Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky
Emblém Vzdušných síl OS SR
Krajina	Slovensko
Existencia	1993 – súčasnosť
Vznik	1. január 1993 (ako Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky)
Typ	vzdušné sily a protivzdušná obrana
Funkcia	obrana vzdušného priestoru Slovenska, zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, priama podpora boja pozemných síl
Veľkosť	~3 200 príslušníkov[1] 17 lietadiel, 14 vrtuľníkov
Velitelia	generálmajor Ing. Róbert Tóth
Podriadené jednotky	46. krídlo Kuchyňa 81. krídlo Sliač 51. krídlo Prešov 11. brigáda Vzdušných síl Nitra 2. brigáda Vzdušných síl Zvolen
Nadradené jednotky	Ozbrojené sily SR
Insígnie
Znak	Znak Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Vojenská letka
Útočné lietadlá	L-39ZAM
Prieskumné lietadlá	L-410FG
Výcvikové lietadlá	L-39CM/ZAM
Dopravné lietadlá	C-27J, L-410UVP-E14/20
Dopravné vrtuľníky	UH-60M, Mi-17M/LPZS

Vzdušné sily Slovenskej republiky (oficiálne: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky; skratka: VzS OS SR) sú leteckou zložkou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru Slovenska, obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja pozemných síl.^[2] Od 1. januára 2021 je veliteľom Vzdušných síl generálmajor Ing. Róbert Tóth.^[3] Jeho zástupcom je od 1. februára 2023 brigádny generál Pavol Tököly.^[4]

Názov

• od 1. januára 1993 do 1. septembra 1994: Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky
• od 1. septembra 1994 do 1. januára 2000: Letectvo a protivzdušná obrana Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky
• od 1. januára 2000 do 1. júla 2002: Vzdušné sily Armády Slovenskej republiky
• od 1. júla 2002: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky

Velitelia Vzdušných síl

• od 1. januára 1993 do 1. septembra 1994: genmjr. Ing. Štefan Gombík (veliteľ Letectva a protivzdušnej obrany Veliteľstva ASR)^[5]
• od 1. septembra 1994 do 1. januára 2000: genpor. Ing. Štefan Gombík (náčelník Štábu letectva a protivzdušnej obrany GŠ ASR)^[5]
• od 1. januára 2000 do 1. novembra 2005: genmjr. Ing. Jozef Dunaj (veliteľ vzdušných síl)^[5]
• od 1. novembra 2005 do 26. mája 2010: genmjr. Ing. Juraj Baránek^[5]
• od 26. mája 2010 do 15. septembra 2012: genmjr. Ing. Martin Babiak^[5][6]
• od 15. septembra 2012 do 1. augusta 2017: genmjr. Ing. Miroslav Korba^[5]
• od 1. augusta 2017 do 1. januára 2021: genmjr. Ing. Ľubomír Svoboda^[4][5]
• od 1. januára 2021: brig. gen. Ing. Róbert Tóth^[7]

História

Vznik

V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku 1989 sa velenie vtedajšej federálnej Česko-slovenskej armády snažilo posilniť vzdušnú obranu Slovenska. Od 7. mája 1991 tak bola na leteckej základni Sliač dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa 30. novembra 1991 bolo vo Zvolene vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v Nitre, Rožňave a Pezinku, ako aj rôzne zabezpečovacie útvary.^[8]

V októbri 1992 bola federálnym ministerstvom obrany ČSFR vyčlenená skupina pod velením generálmajora Ing. Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany Slovenska po zániku Česko-Slovenska. Postupne sa táto skupina rozrastala a 1. novembra 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v Trenčíne, ktorej činnosť skončila 31. decembra 1992. Dňom 1. januára 1993, spolu so vznikom samostatného Slovenska, vzniká Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky, ktorého veliteľom bol menovaný generálporučík Ing. Štefan Gombík.

Obdobie pred vstupom do NATO (1993 – 2004)

Zánikom Česko-Slovenska a následným delením majetku Česko-Slovenska Slovensko prevzalo a presunulo na svoje územie 167 lietadiel a 64 vrtuľníkov^[9], spolu s príslušným materiálom a niekoľko protilietadlových kompletov. Zároveň sa organizovalo preškoľovanie niekoľko desiatok technikov a pilotov.

Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR bolo dislokované na piatich leteckých základniach a malo vo výzbroji 229^[10] lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov; stíhačky (9× MiG-29A, 1× MiG-29UB, 13× MiG-21MA, 36× MiG-21MF, 8× MiG-21R, 11× MiG-21UM a 2× MiG-21US), stíhacie bombardéry (18× Su-22M4 a 3× Su-22UM-3K), bojové (12× Su-25K a 1× Su-25UBK), cvičné prúdové (16× L-29, 8× L-39C, 2× L-39MS, 2× L-39V a 9× L-39ZA), vrtuľníky (17× Mi-2, 1× Mi-8PPA, 2× Mi-8PS, 6× Mi-8T, 15× Mi-17, 2× Mi-17Z-2, 8× Mi-24D, 1× Mi-24DU, 10× Mi-24V), dopravné (2× L-410MA, 2× L-410FG, 1× L-410UVP, 1× L-410UVP-E, 3× L-410UVP-T, 1× An-12BP, 2× An-24V, 2× An-26 a 1× Tu-154B-2) a bezpilotné prostriedky VR-3 Rejs.^[9] V rámci prvej deblokácie ruského dlhu, od decembra 1993 do januára 1994, bolo na Slovensko dodaných päť stíhacích MiGov-29A (reg. č. 0619, 0820, 0921, 2022, 2123) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 1303). V roku 1994 bol v súlade s Koncepciou výstavby Armády SR do roku 2000 vytvorený Generálny štáb Armády SR a v jeho rámci Štáb letectva a protivzdušnej obrany. V tom istom roku bola zrušená 1. divízia protivzdušnej obrany a letectva a na jej základoch 1. novembra 1994 vznikol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany (3. zbor LaPVO).^[8]

Významnou udalosťou v existencii 3. zboru LaPVO sa v roku 1995 stali bojové streľby stíhacieho letectva na strelnici Ustka v Poľsku a v roku 1996 bojové streľby protilietadlových raketových kompletov na strelnici Šabla v Bulharsku. Stíhacie lietadlá MiG-29A a MiG-21MF 31. stíhacieho leteckého krídla zo základne Sliač po prvý raz v histórii slovenského letectva odpálili riadené strely R-3S, R-13 a R-60 na cvičný cieľ SAB-250-200. Podobne vybrané obsluhy protilietadlových raketových kompletov 37. protilietadlovej raketovej brigády Pezinok vykonali ostré bojové streľby raketami S-125 na cvičný cieľ Koliber. Ďalšou významnou udalosťou v histórii Letectva a protivzdušnej obrany Armády SR bola reprezentácia slovenského stíhacieho pilota pplk. Ing. Ivana Hůleka, ktorý ako prvý na svete získal dvakrát putovnú cenu The Super King Trophy pre najlepšieho stíhacieho pilota na Royal International Air Tattoo vo Fairforde v rokoch 1995 a 1998.^[8]

V roku 1995 bolo tiež vyradených 21 stíhačiek MiG-21 v súlade s európskymi dohodami o počte zbraní. Dňa 15. marca 1995 havaroval L-29 Delfín (reg. č. 3302) pri cvičnom lete vo výcvikovom priestore Javorina. Pri nehode zahynul pilot mjr. Ing. Jaroslav Horník †.^[11] Od decembra 1995 do januára 1996, v rámci druhej deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko dodaných sedem stíhacích MiGov-29A (reg. č. 6124, 6425, 6526, 6627, 6728, 6829, 6930) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 5304).

Koniec 90. rokov 20. storočia bol charakteristický hlavne nedostatkom finančných prostriedkov prideľovaných na prevádzku celého vojenského letectva, čo bolo príčinou postupného znižovania počtu letuschopných lietadiel. Obdobie rokov 1998 až 1999 bolo najkritickejšie, pretože financie neboli takmer na nič. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR síce mali 24 stíhačiek MiG-29, ale letuschopné boli iba tri stroje.^{[pozn. 1]} K 1. januáru 2000 vzniká Veliteľstvo vzdušných síl z bývalého 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany, čím bola zrealizovaná jedna z úloh reformného procesu rezortu obrany.^[12] Bola vytvorená nová organizačná štruktúra veliteľstva podľa vzoru armád NATO a zároveň vypracované základné dokumenty potrebné pre činnosť veliteľstva. Do funkcie veliteľa vzdušných síl bol ustanovený plk. gšt. Ing. Jozef Dunaj. Dňa 3. júna 2000 havaroval počas letovej ukážky skupiny Biele Albatrosy jeden L-39C Albatros (reg. č. 4355). Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ing. Ľuboš Novák †. V roku 2002 sa uskutočnili ostré bojové streľby letectva a protivzdušnej obrany v Poľsku lietadlami MiG-29 a protilietadlovými raketovými kompletmi 2K12 Kub s výbornými výsledkami. Rok 2002 bol aj tragický. Večer 6. novembra 2002 vykonávala dvojica pilotov mjr. Ing. Martin Hronec a mjr. Ing. Marián Katuška nácvik vzdušného boja na stíhačkách MiG-29A. Vzlietli zo základne Sliač, pričom v ten deň boli obaja piloti už tretíkrát vo vzduchu. Pri nácviku bojovej situácie mal Hronec v svojom lietadle (reg. č. 6930) unikať a Katuška ho mal so svojím strojom (reg. č. 6829) stíhať, zamerať radarom a simulovať zostrelenie. Okolo 20:40 SEČ však v priestore nad Slovenským rajom vo výške asi 4 000 m Katuškovo lietadlo z dnes už neznámych príčin odzadu alebo zboku narazilo do Hroncovho stroja. Lietadlá sa začali rútiť k zemi. Hronec sa úspešne katapultoval a pristál na padáku. Katuškov osud bol zatiaľ nejasný. Začala sa pátracia a záchranná akcia. O 22:07 hod. sa v lokalite Grajnár našli trosky stíhačky reg. č. 6930 a o 22:25 hod. záchranári našli pilota Martina Hronca vďaka ohňu, ktorý založil. Pilot mal na tele odreniny a bol v zlom psychickom stave. Vypočuli ho a odovzdali do starostlivosti Rýchlej zdravotníckej pomoci. Previezli ho do nemocnice v Spišskej Novej Vsi a potom do Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach. Medzitým sa pokračovalo v pátraní po troskách lietadla reg. č. 6829 a jeho pilotovi Mariánovi Katuškovi. Kvôli tme a zníženej viditeľnosti sa pátranie muselo na niekoľko hodín prerušiť a pokračovalo sa až ráno 7. novembra. Záchranári našli telo Mariána Katušku bez známok života zakliesnené v kokpite jeho lietadla asi 300 metrov od cesty na kopci Grajnár neďaleko obce Hnilčík. Vojaci sa na mieste nehody vyjadrili, že mal odistenú kabínu. Možno predpokladať, že predtým, ako sa zrútil na zem, sa pokúsil katapultovať. Na zemi nebol nikto zranený. Trosky oboch stíhačiek boli roztrúsené asi v kilometrovom okruhu v členitom teréne. Príčinou havárie bolo ľudské zlyhanie pri organizácii výcviku a riadenia letovej prevádzky.^[13][14] S blížiacim sa vstupom Slovenska do NATO boli z výzbroje do roku 2003 vyradené v tom čase už zastarané lietadlá Su-22, Su-25, L-29 Delfín a MiG-21.

2004 – 2019

Po vstupe Slovenska do NATO bolo potrebné modernizovať lietadlá vzdušných síl, respektíve dosiahnuť kompatibilitu s technikou NATO. V rokoch 2005 až 2006 bola v leteckých opravovniach Trenčín vykonaná čiastočná modernizácia stíhačiek MiG-29 v spolupráci s výrobcom lietadiel a aj viacerými západnými spoločnosťami. Stroje boli vybavené vyspelejšími komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO (navigačný a komunikačný systém, systém identifikácie vlastný/cudzí, ICAO normy), pričom morálne a technicky zastaraný zbraňový systém lietadla už nebol modernizovaný. Okrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Dvanásť modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), z ktorých dva (reg. č. 0619 a 0921) získali aj novú tzv. digitálnu kamufláž, bolo formálne odovzdaných vzdušným silám 29. februára 2008 na základni Sliač.

Dňa 19. januára 2006 stratili slovenské vzdušné sily jeden Antonov An-24 (reg. č. 5605) pri leteckej katastrofe. Pri náraze lietadla do zalesneného kopca medzi obcami Hejce a Telkibánya v Maďarsku zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR. Nehodu prežil jeden vojak, pplk. Martin Farkaš. Lietadlo sa za tmy a priaznivých meteorologických podmienok blížilo ku košickému letisku, pričom privážalo späť slovenských príslušníkov síl KFOR z polročnej služby v Kosove. V septembri 2011 boli všetky zostávajúce vrtuľníky Mil Mi-24 vyradené.^[15] Dňa 20. decembra 2012 došlo k incidentu^[16], kedy sa MiG-29AS (reg. č. 0921) slovenských vzdušných síl nebezpečne priblížil k civilnému súkromnému lietadlu Beechcraft B200 Super King Air, na ktorom sa inicializoval protizrážkový systém.^[17]

Dňa 28. júla 2015 počas cvičenia pristávania v teréne došlo následkom poveternostných podmienok k zrúteniu vrtuľníka Mi-17M (reg. č. 0812) pri osade Hradisko (na území obce Terňa). Krátko po havárii podľahol svojím zraneniam druhý pilot kpt. Ing. Richard Sépi. Kapitán vrtuľníka kpt. Ing. Peter Pavlinský a palubný technik pprap. Tibor Šoltés utrpeli ťažké zranenia.^[18]

Vzhľadom na zámer komplexného zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska a vzdušného priestoru Česka prostredníctvom vzájomnej spolupráce, vláda SR vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Česka a s prítomnosťou príslušníkov Armády Českej republiky na území Slovenska za účelom spolupráce pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru, ktorá bola podpísaná v Bruseli 15. februára 2017.^[19]

Dňa 27. marca 2017 došlo na základni Sliač k závažnej leteckej nehode, pri ktorej havarovalo súkromné lietadlo L-29 Delfín (OM-JLP, rok výroby 1965, výrobné číslo 591683, vlastník Ing. Ľudovít Francl, PhD.)^[20], pričom sa kĺzalo 755 metrov po vzletovej a pristávacej dráhe (VPD). Následne bola VPD zablokovaná, čo znemožnilo prípadný štart pohotovostných lietadiel MiG-29, a tak celkovo 1 hodinu a 42 minút bola narušená nepretržitá ochrana nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v rámci integrovaného systému NATINAMDS.^[21] Súkromné lety lietadlom L-29 (OM-SLK, rok výroby 1972, prevádzkovateľ Slovenské krídla, s. r. o.) zo základne Sliač stále pokračujú, čo potencionálne ohrozuje bezpečnosť a prevádzkyschopnosť LZ Sliač.^[22]

V oblasti medzi mestom Sliač a obcou Kováčová sa 10. októbra 2018 o 14:07 SELČ zrútil kvôli zlyhaniu motora L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711), pričom sa piloti kpt. Ing. Tomáš Kropáček a mjr. Ing. Peter Gregor úspešne katapultovali a z incidentu vyviazli bez zranení.^[23] Hlavnou príčinou vzniku nehody bolo presunutie páky ovládania motora (POM) do polohy stop, z dôvodu čiastočného zlyhania kulisy zarážky voľnobehu.^[24][25] K udalosti došlo pri plnení cvičných úloh – vzdušných bojov a pri príprave na pristátie na sliačskom letisku. „Lietadlo už bolo v pristávacej konfigurácii, malo už vysunutý podvozok a klapky,“ priblížil veliteľ Vzdušných síl OS SR generálmajor Ing. Ľubomír Svoboda.^[26]

Havária MiGu-29 v roku 2019

Dňa 28. septembra 2019 o 20:08 SELČ vzlietla zo základne Sliač dvojica MiGov-29AS na pravidelný vzlet v ostrej pohotovosti (Quick Reaction Alert, QRA), ktorý sa uskutočnil na základe výzvy kombinovaného centra vzdušných operácií v Uedeme v Nemecku.^[27] Nakoniec išlo o cvičný vzlet. O 21:12 hod. jedno z dvojice lietadiel QRA pristálo na Sliači. Pilot, ktorému sa podarilo na druhý pokus úspešne pristáť na Sliači, bol podplukovník Ing. Marián Bukovský, ktorý pôsobil ako zástupca veliteľa stíhacej letky. Ministerstvo obrany jeho meno oficiálne nepotvrdilo, na tlačovej konferencii ho označovalo len skratkou „SK-01“.^[28][29] Druhý MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý pilotoval major Ing. Ján Kurtík, označovaný skratkou „SK-02“, sa trikrát pokúsil pristáť na základni Sliač. Nakoniec musel byť z dôvodu zhoršenia počasia navigovaný na záložné letisko v Bratislave. Približne o 21:30 hod. sa však zrútil pri obci Nové Sady v miestnej časti Ceroviny (okres Nitra).^[30] Lietadlo začalo po páde horieť a na miestne zasahovalo 12 hasičov z Nitry. Pilot sa úspešne katapultoval a po pristátí na padáku v priestore obce Podhorany si aj s pomocou miestneho občana privolal sanitku, ktorá ho previezla do nitrianskej nemocnice. „Predtým, ako sa stihol katapultovať, nasmeroval pád lietadla do neobývanej oblasti, kde nevznikli škody na životoch ani majetku civilnému obyvateľstvu,“ skonštatoval vtedajší minister obrany Peter Gajdoš. Príčinou nehody bol nedostatok paliva a následné rozhodnutie pilota o katapultáži.^[31][32] Minister obrany Jaroslav Naď zdôraznil, že nehodu nezapríčinil stav lietadla, ani nedostatok kompetencie zo strany pilota.^[33][34]

V roku 2019 sa priemerný ročný nálet na operačného pilota MiG-29 znížil na 40:55 letových hodín (základná kvalifikácia na plnenie úloh – 75 letových hodín, štandard NATO – 180 letových hodín) najmä v dôsledku nízkej prevádzkyschopnosti lietadiel MiG-29. Na prevádzkyschopnosti lietadiel v prvom polroku 2019 sa napriek zásobovaniu náhradnými dielcami odrazil, okrem ďalších faktorov, dlhodobo neriešený problém otázky náhrady motorov RD-33 po vyčerpaní ich technickej životnosti. Aby nedošlo ku kolapsu prevádzky, Ministerstvo obrany SR na vlastné náklady opravilo deväť motorov RD-33, ktoré boli dodané z opravy 30. júla 2019. Časť z nich bola zaradená do prevádzky z dôvodu náhrady motorov poškodených nasatím cudzích predmetov.^[35][36] V roku 2019 sa celkovo zaznamenalo 43 leteckých udalostí, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o 15 udalostí. Ale nálet na jednu leteckú udalosť klesol z minuloročných 152 letových hodín (LH) na 96 LH, pričom požadovaná hodnota je 160 LH. Tento hlavný ukazovateľ je meradlom bezpečnosti letov. Opätovne sme nedosiahli hlavný ukazovateľ, čo spôsobilo predovšetkým prevádzkové opotrebenie techniky, ktorá je na konci svojej životnosti. Týka sa to predovšetkým lietadiel MiG-29, pričom bezpečnosť letov a nízky nálet pilotov silno ovplyvňuje nízka dostupnosť leteckej techniky, ktorá je spôsobená najmä zdĺhavým a nepružným obstarávaním náhradných dielov a služieb, napriek jestvujúcej abonentnej zmluve.^[37]

Veliteľ Marián Bukovský po havárii odišiel z ozbrojených síl, pilot Ján Kurtík zostal. Škoda na lietadle a munícii bola Ministerstvom obrany odhadnutá na 38 miliónov eur. Ministerstvo obrany však musí ruskej štátnej spoločnosti RSK MiG vyplatiť 2,6 mil. eur ako kompenzáciu zničeného materiálu. Do stíhačiek sa pri údržbe montujú zariadenia, ktoré sú vo vlastníctve tejto spoločnosti. Podľa ministerstva sú „prakticky na všetkých“ MiGoch. Zariadenia montujú pracovníci spoločnosti RSK MiG z Ruska v priestoroch Letiska Sliač na základe abonentnej zmluvy. Prvá bola podpísaná za druhej Dzurindovej vlády v decembri 2005. Na letisku podľa ministra Jaroslava Naďa pôsobí 15 až 40 ľudí RSK MiG. Abonentný systém by mal súčiastky zlacnieť a zároveň skrátiť opravu lietadiel. Kvôli utajeniu nie je jasné, koľko slovenské vojenské letectvo ruskej štátnej firme platí. Podľa dokumentu vtedajšieho ministra obrany Petra Gajdoša (SNS) z roku 2019 by Slovensko malo do roku 2023 zaplatiť viac než 120 miliónov eur.^[38]

2020 – súčasnosť

V čase pandémie ochorenia COVID-19 pristálo 1. mája 2020 vo večerných hodinách na základni Malacky-Kuchyňa dopravné lietadlo C-27J Spartan slovenských vzdušných síl, ktoré dopravilo repatriantov z Libanonu a hneď na druhý deň leteckým mostom zabezpečilo prepravu 15 slovenským občanom a ďalším občanom Česka, Maďarska a Rakúska z Cypru.^[39][40]

V súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16C/D Block 70 bolo potrebné vybudovať, rekonštruovať a modernizovať nevyhnutnú infraštruktúru na základni Sliač, nakoľko vtedajší stav nezodpovedal technickým požiadavkám na prevádzkovanie novej leteckej techniky. Cieľom projektu bolo zabezpečenie prevádzky stavby, leteckej základne Sliač, pre novú leteckú techniku a technológiu a vytvorenie korektných podmienok nevyhnutnej logistickej podpory. Nesplnenie požiadaviek dodávateľa leteckej techniky na infraštruktúru mohlo spôsobiť, že letecká technika by nebola dodaná do Slovenskej republiky v súlade so zmluvným harmonogramom. Odhadované náklady na projektovú prípravu a realizáciu stavby vrátane projektového manažmentu NSPA (agentúra NATO) a rezervy na nepredvídané okolnosti 1. a 2. časť stavby na základni Sliač v súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16C/D Block 70 predstavovali sumu vo výške 67 868 420,61 eur bez DPH.^[41] Na LZ Kuchyňa sa v roku 2020 dokončilo vybudovanie spojovacej dráhy ECHO-1 za 3,8 milióna eur. Dňa 23. apríla 2021 nadporučík Lukáš Kúdela ako prvý zo slovenských pilotov absolvoval let v stíhačke F-16 pod dohľadom inštruktora. Po pristátí sa vyjadril: „Naše dojmy (ako sme sa tak s chalanmi rozprávali) sú dosť technického-pilotážneho rázu. Citlivosť joysticku, poskakovanie lietadla pri pristátí, odozva na inputy do riadenia a podobne. Ak sa na to pozrieme z tej laickej stránky, tak určite môžem povedať za všetkých, že sme pristáli ‚vytešení‘. Po celkom náročnej a dlhej ceste, kde sme začínali takmer od nuly sme sa predsa len dostali do kokpitu F-16 a vzali ju do vzduchu. Môj subjektívny názor je, že lietadlo sa pilotovalo jednoduchšie ako T-38. Na rozdiel od Talonu chce letieť a nie padať. Výkonnostne je samozrejme niekde inde, ako všetky doterajšie lietadlá, na ktorých sme lietali.“^[42]

Dňa 27. augusta 2022 bola počas Medzinárodných leteckých dní SIAF 2022 na základni Malacky-Kuchyňa podpísaná dohoda o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom na obdobie do dodania a sprevádzkovania nových stíhačiek F-16 pre Vzdušné sily OS SR. Dohodu podpísali slovenský minister obrany Jaroslav Naď, česká šéfka rezortu Jana Černochová a poľský minister Mariusz Blaszczak. Na leteckých dňoch SIAF 2022 sa 27. a 28. augusta uskutočnila aj rozlúčka lietadiel MiG-29 s verejnosťou. K 31. augustu boli MiGy-29 vyradené z pohotovostného systému ochrany vzdušného priestoru. Dňa 9. septembra sa za účasti ústavných činiteľov a príslušníkov 81. krídla uskutočnila na základni Sliač rozlúčka s lietadlami MiG-29. Prevádzku stíhačiek sprevádzali problémy z technického, medzinárodno-politického i bezpečnostného hľadiska, ale aj z hľadiska dostupnosti pilotov. Za 30 rokov služby na nich piloti nalietali celkovo 20 246 letových hodín a bolo vycvičených 52 pilotov.^{[43][44][45][46][47][48][49]}

Dočasne poverená vláda SR 17. marca 2023 rozhodla, že Slovensko daruje Ukrajine 13 vyradených MiGov-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub. Konkrétnejšie, desať stíhačiek s motormi, tri kusy bez motorov, ale s príslušnými pohonnými hmotami a mazivami, náhradnými dielmi, pozemným prevádzkovým vybavením, skladom náhradných dielov aj kontrolno-meracou technikou. Dva kusy odpaľovacích zariadení Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.^[50]

Modernizácia

Stíhacie lietadlá

Cieľom vlády SR bolo vybrať nové stíhacie lietadlá, ktoré boli v plnej miere schopné nahradiť stíhačky MiG-29 a zároveň rozšíriť operačné spôsobilosti taktického letectva v súlade s operačnými požiadavkami a možnými typmi úloh vyplývajúcimi z bezpečnostného prostredia a členstva Slovenska v NATO.^[51]

V januári 2014 tak Slovensko začalo rokovania so švédskou vládou ohľadom prenájmu alebo nákupu stíhačiek JAS 39 Gripen, ktoré mali nahradiť MiGy-29.^[52][53] Dňa 21. apríla 2014 Slovensko podpísalo s výrobcom RSK MiG zmluvu na tri roky programu údržby a opráv MiGov-29.^{[54][55][56][57]} V júli 2014 slovenský minister obrany Martin Glváč potvrdil, že JAS 39 Gripen bol vybraný ako nové stíhacie lietadlo pre Vzdušné sily Slovenskej republiky.^{[58][59][60][61][62][63][64]}

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 139 z 18. marca 2015 súhlasila so začatím priamych rokovaní so švédskou stranou (zastúpenou FXM – obrannou a bezpečnostnou exportnou agentúrou Ministerstva obrany Švédska)^[65], ktorých cieľom bolo uzatvorenie potrebných zmluvných dokumentov na prenájom stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen ako náhrady za lietadlá MiG-29 v zmysle schválenej koncepcie rozvoja vzdušných síl. Ďalej súhlasila so začatím priamych rokovaní s Vládou Spojených štátov amerických cestou FMS (Foreign Military Sales), ktorých cieľom bola príprava a uzatvorenie zmluvy na dodávku zbraňových systémov, prostriedkov elektronickej ochrany a komunikačných prostriedkov pre lietadlá JAS 39 Gripen.^[66] Švédska strana ale „počas celých rozhovorov deklarovala iný právny výklad pojmu ,prenájom‘ než slovenská strana. Švédska strana požadovala zmluvu podľa verejného medzinárodného práva, požadovala absenciu sankcií, švédske rozhodné právo a neuplatnenie zrážkovej dane.“^[67]

V roku 2016 preto slovenská vláda prehodnotila svoje pôvodné stanovisko (rokovať iba so Švédmi o prenájme) a požiadala Švédsko a USA o zaslanie návrhu (vrátane cenovej ponuky) k dodávkam stíhacích lietadiel pre slovenské vzdušné sily. Vláda SR požadovala uzavretie zmluvy na úrovni vláda – vláda. Rusko ponúklo svoje stíhačky MiG-35, ale Slovensko ruskú ponuku z geopolitických dôvodov finálne neposudzovalo. Ruská ponuka nakoniec poslúžila len na cenové porovnanie podobných typov lietadiel.^[51][67] Slovenskí odborníci pri vyhodnocovaní ponúk viedli diskusie so zástupcami štátov, ktoré prevádzkujú stíhačky JAS 39 Gripen a F-16 Fighting Falcon. V prípade JAS 39 išlo o Švédsko, Maďarsko a Česko, pričom svoje skúsenosti s prevádzkou F-16 potom slovenskej strane oznámili zástupcovia Poľska, Talianska a Grécka.^[67]

Dňa 4. apríla 2018 Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, resp. Agentúra pre obrannú a bezpečnostnú spoluprácu (Defense Security Cooperation Agency) odsúhlasila potenciálny predaj 14 stíhačiek F-16C/D Block 70 Vzdušným silám OS SR. Ide o najmodernejšiu verziu stíhačky typu F-16, nad ktorou sú už len „neviditeľné“ stíhačky F-35 Lightning II a F-22 Raptor. „Slovenskému ministerstvu sme ponúkli nacenenie a informácie o dostupnosti lietadiel F-16, a to konkrétne verzie F-16C/D Block 70,“^[68] potvrdil hovorca americkej ambasády Griffin Rozell. Verzia s označením „V“ má špičkový radar i elektroniku.^[69] Počítače v nej vychádzajú z technológií, ktoré USA inštalujú aj do supermoderných stíhačiek F-35.^[70] Táto verzia umožňuje pilotovi, napríklad rýchlejšie zamerať viac cieľov naraz a na väčšiu vzdialenosť.^[71][72]

„JAS 39 Gripen je dobré lietadlo, ale je lepšie sa orientovať na Spojené štáty americké z dôvodu geopolitiky,“ povedal bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Ándor Sándor.^[73][74]

O type nového stíhacieho lietadla pre Vzdušné sily OS SR rozhodla vláda SR na rokovaní vlády 11. júla 2018.^[75][76][77] Podľa ostatných verejných informácií Švédsko ponúklo Slovensku iba starší model stíhačky JAS 39C/D Gripen. V prípade USA ide o strategického spojenca (Bezpečnostná stratégia SR 2005), pričom aj vládou SR na jeseň 2017 schválená Bezpečnostná stratégia SR 2017^[78] hovorí, že „Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.“ Obstaranie ďalšej veľkej platformy (po vrtuľníkoch UH-60M Black Hawk) od USA prehĺbi toto spojenectvo a vytvorí silnejšie puto pre rozvoj v oblasti ekonomiky i bezpečnosti, čo je veľkou devízou v prípade zhoršenia bezpečnostného prostredia v susedstve Slovenska.^[79]

Z analýzy obmeny taktických stíhacích lietadiel pri zohľadnení všetkých faktorov: nákup lietadiel, munícia, náklady na výcvik na pilotov a pozemný personál, logistické zabezpečenie, dobudovanie infraštruktúry, dodacie lehoty a ďalších nákladov na prevádzkovanie a pripadnú modernizáciu, s perspektívou používania nového taktického stíhacieho lietadla za horizont rokov 2040 vyplynulo, že je výhodnejšie obstaranie 14 kusov lietadiel F-16C/D Block 70. Ministerstvo obrany SR tak navrhlo v rámci obmeny stíhacích lietadiel MiG-29 realizovať americkú ponuku a uzatvoriť príslušné zmluvné vzťahy s vládou Spojených štátov amerických.^[80] V prospech stíhačky F-16 boli rozhodujúcim faktorom jej väčšie operačné možnosti a väčší taktický dolet.^[81][82]

