Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska je dokument, ktorý podpísalo 24 osôb, zväčša disidentov, z ktorých viacerí boli katolícki aktivisti. Adresovali ho ako prejav "ľútosti a odprosenia" za deportácie Židov počas vojny židovskej náboženskej obci a židovským spoluobčanom na Slovensku. Bolo zverejnené v októbri 1987, malo však dosah aj mimo Slovenska.

Príprava a zverejnenie

Ján Čarnogurský v ankete časopisu Kritika & Kontext^[1] priznal, že myšlienka Vyhlásenia vznikla v rozhovoroch s Borisom Lazarom, ktorý mu dal prečítať strojopis dizertačnej práce Ivana Kamenca na túto tému.^[2] Vyhlásenie bolo kolektívnym dielom. Hlavnými autormi podľa Mikloška boli Korec, Čarnogurský a Jablonický. Hudobný skladateľ Roman Berger, si dodnes myslí, že Vyhlásenie napísali Čarnogurský s Tatarkom.^[2]

Text vyšiel v domácom samizdate Náboženstvo a súčasnosť, dôležitejšie však bolo jeho publikovanie v zahraničí. Anton Hlinka prečítal Vyhlásenie na zhromaždení bývalých väzňov koncentračného tábora Mauthausen. Text dokumentu potom odvysielali Slobodná Európa i Hlas Ameriky, vyšiel v slovenskej i českej emigrantskej tlači. Vyhlásenie vyšlo aj v takmer všetkých izraelských novinách.^[2] (Komunistická tlač písala o koncentračnom tábora Dachau a prítomnosti biskupa Dominika Kalandu.^[3])

Inšpiráciu tohto vyhlásenia možno hľadať aj v exulantskom vyhlásení Rady slobodného Československa, Stála konferencia slovenských demokratických exulantov z roku 1984, ktoré je napísané v slovenčine a tiež deklaruje ľútosť a hanbu.^[4]

Signatári (s povolaniami a titulmi z roku 1987)

• Dominik Tatarka, spisovateľ
• Ján Chryzostom Korec, katolícky biskup bez št. súhlasu
• Hana Ponická, spisovateľka
• Martin M. Šimečka, spisovateľ
• Jozef Jablonický, historik
• Vladimír Jukl, matematik
• František Mikloško, matematik
• Helena Gondová, úradníčka
• Ján Čarnogurský, právnik
• nár. umelec Vincent Hložník, akad. maliar
• Ján Langoš, výskumný pracovník
• Jozef Hlinický, architekt
• Daniel Fischer, akad. maliar
• Eva Trizuljaková, akad. maliarka
• Marek Huba, akad. sochár
• Roman Berger, hud. skladatel'
• Ladislav Čarný, akad. maliar
• univ. prof. Vladimír Haviar, kardiológ
• Milan Bočkay, akad. maliar
• nár. umelec Milan Rúfus, básnik
• Miro Bázlik, hud. skladateľ
• nár. umelec Eugen Suchoň, hud. skladateľ
• Alojz Gabaj, robotník
• Katarína Lazarová, spisovateľka

Reakcie

• Koncom novembra 1987 uverejnili ústredné stranícke denníky Rude právo^[3] a Pravda článok Oneskorená ľútosť a čo sa za ňou skrýva, podpísaný pseudonymom Ľuboš POKORNÝ, ktorý tvrdil, že ide o provokáciu a signatári sú spolčení s ideovými nepriateľmi socialistického zriadenia v zahraničí... podľa všetkého naleteli agitátorom, ktorí sa im predstavili ako zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.^[2]
• Zrejme pod tlakom politickej vrchnosti vydali stanovisko k vyhláseniu aj vtedajší predstavitelia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, ktoré obsahovalo: „Odmietame pseudopatetické a štvavé vyhlásenie malej skupiny občanov, ktorých cieľom je narušiť pokoj a harmonické spolunažívanie občanov židovského vierovyznania s ostatnými občanmi v našom štáte,“ ^[2]
• Z listu signatárom Vyhlásenia k deportáciám Židovských občanov zo Slovenska z Tel Avivu z feb. 1990 vyplýva, že "reakciou tunajších občanov československého pôvodu bolo obnovenie Spoločnosti priateľstva Izrael - Československo".

Obsah a interpretácia

Rada slobodného Československa vydala podobné vyhlásenie (k tragédii občanov židovského vierovyznania za druhej svetovej vojny)^[5] 14. apríla 1984 (o tri roky skôr), v ktorom sa uvádza:

...nacisti z Čiech a Moravy vyviezli 67 tisíc a zo Slovenska, kde ľudácky totalitný režim vydal drastické protižidovské zákony, bolo vyvezené vyše 57 tisíc občanov židovského vierovyznania do nacistických koncentrákov smrti. Prevažná väčšina ich tam zahynula. ... demokratickí Česi a Slováci nemali nič spoločné s týmto ohavným zločinom. Odmietame tiež tézu niektorých inonárodných politických kruhov, že celý slovenský národ nesie zodpovednosť za túto tragédiu, lebo za druhej svetovej vojny podľahol fašizmu.

Pokiaľ vo vyhlásení z roku 1984 je explicitne uvedený ľudácky totalitný režim, vo vyhlásení z roku 1987 nie je uvedený:

sa stali uprostred druhej svetovej vojny .. Deportácie a ďalšie protižidovské opatrenia boli v slovenských rukách. Ponechávame historikom spravodlivé posúdenie celkovej absurdnej medzinárodnej situácie tých čias, v ktorej sa všeobecne ustupovalo pred násilím a v ktorej existovali neslýchané tlaky, čo obmedzovali priestor celkom slobodného konania. 

Aj keď hovorca ÚZ ŽNO hodnotil Vyhlásenie pozitívne ako dobre myslený akt,^[1] upozorňuje, že už v roku 1987 bolo jasné, že sa niektorí signatári "politicky artikulujú a že vykazujú sympatie k Slovenskému štátu rokov 1939 – 1945."^[1]

... chceli odprosiť v mene nášho svedomia, v mene ľudskosti a kresťanskí signatári i v mene náboženskej viery ...

Čo vtedajšia Pravda hodnotila ako "provokáciu pohrobkov slovenského klérofašistického režimu a ideovodiverzných centrál.“^[2]

Vyhlásenie 1990 

Pred Vianocami 1990 prijala Národná rada pod predsedníctvom Františka Mikloška Vyhlásenie k deportáciám Židov zo Slovenska,^[6] ktorého text sformuloval poslanec Anton Hykisch a prečítala poslankyňa Zuzana Mistríková. Všetci poslanci prejavili súhlas tým, že povstali z miest.^[2]

Referencie

Pozri aj

• Vyhlásenie Rady slobodného Československa k tragédii občanov židovského vierovyznania za druhej svetovej vojny zo 14. 04. 1984

Zdroje

• Slovenské dokumenty k semináři Česko-slovenské vztahy Rok 1989 na dohled – Rok 1989 na dohľad, Liberec 20.--21. 8. 2009 http://khi.fp.tul.cz/attachments/094_00-Slovenske-dokumenty.pdf Archivované 2016-03-15 na Wayback Machine (citované tri nasledovné zdroje)
  • KOREC Chryzostom Ján: Slová pre život. Svedectvá doby (1969 : 1989). Bratislava: LÚČ 2005, s. 108 – 111. Druhé, doplnené vydanie
  • ČARNOGURSKÝ Ján: Videné od Dunaja. Bratislava: Kalligram 1997, s. 122 – 124
  • Kritika&Kontext, Časopis roč. IV., 1999, č. 1, s. 21 – 22. http://kritika.sk/pdf/1_99/2.pdf
• Vladimír Jancura: Vyhlásenie dvadsiatich štyroch zmenilo pohľad na Slovensko, Pravda 19.10.2017 https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/445197-vyhlasenie-dvadsiatich-styroch-zmenilo-pohlad-na-slovensko/ https://ipravda.sk/res/2017/10/17/thumbs/vyhlasenie_01-nestandard1.pnghttps://ipravda.sk/res/2017/10/17/thumbs/podpisy_01-nestandard1.png

Wikisource obsahuje pôvodné texty súvisiace s témou:

Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska (október 1987)

Wikisource obsahuje pôvodné texty súvisiace s témou:

Vyhlásenie Rady slobodného Československa k tragédii občanov židovského vierovyznania za druhej svetovej vojny zo 14. 04. 1984