bane, Banská Belá, Banský Studenec, Vyhne, Hodruša^[13][15] nasledovne:

Štiavnické tajchy:

• Klinger
• Veľká a Malá Vodárenská
• Červená Studňa

Piarske tajchy (Štiavnické Bane):

• Bakomi
• Evička
• Veľká Vindšachta
• Počúvadlo
• Veľká a Malá Richňava
• Komorské tajchy: Krechsengrund

Belianske tajchy (Banská Belá):

• Beliansky
• Halčiansky
• Goldfusský

Kolpašské tajchy (Banský Studenec): Veľký a Malý kolpašský

Vyhnianske tajchy: Rozgrund

Hodrušské tajchy:

• Horný hodrušský tajch
• Dolný hodrušský tajch
• Brennerský / Praniarsky tajch
• Kopanický – Moderštôlniansky tajch

Ostatné, zaniknuté, zabudnuté tajchy

• Antolský rybník (Svätý Anton)^[13][16]
• Dolné a Horné jazierko v parku pri kaštieli Svätý Anton^[13]
• Štampoch (48°23′57″S 18°46′44″V / 48,399083°S 18,778778°V / 48.399083; 18.778778 (Štampoch)Súradnice: 48°23′57″S 18°46′44″V / 48,399083°S 18,778778°V / 48.399083; 18.778778 (Štampoch))^[13][17]
• Dolný - nový a Horný - starý tajch v Rudne^{[13][18][19][20]}
• Zaniknutý Tajch nad obcou Brehy (pri Novej Bani)^[13][21]
• Ciblikovská lúka^[15] /tajch v Hölle/. Dno tajchu je v súčasnosti úplne zanesené naplaveninami z okolitých svahov. Náplavy bahna a piesku vytvorili rovinu, ktorá sa v priebehu storočí stala močaristou lúkou.

Referencie

1. ↑ Banská Štiavnica si pripomenula svetové prvenstvo, keď v bani použila pušný prach . TASR, myziar.sme.sk, . Dostupné online.
2. ↑ K.IVAN. Banské, technické, a iné pamiatky . sobota 10. ledna 2015, . Dostupné online.
3. ↑ ^{a b c d} GRMAN, Miro. Predkovia nám zanechali technický zázrak. Udržíme ho pre potomkov? . Aktuality.sk, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b} Banská Štiavnica/tajchy
5. ↑ ^{a b} Richňavské tajchy (archived on Wayback Machine) . GeoPark Banská Štiavnica, 2007-09-28, . Dostupné online.
6. ↑ ^{a b} Niektoré tajchy zanikli úplne. My - Noviny Žiarskej kotliny (Bratislava: Petit Press, a.s,), 2021/03/23, roč. 17/50, čís. 11, s. 7. ISSN 1336-5622.
7. ↑ Potterov parný stroj a jeho autora približuje nová publikácia . TERAZ.sk, 1970-01-01, . Dostupné online.
8. ↑ Tajch v Štiavnických vrchoch pripomína kráter. Kto sfušoval jeho opravu? . Pravda.sk, 2019-05-25, cit. 2019-09-11. Dostupné online.
9. ↑ ^{a b} Zrekonštruovaný Veľký Richňavský tajch slávnostne odovzdali do užívania online. Ministerstvo životného prostredia www.minzp.sk, 11. 09. 2015, cit. 2019-09-11. Dostupné online.
10. ↑ AKTUALITY.SK. Dolnohodrušský tajch je po rokoch plný. Oprava minulých opráv stála cez dva milióny online. Aktuality.sk, cit. 2021-09-23. Dostupné online.
11. ↑ ^{a b} Tajchy – bstajchy online. Cit. 2021-09-23. Dostupné online.
12. ↑ Tajchy online. Cit. 2021-09-23. Dostupné online.
13. ↑ ^{a b c d e f g} Virtuálna Banská Štiavnica online. virtualna-banska-stiavnica.sk, cit. 2021-09-23. Dostupné online.
14. ↑ ČERVEŇ, Michal. Bankoštiavnická vodohospodárska sústava. 2018. vyd. s.l. : BSTajch, 2018. Dostupné online.
15. ↑ ^{a b} Zoznam tajchov online. Cit. 2021-09-23. Dostupné online.
16. ↑ Antolský rybník online. dkubinsky.sk, cit. 2021-09-23. Dostupné online.
17. ↑ PROGRESIO. Náučné chodníky na Slovensku online. Cit. 2021-09-23. Dostupné online.
18. ↑ Tajchy v Rudne nad Hronom online. dkubinsky.sk, cit. 2021-09-23. Dostupné online.
19. ↑ KOVÁČIK, Jano. Takmer zabudnuté tajchy v Rudne - Jano Kováčik - (blog.sme.sk) online. blog.sme.sk, cit. 2021-09-23. Dostupné online.
20. ↑ GREČKO, Tomáš. Počasie nebolo na vine. Priehrada v Rudne nad Hronom zrejme nemala kolaudáciu, úrady o problémoch vedeli a nekonali (reportáž) online. Denník N, 2021-05-22, cit. 2021-09-23. Dostupné online.
21. ↑ Tajch nad obcou Brehy online. dkubinsky.sk, cit. 2021-09-23. Dostupné online.

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• ČERVEŇ, Michal. Banskoštiavnická vodohospodárska sústava – minulosť a súčasnosť unikátneho technického diela. In: Technické pamiatky – zbierky, výskum a nové využitie. Ed. Tereza Bartošíková. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, 2018. 114 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89175-80-2. S. 34 – 43.
• ČERVEŇ, Michal; ZLATINSKÁ, Lenka. Banskoštiavnická vodohospodárska sústava : tajomstvá štiavnických hôr. Svätý Anton : Michal Červeň, 2018. 142 s. ISBN 978-80-972967-8-0.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tajch (stredné Slovensko)

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Portál vedy o Zemi

• Tajchy na stránkach mesta Banská Štiavnica
• Zoznam a mapa tajchov na banskastiavnica.travel

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

• LICHNER, Marián, a kol. Banská Štiavnica : Svedectvo času. Banská Bystrica : Harmony, 2002. 256 s. ISBN 80-968547-8-X.
• DURBÁK, Milan, a kol. Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia, zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO. Banská Bystrica : Štúdio Harmony, 2002. 72 s. ISBN 80-968547-4-7.
• Zborník konferencie Štiavnické Bane 2003, vyd Bevex, Prievidza in Spravodaj č. 2 – 4/2003

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Zoznam vodných diel na Slovensku