Baťove závody (Partizánske) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Baťove závody (Partizánske)

Baťove závody v Partizánskom vznikli v roku 1939. Partizánske bolo jedným z miest, kde známy podnikateľ Tomáš Baťa rozvíjal svoje aktivity. Jeho cieľom bolo vytvorenie mesta, v ktorom budú môcť ľudia nájsť prácu, bývanie aj oddych. V závodoch sa výroba sústreďovala na obuvnícku výrobu, ktorá tam prevláda aj dnes.

Koncepcia ideálneho mesta

Baťa bol geniálny obchodník, ktorý pochopil, že pre vytvorenie ideálneho mesta je potrebné prepojenie práce, bývania, športu a oddychovej zóny. Tak sa mal odstrániť negatívny vplyv výroby na bývanie, či zabezpečiť nerušený oddych po práci. Úsilie architektov však smerovalo ďalej k ozdraveniu vzťahov v spoločnosti k modelovaniu lepšieho života moderného človeka. Zlínska architektúra predstavovala symbiózu uvoľnenej hromadnej výstavby, zelene a dômyselného urbanizmu. Za základnú urbanistickú myšlienku je považovaná idea záhradných miest E. Howarda. Baťovi sa podarilo vo svojej zlínskej stavebnej kancelárii sústrediť viacerých významných architektov, napr.: arch. J. Voželník, R. Podzemný, M. Lorenc a samozrejme významný architekt Vladimír Karfík. Kľúčovou osobnosťou v procese prípravy regulačného plánu pre Baťovany bol Jiří Voženílek. Regulačný plán mesta, podľa ktorého sa v roku 1939 začalo stavať, vychádzal z ideálneho plánu priemyselného mesta pre 5.000 až 15.000 obyvateľov, ktorým sa Voženílek zaoberal už predtým.

Lokalita

Baťa mal snahu, samozrejme, rozvíjať svoju myšlienku aj na Slovensku. Lokality, o ktoré mal Baťa záujem boli hlavne málo rozvinuté regióny so silným potenciálom a dobrým dopravným napojením. Ján Baťa (následník Tomáša Baťu) kúpil v roku 1929 vtedy najväčšie garbiarne v Strednej Európe v Bošanoch. V Bošanoch nemala výroba tendenciu sa ďalej vyvíjať, preto Baťa zakúpil pozemky v chotári blízkej obce Šimonovany, kde začal budovať v roku 1939 nové mesto – Baťovany (neskôr premenované na Partizánske). Vzápätí však došlo k vytvoreniu samostatného Slovenského štátu, čo skomplikovalo situáciu, pretože Baťa pôsobil na Slovensku ako zahraničný investor. Ján Baťa bol však vynikajúci podnikateľ a so slovenskou vládou podpísal obojstranne výhodné dohody.

Batizmus

Fenomén Baťa nepreslávila len charakteristická architektúra, ale najmä tzv. batizmus, dobre organizovaná efektívna výroba a predaj. Súčasťou tohto systému bolo napríklad zavedenie dielenskej samosprávy (jednotlivé dielne fungovali ako samostatné hospodárske jednotky), odmeňovanie v podobe účasti na zisku (pohyblivá zložka mzdy stimulujúca k vyšším pracovným výkonom), uplatnenie podrobného plánovania (pripravovali sa dlhodobé i denné plány výroby, práce, predaja rozvoja a podobne), výstavba vlastnej siete predajní, (v roku 1931 bolo vo svete už 2 500 domov Baťovych Služieb), stratégia predaja výrobkov za nízke ceny a ich taktické stanovovanie (napr. od roku 1922 všetky ceny končili číslom 9) a úderná reklama ako významný nástroj na dosiahnutie úspechu systému.

Továrenská výroba

Baťova ideológia vychádzala z tzv. amerického systému komplexnej organizácie továrenskej výroby. Vytvárala dojem priemyselnej civilizácie. Hlavným a dominantným prvkom urbanistického priestoru bola továrenská budova s konštrukčným modulom 6,15 x 6,15 m. V Baťovanoch sa mali pôvodne vyrábať obuvnícke stroje, ale až po rozdelení Česko-Slovenska sa vzhľadom na ekonomické a politické zámery výroba zmenila na obuvnícku. Výroba v továrni začala doslova "za pochodu", vzhľadom na to, že stavebné úpravy sa ešte len dokončovali. Okná neboli pozasklievané a priemyselnú paru, nevyhnutnú pre obuvnícku výrobu, nedodávala elektráreň, ale lokomobila. Situácia nebola priaznivá ani z politickej strany, pretože všade hrozila vojna.

Továreň prilákala do mesta novú a lacnú pracovnú silu, ktorá ešte nedávno bojovala so zbraňou v ruke proti fašizmu. Teraz sa stala hybnou výroby i celého života v závode a v meste.

Etážovka

Tzv. etážovky sú troj-až päťpodlažné výrobné objekty, ktoré sú najstarším produktom zlínskeho projekčného ateliéru. Typový projekt etážovky s vertikálnym komunikačným jadrom v strede priečelia pochádza pravdepodobne z roku 1924. Jeho konštrukčným základom bol štandardizovaný železobetónový monolitický skelet s rozpätím 6,15 x 6,15 m s obvodovou výplňou z tehlového muriva a okien s jednoduchým zasklením. Nosným systémom etážovky bol skelet, ktorý tvorili hranaté stĺpy. V roku 1930 ich nahradili stĺpy s okrúhlym profilom. Montovali sa posuvným oceľovým debnením. Štandardná etážovka má základný tvar s rozmermi 3 polia na šírku a 13 polí na dĺžku. K tomuto základnému tvaru je osadená časť hygienických zariadení a vertikálne komunikačné jadro s rozmermi 1 pole na šírku a 3 polia na dĺžku.

Dispozícia závodov

Jiří Voželník pracoval v priebehu vojnových rokov na návrhu novej výrobnej budovy. V Baťovanoch začali s jej stavbou v roku 1942, kde podľa projektu vznikli dve nové etážovky. Priestor novej výrobnej budovy stále zahŕňal 13 konštrukčných polí typického skeletu. Novinkou bolo nové pole s komunikačným jadrom, hygienickými zariadeniami a šatňami, ktoré pribudlo po oboch stanách skeletu. Zmenila sa aj svetlá výška podlaží, čím sa zmenil aj vonkajší vzhľad budovy.

Podľa projektu zlínskej stavebnej kancelárie postavili v rokoch 1943 – 1944 pri vstupe do výrobného areálu trojpodlažnú administratívnu budovu s rozmermi 4 polia na šírku a 15 polí na dĺžku. V strede dispozície bol vstup do budovy a schodisko.

Vo výrobnom priestore sa radili výrobné budovy šachovnicovo a navzájom ich spájali s dopravnými zariadeniami. Výstavba sa realizovala postupne, tak ako aj výroba.

Pred znárodnením stálo v areáli továrne štrnásť rôznych objektov vrátane výrobných hál, elektrárne, tehelne, halovej strojárne, administartívnej budovy a jedálne. Areál bol v priebehu rokov dostavovaný. Dostavba sa vždy konala s rešpektovaním pôvodných plánov. Väčšina objektov v areáli výrobného závodu dodnes slúži výrobným a skladovým účelom. Viaceré budovy majú upravenú fasádu, taktiež aj prvá miestna trojetážovka. Pôvodné murivo bolo tehlové a neomietnuté. V súčasnosti je prekryté červenou omietkou. Zachované ostalo plastické i farebné odlíšenie skeletu od výplňového muriva a taktiež pôvodné okná a podlahy. Budovy odkúpili súkromníci a dostali novú funkčnú náplň. Mnohé objekty v areáli dnes nie sú využité, dôsledkom čoho chátrajú, ale stále reprezentujú baťovskú architektúru.

Zdroje

  • bulla, M. – Moravčíková,H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002. s. 119, 401
  • Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava, Perfekt 2007.111
  • Moravčíková, H.: Baťovany – Partizánske:vzorné slovenské priemyselné mesto, Architektúra & Urbanizmus s. 37/2003,3/4.115 – 126
  • Mikloš, P.: Znovuobjavenie funkčného mesta Partizánske, Bratislava, Vydavateľstvo spolku architektov 2005. s. 7-20

Súradnice: 48°37′43″S 18°22′06″V / 48,628695°S 18,368196°V / 48.628695; 18.368196

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Baťove závody (Partizánske)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk