Európske židovstvo sa datuje zhruba dvetisíc rokov späť. Podľa židovskej tradície je Izrael (židia) Bohom vyvolený národ, ktorý je predurčený k utrpeniu a láske. Židovský národ bol v minulosti tvrdo utlačovaný. Protižidovské nálady vyvrcholili holocaustom, ktorý je hrozným dôkazom čoho všetkého sú ľudia schopní.

Dejiny

Židia sú malý, rozptýlený národ. Až na jednu výnimku sú Židia v každej krajine, v ktorej žijú, neveľkou menšinou a skoro všade tvoria väčšinu z nich prisťahovalci či deti a vnuci prisťahovalcov. Aby sme porozumeli súčasnému rozmiestneniu Židov v Európe, je nevyhnutné, aby sme mali hlbší prehľad židovských dejín. Zásadné pretnutie židovských a európskych dejín nastalo v roku 63 pred Kr., kedy bola Judea pod rímskou správou. Rímske impérium bolo taktiež jedna z prvých európskych diaspor na ktorej území žilo po zničení Jeruzalema v roku 70 približne 4 milióny židov. Veľmi neblahý vplyv na vývoj židovskej spoločnosti malo prijatie kresťanstva za štátne náboženstvo rímskeho cisárstva v 4. storočí. Judaizmus sa spolu s pohanskými kultmi stal obeťou represií a útlaku. Situácia sa zhoršila na začiatku 5. storočia, kedy boli Židia vykázaní z verejných úradov a armády, bola zrušená právomoc židovských súdov, zákaz vlastniť otrokov, a iné. Na začiatku 7. storočia bolo v niektorých kráľovstvách nariadené pokrstenie všetkých Židov (Byzancia, Francúzsko, Španielsko). Život Židov v Európe vtedy dosiahol najnižšej úrovne. Židia boli vyháňaní z niektorých európskych krajín (Anglicko – 1290, Francúzsko – 1394, Španielsko – 1492). Útokom nebolo židovské obyvateľstvo uchránené ani v dobe križiackych výprav (Porýnie), hoci sa ich v niektorých prípadoch panovníci snažili chrániť. Toto všetko malo za následok neustálu migráciu Židov, najmä všeobecný pohyb na východ do Maďarska a Poľska alebo na juh do Talianska. Reformačné hnutie v 16. storočí poskytlo nádej na zlepšenie situácie, avšak neskôr protestantskí panovníci pod vplyvom Martina Luthera začali Židov vyháňať a zavádzať najrôznejšie obmedzenia. V niektorých krajinách prebiehali procesy so Židmi až do konca 18. storočia – hlavne v Španielsku, kde bola inkvizícia zrušená až roku 1834.

Moderná doba

V polovici 18. storočia bolo Židom zakázané vykonávať väčšinu profesií a boli nútení žiť na vyhradených miestach (getách). Zákonodarstvo, verejná správa a vzdelanie v getách podliehali autorite rabínov. Míľnikom emancipácie Židov sa stala Francúzska revolúcia. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prijatie Lionela Rothschilda do britského parlamentu roku 1858. Tento proces sa však zďaleka netýkal všetkých európskych krajín. Napríklad v habsburskom cisárstve židia nemohli mať podiel na politickej moci, boli im uprené aj sociálne výhody a boli nútení nosiť označenie že sú Židia. Stále rozrastajúci sa antisemitizmus bol jedným z prvotných impulzov pre vznik sionizmu - kultúrne a politické hnutie usilujúce po návrate do zasľúbenej zeme. Systematické pokusy o židovské osídlenie Palestíny vyvolali najmä pogromy v Rusku a agresívny antisemitizmus 19. storočia v Západnej Európe, ktorého vrcholom bola Dreyfusova aféra vo Francúzsku. Značný dopad mala taktiež Prvá svetová vojna v ktorej zahynulo cez 140 000 Židov. Počas vojny došlo k niekoľkým význačným udalostiam. K revolúcii v Rusku, ktorá zmietla cársky režim, ktorý svojimi opatreniami židovské obyvateľstvo značne sužoval; britské dobytie Palestíny a vzostup USA. Antisemitizmus v Európe však prebiehal aj naďalej a neustále sa jeho intenzita zvyšovala. Najväčšiu pohromu v histórii Židov v Európe priniesol holokaust. V roku 1935 boli Židia Norimberskými zákonmi zbavení občianstva. Nasledovalo niekoľko pogromov, z ktorých najznámejším je Krištáľová noc. Počas holokaustu prišlo o život 6 miliónov Židov. Židia boli cielene zbavovaní ľudskej dôstojnosti, zavrhnutí ako štvanci a použití ako obetní baránkovia za všetky choroby sveta. Šlo o iracionálnu nenávisť, najbeštiálnejší ľudský inštinkt. Boli bezmocní, bez priateľov, bez nádeje, často zradzovaní vlastnými susedmi. Tí, ktorí prežili, boli zlomení, dezorientovaní stratou svojich rodín, svojich domovov, všetkého im známeho sveta. Straty židovského národa sú nevyčísliteľné. Viac ako jedna tretina židovského sveta bola vyvraždená. Európa, najmä potom stredná a východná, sa stala židovskou pustinou. Tri roky po konci Druhej svetovej vojny sa stalo niečo, na čo túžobne čakalo veľa Židov. Dňa 14. mája 1948 bol vyhlásený štát Izrael, ktorý vznikol na mandátornom území Spojeného kráľovstva. V následujúcich rokochch z územia Európy a celého sveta emigrovali tisíce Židov, aby mohli žiť v Svätej zemi.