Jazyková príprava a letecký výcvik pilotov trval 40 mesiacov a prebiehal v USA na Morrisovej základni Národnej leteckej gardy,^[83] ktorá sa nachádza pri meste Tucson v Arizone.^[84] Základný výcvik prebehol na lietadle T-6A Texan II na Laughlinovej leteckej základni v Texase^[85] a pokračovací výcvik na lietadle T-38C Talon na leteckej základni Columbus v štáte Mississippi.^[86] Neskôr, po absolvovaní výcviku na T-6A resp. T-38C, prebiehal výcvik na stíhačkách F-16 na Lukeovej základni v Arizone.^[87]

Viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin Ana Wugofski a minister obrany Peter Gajdoš 12. decembra 2018 slávnostne podpísali tri „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance LO-D-TAA, LO-P-LAH a LO-D-SAA) stíhačiek F-16C/D Block 70.^[88] Najväčšia investícia v celkovej výške 1 872 568 591 USD^[89] do slovenskej armády v ére samostatnosti dostala zelenú.^[90] Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu v USA. Spojené štáty nám vyprodukujú hotového pilota, ktorý po príchode lietadiel F-16C/D v roku 2024 bude spôsobilý zabezpečovať pohotovostný systém a ochranu vzdušného priestoru, čiže plnenie záväzku NATINAMDS a Renegát.^[91] Slovensko má voľbou stíhačky F-16C/D vystarané minimálne do roku 2060.

Cvičné prúdové lietadlá

Po nehode lietadla L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711) 10. októbra 2018 začala byť situácia s cvičnými prúdovými lietadlami kritická a v rámci modernizácie vzdušných síl si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože zostávajúce kusy L-39 majú už kratšiu technickú životnosť než MiG-29.^[83] Situáciu treba promptne riešiť buď dočasným leasingom troch L-159T2 Alca^[92] alebo objednaním 8 kusov^[93] nových Aero L-39NG^[94][95] formou vláda – vláda.^[96] Niektoré štáty NATO ako napríklad Maďarsko využívajú Letový výcvikový program NATO v Kanade (NATO Flying Training in Canada; NFTC). Maďarské vzdušné sily vyradili všetky lietadlá typu L-39 a MiG-29 už v roku 2010.^[97][98][99] Jednou z možností je, aby naši mladí piloti, ktorí budú vybraní na letecký výcvik v USA na stíhačky F-16 predtým prešli preškolením v Kanade, kde by si zdokonalili angličtinu a lietali na cvičných prúdových lietadlách typu CT-155 Hawk.^[100] Ďalšou možnosťou pre našich budúcich pilotov je absolvovať letecký výcvik na Sheppardovej základni v Texase v rámci programu Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT).^[101] Výcvik našich nových pilotov bude trvať 40 mesiacov na lietadlách typu T-6A, T-38C a F-16D. Keď Vzdušné sily USA dostanú v roku 2023 nové lietadlá typu T-7A Red Hawk výcvik sa skráti na 22 mesiacov, čo významne ušetrí čas a peniaze na výcvik nového stíhacieho pilota, v budúcnosti napríklad aj slovenského.^[102]

Dopravné lietadlá

Zmluva o nákupe dvoch lietadiel C-27J Spartan bola s výrobcom podpísaná 29. októbra 2014. Lietadlá mali byť pre potreby ozbrojených síl dodané 26 až 38 mesiacov po podpise zmluvy. Prvé lietadlo C-27J Spartan (reg. č. 1931) absolvovalo svoj prvý let 7. augusta 2017 na letisku Turín a na Slovensko bolo dodané 24. októbra 2017.^[103] Druhé z lietadiel (reg. č. 1962) absolvovalo svoj prvý let na letisku Turín 26. februára 2018.^[104] Na Slovensko bolo dodané 9. apríla 2018.^{[105][106][107]} Od podpisu zmluvy až po dodávku prvého lietadla nakoniec uplynuli dlhé tri roky. Na druhé lietadlo čakala Dopravná letka takmer tri a pol roka. Koncom roku 2018 sme mali na Spartany preškolených na dvoch úrovniach osem pilotov, pričom štyria z nich mohli pilotovať aj prepravné lety.^[108][109]

Podľa kapitána Jána Susányiho: „Spartan je nová generácia, digitalizácia, kompozitné materiály, skrátka lietadlo do tejto doby.“^[110] V roku 2019 Spartany Vzdušných síl OS SR nalietali spolu 730 letových hodín. Na zlepšenie bezpečnosti, dostupnosti a prevádzkyschopnosti strojov potrebujú Vzdušné sily ešte dva kusy nových strojov C-27J NG, vrátane full mission simulátora.

V roku 2022 došlo k dvom zásadným udalostiam vo flotile C-27J. Prvou bol incident v Gruzínsku, po ktorom pravdepodobne bez preletového povolenia - na technický prelet, po poškodení letúna a bez štrukturálnej kontroly na mieste incidentu preletel Spartan na základňu DK Kuchyňa. Druhým momentom bolo zverejnenie a následne zrušenie súťaže na náhradné diely a údržbu pre C-27J, čo znamenalo uzemnenie oboch strojov v októbri 2022.

Vrtuľníky

Dňa 29. apríla 2015 Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 225 schválila návrh „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance) LO-B-UCI Vlády Spojených štátov amerických z 21. apríla 2015 na obstaranie komplexnej dodávky systému 9 viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.^[111] Zároveň uložila ministrovi financií a ministrovi obrany v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy zabezpečiť v rokoch 2015 – 2024 financovanie obmeny viacúčelových vrtuľníkov vo výške 261 745 857 USD v súlade so splátkovým kalendárom uvedeným v „Dohode o podmienkach predaja“ zvýšené o súvisiace dane, clá a poplatky. Uvedená suma za vrtuľníky už bola uhradená.^[112][113]

Dňa 26. júna 2017 pristáli na základni Prešov prvé dva z celkových deviatich objednaných viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.^[114] Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a ďalšia dvojica až 26. augusta 2019.^[115][116] Zvyšné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.^[117] Vrtuľníky budú dodatočne vyzbrojené guľometmi typu M240 Bravo.^{[118][119][120][121]}

„Ak sme za šesť mesiacov v roku 2017 odlietali s prvými dvomi UH-60M Black Hawk približne 230 hodín, vlani sme so štyrmi vrtuľníkmi nalietali 826 hodín, teda 146 hodín nad ročný plán,“ konštatoval veliteľ prešovského vrtuľníkového krídla plukovník Róbert Tóth na otázku, ako sa darí rozlietavať nové vrtuľníky.^[122][123] Po skompletovaní dodávok nových vrtuľníkov môže ročný nálet na 9 ks vrtuľníkov UH-60M v roku 2020 dosiahnuť až 2000 hodín. UH-60M majú výhodu v tom, že v bambi vaku odvezú až 2 500 litrov vody, kým vrtuľníky Mi-17M iba 1 700 litrov. Ďalšou výhodou sú vyhrievané hlavné rotorové listy, takže v mrazivom počasí nehrozí vznik nebezpečnej námrazy. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa zaujímajú o nové bojové záchranárske vrtuľníky (CSAR) typu HH-60W,^[124] resp. HH-139A.^[125]

V rámci grantu ERIP3 vo výške 50 miliónov USD môže Slovensko od vlády USA získať ďalšie dva nové vrtuľníky UH-60M, ktoré budú využívané pre potreby LPZS.^{[126][127][128]} Slovensko sa podľa oznámenia ministra obrany rozhodlo využiť ponuku, pričom sa čaká na vhodný termín podpísania memoranda s novou vládou USA. Nové vrtuľníky môžu byť dodané v roku 2023. Celková cena kontraktu bude 100 miliónov USD.

Ochrana vzdušného priestoru

Bližšie informácie v článkoch: Quick Reaction Alert a NATO Integrated Air and Missile Defence System

Ochrana vlastného vzdušného priestoru je jednou z hlavných priorít Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vstupom do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v roku 2004 sa Slovensko zaviazalo, že bude prispievať do Systému integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (NATO Integrated Air and Missile Defence System, NATINAMDS), ktorého podstatou je nepretržitá ochrana národných vzdušných priestorov európskych členských štátov NATO a Turecka. NATINAMDS je pod kontrolou Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl (Allied Air Command, AIRCOM) so sídlom na základni Ramstein v Nemecku.^[129]

Za realizáciu a výkon ochrany nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v systéme NATINAMDS zodpovedá veliteľ Vzdušných síl OS SR, ktorý má na starosti aj činnosť leteckej pátracej a záchrannej služby pri pátraní po posádkach a cestujúcich lietadiel, ktoré sa ocitli v stave núdze a od júna 2011 aj poskytovanie leteckých navigačných služieb na letisku Sliač všetkým lietadlám bez rozdielu na štátnu a rezortnú príslušnosť.

Týmito úlohami slovenské vzdušné sily od 1. septembra 2022 dočasne poverili Vzdušné sily Poľskej republiky a Vzdušné sily Armády Českej republiky, kým Slovensko získa nové stíhacie lietadlá F-16. Poľské vzdušné sily tieto úlohy vykonávajú lietadlami F-16C primárne zo základne Łask, ale v prípade potreby majú k dispozícii aj základňu Malacky-Kuchyňa na Slovensku. České vzdušné sily pôsobia za týmto účelom so stíhačkami JAS 39C Gripen zo základne Čáslav. V prípade potreby môžu takisto využiť aj základňu Malacky-Kuchyňa. Stíhačky sú schopné vzlietnuť v krátkom čase a zasiahnuť proti prípadnému narušiteľovi vzdušného priestoru, resp. pomôcť lietadlu v núdzi.^[130] Najčastejším dôvodom pohotovostných vzletov stíhačov QRA býva strata spojenia medzi pilotmi civilného lietadla a miestom riadenia letovej prevádzky.

Od februára 2017 spolupracujú slovenské vzdušné sily s českými pri ochrane vzdušného priestoru nad Slovenskom a Českom. V praxi to znamená, že pohotovostné lietadlá (QRA) môžu za účelom splnenia misie vstupovať do vzdušného priestoru susedného štátu. V prípade, že podozrivé lietadlo prelietava z územia jedného členského štátu do druhého, je nutná koordinácia lietadiel QRA takým spôsobom, aby bolo zabezpečené aj priame „odovzdanie a prevzatie“ tohto lietadla medzi jednotlivými skupinami lietadiel QRA vo vzduchu.

Pokiaľ je v rámci NATINAMDS zistené vzdušné ohrozenie nevojenského charakteru (napr. civilné lietadlo, ktoré má byť zneužité ako nástroj teroristického útoku), použitie akýchkoľvek síl a prostriedkov proti tejto hrozbe nie je v právomoci velenia NATO. V takýchto situáciách dochádza k predaniu do národnej podriadenosti, čo znamená predanie velenia na poverenú národnú vládnu autoritu. Táto osoba má potom právomoc vydať rozkaz k zásahu na lietadlo označené ako Renegade, čo je ohrozenie v čase mieru, a to najčastejšie civilným lietadlom, ktoré je predmetom protiprávneho činu.

Stíhači QRA zasahujú samozrejme aj proti vojenským lietadlám, ktoré narušia alebo sa nebezpečne priblížia k vzdušnému priestoru niektorej z krajín NATO, pričom podobne ako u civilných lietadiel, nie vždy ide o úmyselné narušenie vzdušného priestoru, ale týmto spôsobom, môžu byť preverované aj schopnosti protivzdušnej obrany nejakej krajiny.

