O súhvezdí pozri Ďalekohľad (súhvezdie).

replika pôvodného Newtonovho teleskopu, najstaršieho reflektoru na svete

moderný ďalekohľad

Ďalekohľad (veľký ďalekohľad v astronómii - alebo niekedy aj akýkoľvek ďalekohľad - sa volá aj teleskop) je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom elektromagnetických vĺn. Ďalekohľad zbiera elektromagnetické žiarenie prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne (a v užšom zmysle dodnes) sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad.

Druhy

• Ďalekohľad zachytávajúci optické žiarenie resp. viditeľné svetlo sa volá optický ďalekohľad (optický teleskop). Sú to historicky najstaršie ďalekohľady.
• Ďalekohľad zachytávajúci rádiové žiarenie sa nazýva rádiový ďalekohľad (rádioteleskop).
• Mimo zemskej atmosféry môže pracovať aj gama ďalekohľad (gama teleskop), röntgenový ďalekohľad (röntgenový teleskop), ultrafialový ďalekohľad (ultrafialový teleskop) alebo infračervený ďalekohľad (infračervený teleskop).
• Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd neutrín.

Umiestnenie

Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská atmosféra. Ide hlavne o viditeľné (optický ďalekohľad) a rádiové žiarenie (rádioteleskop), vo väčších nadmorských výškach aj infračervené žiarenie (infračervený ďalekohľad). Ostatné typy ďalekohľadov musia pracovať mimo zemskej atmosféry.

Veľké kozmické observatóriá

• Chandra
• Hubblov vesmírny ďalekohľad
• Spitzerov vesmírny ďalekohľad

Pozri aj

• Montáž ďalekohľadu

Iné projekty

Astronomický portál

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ďalekohľad
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďalekohľad