Čabraď
Hrad
Hradná zrúcanina Čabraď
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Krupina
Obec	Čabradský Vrbovok
Nadmorská výška	305 m n. m.
Súradnice	48°14′36″S 19°06′21″V / 48,243392°S 19,105833°V / 48.243392; 19.105833
Vznik	13. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	z obce Čabradský Vrbovok
Poloha hradu Čabraď na Slovensku
Poloha hradu Čabraď v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Čabraď Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Hrad Čabraď začiatkom 20. st.

Čabraď^[1] alebo Litava je hradná zrúcanina nachádzajúca sa pri obci Čabradský Vrbovok uprostred Krupinskej planiny na kopci nad údolím Litavy. Pôvodne sa tento hrad nazýval Litava.

Dejiny

Postavený bol v 13. storočí v obci Čabradský Vrbovok a prvá písomná zmienka je z roku 1276. Patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktorých účelom bola ochrana ciest vedúcich k banským mestám. V druhej polovici 16. storočia bol dôležitou protitureckou pevnosťou a Turci sa ho niekoľkokrát márne snažili dobyť. Jeho stredoveké jadro sa skladalo z ústrednej veže chránenej štyrmi baštami a z hradného paláca, ktorý stál nad dobre kontrolovaným zalomeným vstupom do horného nádvoria. V polovici 15. storočia bol hrad na krátku dobu aj sídlom Jiskrových vojsk. Roku 1511 sa stal majetkom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca, ktorý ho dal okolo roku 1520 upraviť a prestavať. S opevňovacími prácami a s rozširovaním obytných priestorov sa pokračovalo aj v druhej polovici 16. storočia, a to hlavne na predhradí. Hrad bol v tej dobe vo vlastníctve Pálfiovcov a po nich ho dostal do vlastníctva vojenský veliteľ Ján Krušič, pôvodom z Chorvátska. Roku 1622 získal hrad do držby ďalší vojenský veliteľ P. Kohári. Posledné prestavby v 17. storočí premenili vnútorný hrad na pohodlné panské sídlo. Keď sa v 18. storočí Koháriovci presťahovali do novopostaveného honosného domu vo Svätom Antone, význam hradu rýchlo upadal. Úpadok bol urýchlený tým, že ho i sami majitelia roku 1812 nechali podpáliť, aby tým zabránili obsadeniu hradu lúpežnými rytiermi. Súčasťou hradu je aj sýpka, dostavaná do areálu hradu v 19.storočí. Na posledných kresbách z 19. storočia ju vidno ešte ako funkčnú budovu, dnes spolu s hradom sú už ruinami.

Exteriér

Hrad je na kopci, ktorý obteká rieka Litava a poskytuje mu tak prirodzenú ochranu. Horný hrad, postavený na pretiahnutom vrchole, tvorila veža, rozľahlé nádvorie s palácovými stavbami a hospodárskymi budovami, ktoré poskytovali dostatok pohodlia a zabezpečovali všetky potreby na bývanie šľachty. Do horného hradu sa vstupovalo na severnej strane cez trojposchodovú podpivničenú bránu pravdepodobne s padacím mostom. Na západnej strane boli bastióny a menšie bašty, ktoré tvorili sústavu obvodového opevnenia, alebo dolného hradu. Ten tvorila na východe aj obytná budova, určená pravdepodobne pre posádku, na juhozápade brána s baštou a na juhu vstupná brána opäť riešená vežou s podlažím nad bránou a predsunutou bránou, ktorú chránili dve mohutné strieľne a padací most.

Galéria

• 

  pohľad od cesty

• 

  most a vstupná brána

• 

  pohľad od vstupnej časti

• 

  budova sýpky na nádvorí hradu

• 

  pohľad na vstupnú časť z veže

Zaujímavosti

Čabradský hradný vrch a jeho okolie je prírodnou rezerváciou s najbohatším výskytom plazov na území Slovenska (žije tu najmä množstvo užoviek).

Referencie

Literatúra

• MALINIAK, Pavol: Čabradské panstvo v stredoveku. Banská Bystrica : Belianum, 2019. 224 s. ISBN 978-80-557-1625-1

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čabraď (hrad)

Externé odkazy

• Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

• Detaily z histórie hradu a fotky
• Združenie RONDEL
• Maliniak, P. 2013: K pôsobeniu Jána Kružiča na hrade Čabraď. Acta Historica Neosoliensia 16, 205-223.

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.