Ľubotice
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Prešov
Región	Šariš
Nadmorská výška	286 m n. m.
Súradnice	49°00′42″S 21°16′26″V / 49,0116°S 21,2739°V / 49.0116; 21.2739
Rozloha	8,32 km² (832 ha) [1]
Obyvateľstvo	3 830 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	460,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1298
Starosta	Nicole Rubisová[3] (nezávislá)
PSČ	080 06 (pošta Prešov 6)
ŠÚJ	518590
EČV (do r. 2022)	PO
Tel. predvoľba	+421-51
Adresa obecného úradu	Čsl. letcov 2
E-mailová adresa	urad@obeclubotice.sk
Telefón	051/7764 625
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ľubotice
Webová stránka: lubotice.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Ľubotice sú obec na Slovensku v okrese Prešov. Patrí k nim aj miestna časť Šarišské Lúky.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1298, kedy sa nazývala Kellemes. Súčasný názov obce pochádza z roku 1948. V rokoch 1971 – 1990 bola obec súčasťou aglomerácie mesta Prešov, ako jeho miestna časť. S Prešovom je v súčasnosti prakticky zrastená a na tejto časti sa nachádza sídlisko Pod Hájom, mnoho ďalších obytných domov či nízko energetických domov.

Nová história obce sa začala písať až po administratívnom oddelení od mesta Prešov. Bol opäť zriadený obecný úrad, zvolený bol starosta i obecné zastupiteľstvo.

Kultúrne pamiatky

Synagóga

V časti Šarišské Lúky sa nachádza synagóga zo začiatku 19. storočia (1833). Bola postavená na spôsob barokovo-klasicistických tolerančných synagóg. Má pozdĺžny blokový pôdorys (19,80 x 8,30 m) pozostávajúci z obradovej siene, predsiene a dvoch priestorov vedľa nej. Jeden z nich je schodišťom vedúcim do empory žien. Obradná sieň mala v strede pôvodne asi 6 m vysoké stĺpy z pieskovca, ktoré držali murované klenby. Na všetkých štyroch jej stranách sú fasády so stredným rovným rizalitom zakončené tympanónom, vstupné priečelie je členené dvoma pilastrami. Synagóga mala pôvodne manzardovú strechu, dnešná sedlová strecha je oveľa nižšia. Pri jej stavbe v 40. rokoch 20. storočia boli odstránené pôvodné tympanóny. Dnes má budova drevený strop. Vchod je zo západu.

Pravdepodobne v roku 1905 bola zachvátená požiarom, ktorý zničil strechu a klenby. Synagóga, ktorá je lokalizovaná ako solitér na Bardejovskej ulici č. 57, je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok pod číslom 383^[4]. Do roku 1996 slúžila ako sklad klobúkov podniku Otex Prešov.

Po dohode Židovskej náboženskej obce s gréckokatolíckym biskupským úradom od roku 1997 slúži gréckokatolíkom ako chrám proroka Izaiáša. Budova prešla kompletnou rekonštrukciou. Vonkajší vzhľad budovy je kompromisom medzi jej pôvodným a terajším určením. Patrocínium sv. Izaiáša proroka je prepojením Starého a Nového zákona.

Kostol Narodenia Panny Márie

Cirkevnou kultúrnou hodnotou je rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol Narodenia Panny Márie, postavený v roku 1806 a renovovaný v rokoch 1854, 1868, 1906, 1935 a 1968. Posledná jeho renovácia a dostavba prebehla v roku 1993.

Pôvodne bol tento kostol jednoloďovou stavbou s polkruhovým uzáverom presbytéria a predstavanou západnou vežou. Interiér má zaklenutý pruskými klenbami. Fasádu má kostol členenú lizénami, na presbytériu i opornými piliermi. Do poslednej rekonštrukcie mal vežu s terčíkovou podstrešnou rímsou a latentnou kupolou členenou lizénami.^[5]

Rekonštrukcia v roku 1968 prebehla podľa projektov Ing. arch. J. Žalobína a Ing. Pousela. Kostol bol rozšírený o prístavbu na severnej strane kostola, ktorá bola prikrytá rovnou plechovou strechou. Do prístavby bol presunutý pôvodný oltár Narodenia Panny Márie s Bohostánkom. V pôvodnej lodi vznikol nový liturgický priestor s obetným stolom a kazateľnicou podľa návrhu Ing. Žalobína. Pribudlo šesť vitrážových okien, po tri na južnej a severnej strane kostola, podľa návrhu akad. maliara Ladislava Záborského. V interiéri pribudla plastika sv. Cyrila a Metoda z dielne žiakov akademického maliara Trizuliaka.

Posledná rekonštrukcia prebehla v roku 1993 podľa projektu Ing. M. Havrilu a Ing. arch. Š. Sitarčíka. Prístavba bola rozšírená, vytvoril sa v nej nový chór a nová sakristia so sociálnym zariadením, pribudol vchod z východnej strany a spovedelnica. Vitrážové okná zo severnej strany kostola boli použité ako stena sakristie. Asanovaná bola pôvodná a už nevyhovujúca sakristia na východnej strane prístavby. Objekt pôvodného kostola ostal bezo zmien. Rekonštrukciou prešla i veža kostola, ktorá sa zvýšila o 8 m. Celý objekt spolu s vežou bol nanovo zastrešený valbovými strechami v tvare H a prikrytý bitúmenovou krytinou.

Z hnuteľných pamiatok kostola je najhodnotnejší pozlátený kalich z roku 1746, ktorý má tepaný dekór a rozmery 20:12,5 cm. Hodnotné je aj barokové cibórium z roku 1745. Je pozlátené o rozmeroch 26:12 cm.^[6].

Obecné symboly

Každá obec, v ktorej sa časom vyvinula nejaká administratívna činnosť, snažila sa signovať svoje písomnosti vlastným znakom a pečaťou. Bol symbolom vyjadrujúcim jej určité individuálne špecifiká odlišujúce ju od ostatných obcí. Ľubotice patria k tým 700 obciam na Slovensku, ktoré si za pečatný znak zvolili mariánske patrocínium, a to miestneho rímskokatolíckeho kostola z roku 1806, t. j. Narodenia Panny Márie.

Súčasné symboly obce Ľubotice sú erb, pečať a vlajka, od ktorých je odvodená aj zástava a štandarda starostu.

Pečať

Historická pečať Ľubotíc je v Altenburskej zbierke pečatí (fond Šariš) z Maďarského štátneho archívu v Budapešti. Na kruhovej pečati s kruhopisom N.P.M.K (ellemes) 188? Je zobrazená od pása nahor Panna Maria v náručí s malým Ježišom.

Erb

Autorkou výtvarného spodobenia erbu Ľubotíc je akad. maliarka Anna Gregorová.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľubotice

Externé odkazy

• Oficiálny web