Sefardská a Aškenázska diaspora

Sefardská diaspora

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sfaradim

Pomenovanie tejto diaspory vychádza z biblického pomenovania pre Španielsko – Sefarad. Vyhnanie Židov zo Španielska roku 1492 sa v pamäti Židov uchovalo ako prelomová udalosť ich histórie. Španielsko bola jednou z posledných kresťanských krajín, kde Židia žili v hojnom počte (zhruba 200 000) a prosperovali. Množstvo židovského obyvateľstva odišlo po vyhnaní do Portugalska, kde ich však osud dostihol. Ďalší odišli do oblasti severnej Afriky a značná časť sa odobrala do Osmanskej ríše. Osmania nemali žiadne z kresťanských či moslimských predsudkov voči Židom a tak sa židovskému obyvateľstvu v tejto ríši darilo a v tejto oblasti sa neskôr vyskytlo niekoľko významných židovských učencov.

Aškenázska diaspora

Bližšie informácie v hlavnom článku: Aškenazim

Pomenovanie tejto diaspory vychádza zo stredovekého hebrejského označenia pre Nemecko – Aškenáz. Po vyhnaní z miest, boli Židia nútení presídliť sa do malých mestečiek a dedín. Hlavný migračný prúd bol východným smerom do Poľska, kde sa od 13. storočia udeľovali zvláštne privilégia. Aškenázski imigranti v Poľsku boli natoľko početní, že rodeným Židom vnútili svoj jazyk a kultúru. Zastávali významnú hospodársku úlohu ako stredná trieda a v ich rukách bola väčšina zahraničného a vnútorného obchodu. Tento rozkvet však skončil kozáckym povstaním roku 1648. Obrovské množstvo Židov bolo usmrtených či pokrstených. Nasledovala spätná migrácia zvyšných Židov, niektorí však aj zostali a začiatkom 19. storočia tvorila populácia ažkenázskej diaspory viac než polovicu celkového počtu Židov na svete. Špecifickým znakom Aškenázov je zmes hebrejčiny a nemčiny – jidiš.

Prehľad židovských komunít v európskych krajinách

štát	región	celková populácia[1]	‰ židovskej populácie[2]	absolútny počet Židov
Židia v Albánsku	Juhovýchodná Európa	3 600 000	nezistené	nezistené
Židia v Andorre	Stredná Európa	70 600	nezistené	nezistené
Židia v Belgicku	Západná Európa	10 400 000	3‰	31 200
Židia v Bielorusku	Východná Európa	9 800 000	2,5‰	25 000
Židia v Bosne a Hercegovine	Juhovýchodná Európa	3 900 000	0,1‰	500
Židia v Bulharsku	Juhovýchodná Európa	7 800 000	0,3‰	2 100
Židia v Čiernej Hore	Juhovýchodná Európa	684 000	nezistené	nezistené
Židia v Česku	Stredná Európa	10 200 000	0,4‰	4 000
Židia v Dánsku	Severná Európa	5 400 000	1,2‰	6 400
Židia v Estónsku	Severná Európa	1 300 000	1,5‰	1 900
Židia vo Fínsku	Severná Európa	5 200 000	0,2‰	1 110
Židia vo Francúzsku	Západná Európa	60 000 000	8,2‰	494 000
Židia v Grécku	Južná Európa	11 000 000	0,4‰	4 500
Židia v Holandsku	Západná Európa	16 300 000	1,8‰	30 000
Židia v Chorvátsku	Juhovýchodná Európa	4 400 000	0.4‰	1 700
Židia na Islande	Severná Európa	297 000	0,03‰	10
Židia v Írsku	Západná Európa	4 100 000	0,3‰	1 200
Židia v Lotyšsku	Severná Európa	2 300 000	4,1‰	9 500
Židia v Litve	Severná Európa	3 400 000	1‰	3 300
Židia v Lichtenštajnsku	Stredná Európa	35 000	0,5‰	18
Židia v Luxembursku	Západná Európa	500 000	1,2‰	600
Židia v Macedónsku	Juhovýchodná Európa	2 000 000	0.1‰	100
Židia v Maďarsku	Stredná Európa	10 100 000	4,9‰	49 900
Židia na Malte	Južná Európa	404 500	nezistené	nezistené
Židia v Moldavsku	Východná Európa	4 200 000	1,4‰	6 000
Židia v Monaku	Južná Európa	32 400	nezistené	nezistené
Židia v Nemecku	Stredná Európa	82 600 000	1,4‰	115 000
Židia v Nórsku	Severná Európa	4 600 000	0.3‰	1 200
Židia v Poľsku	Stredná Európa	38 200 000	0.1‰	3 500
Židia v Portugalsku	Južná Európa	10 500 000	0,047‰	500
Židia v Rakúsku	Stredná Európa	8 100 000	1,1‰	9 000
Židia v Rumunsku	Juhovýchodná Európa	21 700 000	0.5‰	10 300
Židia v Rusku	Východná Európa	144 100 000	1,9‰	275 000
Židia na Slovensku	Stredná Európa	5 400 000	0.5‰	2 700
Židia v Slovinsku	Stredná Európa	2 000 000	0.1‰	100
Židia v Spojenom kráľovstve	Západná Európa	59 900 000	5‰	297 000
Židia v Srbsku	Juhovýchodná Európa	9 000 000	0,24‰	2 200
Židia v Španielsku	Južná Európa	42 500 000	0,3‰	12 000
Židia vo Švédsku	Severná Európa	9 000 000	1,7‰	15 000
Židia vo Švajčiarsku	Stredná Európa	7 400 000	2,4‰	17 900
Židia v Taliansku	Južná Európa	57 800 000	0,5‰	28 700
Židia v Turecku	Juhovýchodná Európa	71 300 000	0.3‰	17 900
Židia na Ukrajine	Východná Európa	47 400 000	2,3‰	110 000
Európska únia (27)		486 104 500	2,33‰	1 133 500
Celkom		789 922 600	2,01‰	1 591 028

Zdroj dát: American Jewish Committee Archives (rok 2005)

Uvedené dáta sú približné a líšia sa v závislosti na jednotlivých prieskumoch. Na týchto stránkach sú k nájdeniu demografické populačné tabuľky týkajúce sa židovskej populácie:

• American Jewish Committee Archives (r. 2005) - anglicky
• The Virtual Jewish Library - Židovská populácia sveta (r. 2005) - anglicky
• Beth Hatefutsoth - Múzeum židovského ľudu - anglicky
• Židovské populačné tabuľky (r. 2002) - anglicky

Literatúra

• BARNAVI, Eli a kolektiv. Atlas univerzálních dějin židovského národa. Praha : Victoria Publishing, 1995. 299 s. ISBN 80-7187-013-7.
• DE LANGE, Nicolas. Svět Židů. Praha : Knižní klub, 1996. 240 s. ISBN 80-7176-325-X.

Referencie

Externé odkazy

• The Virtual Jewish Library (po anglicky)
• Britské listy - Kto sú naši židia (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé v evropských zemích na českej Wikipédii.