Americké vojenské vznášadlo

Schéma funkcie vznášadla: Vrtule (1) poháňajú vznášadlo vpred a zároveň otáčajú ventilátormi (3), ktoré vháňajú vzduch (2) pod vznášadlo. Pružná manžeta (4) zabraňuje rýchlemu unikaniu vzduchu.

Vznášadlo je dopravný prostriedok pohybujúci sa na pretlakovanej vrstve vzduchu tesne nad povrchom (vodná hladina, zem, ľad).

Vzduchový pretlak je vytváraný prúdom vzduchu vháňaným pod vznášadlo ventilátormi cez otvory na dne trupu. Väčšina vznášadiel má po celom obvode pružnú manžetu, ktorá sa naplní vzduchom, bráni rýchlemu unikaniu vzduchu vháňaného pod vznášadlo a zabezpečuje jeho rovnomerné rozvádzanie pod dnom stroja. Vďaka tomu vzniká pod vznášadlom trvalý pretlak, ktorý udržiava celý stroj nad povrchom. Pohyb vznášadla zabezpečujú vrtule, ktoré sú inštalované v zadnej časti stroja. Stroj sa teda nedotýka povrchu. Riadenie smeru zatáčanie je zabezpečené zmenou smeru ťahu pohonných vrtúľ.

Väčšiemu rozšíreniu vznášadiel v minulosti bránili ich vysoké prevádzkové náklady a vysoká spotreba paliva a tým obmedzený dosah. Vývoj moderných pohonných jednotiek s vysokým výkonom pri nižšej spotrebe paliva, a rozsiahle použitie nových ľahkých materiálov, hlavne kompozitov, pri výrobe vznášadiel umožnilo ich nový rozmach.

Hlavnou výhodou vznášadla je schopnosť presunu po akomkoľvek povrchu, vrátane vody, ľadu, trávy, miernych terénnych vyvýšenín a pod. bez akejkoľvek zmeny konštrukcie. Vznášadlo teda dokáže plynule prechádzať rôznorodými povrchmi.

Hlavnou nevýhodou je vysoká hlučnosť, vírenie prachu a kamienkov, obmedzené možnosti riadenia a nutnosť plynulej dodávky vzduchu na vznášanie. Vznášadlá používané na vode musia byť najviac pre prípad poruchy vybavené plavákmi.

Hlavné využitie je vo vojenstve, doprave a v športe.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vznášadlo