Štruktúra

• Veliteľstvo Vzdušných síl OS SR, sídlo vo Zvolene
  • 46. krídlo, základňa Malacky-Kuchyňa
    • Dopravná letka: 2× C-27J, 1× L-410FG, 1× L-410UVP-E14, 4× L-410UVP-E20
    • Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP)
    • Letka riadenia letovej prevádzky
    • Prápor zabezpečenia letovej prevádzky
    • Letecká strelnica
    • Obväzisko
  • 81. krídlo, základňa Sliač^[131]
    • 1. taktická letka
    • 2. taktická letka: 6× L-39CM, 3× L-39ZAM^[132]
    • Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP)
    • Letka riadenia letovej prevádzky
    • Prápor zabezpečenia letovej prevádzky
    • Prápor podpory
    • Obväzisko
  • 51. krídlo, základňa Prešov
    • 1. vrtuľníková letka: 9× UH-60M^[133]
    • 2. vrtuľníková letka: 3× Mi-17LPZS, 2× Mi-17M^[134]
    • Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP)
    • Letka riadenia letovej prevádzky
    • Prápor zabezpečenia letovej prevádzky
    • Obväzisko
  • 11. brigáda Vzdušných síl, sídlo v Nitre
    • 1. protilietadlová raketová skupina
    • 2. protilietadlová raketová skupina: 2K12M2 Kub-M2 (SA-6 Gainful)
    • Protilietadlový raketový oddiel Igla: 72× 9K38 Igla-2 (SA-18 Grouse)
    • Technický oddiel Viničné
    • Prápor logistiky
    • Prevádzková jednotka Kolíňanský vrch
    • Obväzisko
  • 2. brigáda Vzdušných síl, sídlo vo Zvolene
    • Prápor rádiolokačného prieskumu: rádiolokačná výzbroj
    • Operačné centrum
    • Rota podpory velenia vzdušných síl
    • Obväzisko

Lietadlový park

Prevádzkované stroje

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky

Lietadlo	Fotografia	Krajina pôvodu	Typ	Verzie	V službe	Poznámky
Bojové lietadlá
Aero L-39 Albatros		Česko-Slovensko	cvičné prúdové lietadlo cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo	L-39CM L-39ZAM	6 3[135]	Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1972 až 1989. Väčšine z nich končí v roku 2024 technická životnosť.[136][137] Vzdušné sily OS SR sa zaujímajú o nové L-39NG[138] ako náhradu za lietadlá L-39 Albatros.[139]
Prieskumné lietadlá
Let L-410 Turbolet		Česko-Slovensko	fotogrametrické lietadlo	L-410FG	1	Používa sa na fotografické mapovanie.
Dopravné lietadlá
Leonardo C-27J Spartan		Taliansko	taktické dopravné lietadlo	C-27J	2	Prvé lietadlo C-27J Spartan bolo dodané 24. októbra 2017 a druhé 9. apríla 2018.[103][107]
Let L-410 Turbolet		Česko-Slovensko Česko	viacúčelové dopravné lietadlo	L-410UVP-E14 L-410UVP-E20	1 4	Používa sa na dopravu ľahkého nákladu, výcvik parašutistov a dopravu VIP.
Vrtuľníky
Mil Mi-17		ZSSR	dopravný vrtuľník záchranný vrtuľník	Mi-17M Mi-17LPZS	2 3[140]	Vrtuľníky boli vyrobené v rokoch 1985 až 1989. Tri sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba).[141][142][143]
Sikorsky UH-60 Black Hawk		USA	viacúčelový vrtuľník	UH-60M	9	Prvé dva vrtuľníky boli dodané 26. júna 2017.[114] Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané 3. augusta 2017.[144] Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a do služby odovzdané 20. júla 2018.[115][145] Ďalšie dva kusy boli dodané a odovzdané do služby 26. augusta 2019.[116] Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.[146][147]

Objednané stroje

Lietadlo	Fotografia	Krajina pôvodu	Typ	Verzie	Počet objednaných	Poznámky
Stíhacie lietadlá
Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon		USA	viacúčelové stíhacie lietadlo cvičné/stíhacie lietadlo	F-16 Block 70 F-16 Block 72	12 2	Prvé F-16 majú na základňu Sliač priletieť v druhom štvrťroku 2024. Zvyšné priletia do konca 1. polroka 2025.[51][67]
Vrtuľníky
Sikorsky UH-60M Black Hawk		USA	viacúčelový CSAR vrtuľník	UH-60M	2	Dodávka nových vrtuľníkov sa uskutoční do konca roka 2023. Budú sa používať špeciálnymi jednotkami na operácie typu CSAR a budú vybavené M134D-H, AN/AAR-57, BPS, FLIR a FRIES.
Bell AH-1Z Viper		USA	útočný vrtuľník	AH-1Z	12	Vrtuľníky AH-1Z Viper spolu s 500 kusmi riadených protitankových rakiet AGM-114R Hellfire II budú obdržané v rámci kompenzácie za odovzdanie 13ks MiG 29 Ukrajine. Slovensko doplatí okolo 340 miliónov € z celkovej hodnoty kontraktu vyše 1 miliardy €. [148]

Vyradené lietadlá Vzdušných síl SR

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---

---

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk

---

Lietadlo	Fotografia	Krajina pôvodu	Typ	Verzie	Počet získaných kusov	Obdobie služby
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-21		ZSSR	stíhacie lietadlo prieskumné lietadlo cvičné/stíhacie lietadlo	MiG-21MA MiG-21MF MiG-21R MiG-21UM MiG-21US	13 36 8 11 2	1993 – 2003
Mikojan-Gurevič MiG-29		ZSSR Rusko	stíhacie lietadlo cvičné/stíhacie lietadlo	MiG-29A MiG-29UB	21 3	1993 – 2022
Bojové lietadlá
Suchoj Su-22		ZSSR	stíhací bombardér cvičné/bojové lietadlo	Su-22M4 Su-22UM-3K	18 3	1993 – 2002
Suchoj Su-25		ZSSR	lietadlo priamej podpory pozemných vojsk cvičné/bojové lietadlo	Su-25K Su-25UBK	12 1	1993 – 2002
Dopravné lietadlá
Antonov An-12		ZSSR	taktické dopravné lietadlo	An-12BP	1	1993 – 1999
Antonov An-24		ZSSR	taktické dopravné lietadlo	An-24V	2	1993 – 2006
Antonov An-26		ZSSR	taktické dopravné lietadlo	An-26B-100	2	1993 – 2016
Jakovlev Jak-40		ZSSR	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)	Jak-40	1	1993 – 1999
Tupolev Tu-154		ZSSR	dopravné lietadlo (VIP)	Tu-154B-2	1	1993 – 1995
Cvičné lietadlá
Aero L-29 Delfín		Česko-Slovensko	cvičné prúdové lietadlo	L-29	16	1993 – 2003
Vrtuľníky
Mil Mi-2		ZSSR Poľsko	ľahký cvičný vrtuľník