A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Plavecký hrad | |
hradná zrúcanina | |
Plavecký hrad
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Bratislavský |
Okres | Malacky |
Obec | Plavecké Podhradie |
Pohorie | Malé Karpaty |
Nadmorská výška | 400 m n. m. |
Súradnice | 48°29′38″S 17°16′08″V / 48,494°S 17,2689°V |
Vznik | 13. storočie |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Najľahší výstup | obec Plavecké Podhradie |
Poloha Plaveckého hradu na Slovensku
| |
Poloha Plaveckého hradu v Bratislavskom kraji
| |
Wikimedia Commons: Plavecký hrad | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Plavecký hrad (-normovaný názov[1][2]; iné názvy: hrad Plavec, historicky podľa jeho pôvodného vlastníka: Detrekov kameň) je zrúcanina hradu, ktorá sa nachádza nad obcou Plavecké Podhradie na kopci Pohanská v národnej prírodnej rezervácii Pohanská na západnom úpätí Malých Karpát.
Doložené názvy
K tvaru Plavec: Plosenstein, Castrum Plawcz
K tvaru Detrekov Kameň: Detrech, Detruh, Detrekö, Detrekövár
Dejiny
Ako väčšina stredovekých hradov na území dnešného Slovenska, aj Plavecký hrad vznikol v rámci vlny výstavby nových hradov po mongolskom vpáde do Uhorska. Z retrospektívnej listiny Ondreja III. z roku 1291 sa dozvedáme o darovaní zeme Kuchyňa Belom IV. Detrichovi, synovi bratislavského richtára Kunta.
Ten pravdepodobne z iniciatívy kráľa na tomto území postavil hrad. Presný rok jeho vzniku nepoznáme, bolo to pravdepodobne v 50. až 60. rokoch 13. storočia. Vieme, že existoval už v roku 1273, keď sa pod ním odohrala bitka medzi uhorským vojskom a vojskom Přemysla Otakara II.
Pôvodne mal hrad najmä strážnu funkciu. Vďaka svojej polohe mohol kontrolovať pohraničnú oblasť Uhorského kráľovstva a hranice s Českým kráľovstvom. Vďaka dohľadu na hrad Branč a na hrady Ostrý Kameň a Korlátka, ktorý umožňovala predsunutá hláska, si s nimi mohol Plavecký hrad vymieňať signály v prípade ohrozenia. Hrad taktiež chránil a kontroloval cestu, ktorá viedla na úbočí hradného kopca. Postupne sa z neho stalo hospodárske a správne centrum
Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256 až 1273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Serédyovci, 1553 – 1575 Fuggerovci, po nich Balašovci. V čase, keď patril hrad Štefanovi Balašovi, v rokoch 1579 až 1584 na hrade fungovala jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku. Z produkcie protestantnského spisovateľa a cirkevného hodnostára Petra Bornemisu vyšli na Plaveckom hrade kalendáre, biblie, spevník a iné tlače.[3]
Od 1641 nepretržite až do 20. storočia boli jeho vlastníkmi Pálfiovci. V druhej polovici 16. storočia hrad prestavali na renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17. storočia, keď ho doplnili o nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo cisárske vojsko, ktoré ho dobylo od povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do Malaciek.
Na hrade prebiehajú konzervačné práce.
Zaujímavosti v okolí
V okolí hradu sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky a zaujímavosti. Na rovnakom vrchu sa nachádza hradisko Pohanská. Pri severnom úbočí vrchu sa nachádza Plavecká jaskyňa. Na južnom úpätí vrchu Pohanská sa nachádzajú zvyšky obvodových múrov zaniknutého kláštora.[4] V Plaveckom podhradí sa nachádza tiež renesančný kaštieľ.
Prístup
Prístup na hrad je možný z dvoch miest.
- po značke z obce Plavecké Podhradie, od renesančného kaštieľa.
- po značke z obce Plavecký Mikuláš, s následným odbočením na značku.[5]
Referencie
- ↑ Názvy hradov a zámkov . Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, . Dostupné online.
- ↑ DVOŘÁKOVÁ, Daniela. PLAVECKÝ HRAD,PLAVEČ. In: DVOŘÁKOVÁ, Daniela, a kol. Stredoveké hrady na Slovensku: život, kultúra, spoločnosť. 1. vyd. Bratislava : Veda; Historický ústav SAV, 2017. 511 s. ISBN 978-80-224-1608-5. S. 362-363.
- ↑ VRABLEC, Zverejnil Pavol. UDALOSTI . . Dostupné online.
- ↑ kláštor v Plaveckom Podhradí . Hrady a zámky na Slovensku, . Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plavecký hrad
Zdroje
- Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov, Bratislava: Slovart, 2007, 392 s.
- VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984, 260 s.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk