Kostol je vybudovaný v klasicistickom slohu. Je priestranný a pomerne vysoký. V strede presbytéria na stene sa nachádza „kozmický“  

totálny Kristus na kríži, ako tajomstvo (mystérium). Pod ním je Bohostánok. V popredí obetný stôl, pri ktorom sa slúžia sv. omše. Projekt vytvoril Ing. arch. Viktor Dohnal z Brna. Kristus a obetný stôl je práca akad. sochára Miloša Vlčeka. Dekórum na prednej stene presbytéria znázorňuje vesmír a maľoval ho akad. maliar Vladimír Procházka. Štyri okná svätyne majú farebné zasklenie, v presbytériu sv. Cyril a sv. Metod. Tieto okná boli zhotovené ešte v roku 1893. V lodi kostola sú zobrazení bl. pápež Ján Pavol II. a bl. Zdenka Schelingová. Tieto okná sú jednoduchšie a novšie – z roku 2011.

Prvá písomne doložená správa o farnosti Šúrovce je z roku 1291. Patrí medzi najstaršie farnosti v najbližšom okolí. Okrem Šúroviec ju tvorili aj neskôr vzniknuté lokality ako Valtov a Várov Šúr, osada Botseg, Zemianske Šúrovce a od konca 15. storočia aj Čepene. Začiatkom druhého desaťročia 17. storočia bol šúrovský kostol zabraný nekatolíkmi. V roku 1615 pôsobil v ňom „správca kostola“ Štefan Baronkay. Neskôr dochádzal do Šúroviec protestantský kazateľ. V rámci cirkevnej organizácie farnosť Šúrovce patrila do ostrihomského arcibiskupstva, potom do Apoštolskej administratúry trnavskej a od zriadenia Slovenskej cirkevnej provincie do arcibiskupstva trnavského. Od roku 1324 pôsobilo v Šúrovciach okolo 42 farárov alebo administrátorov farnosti.