Vulkanické sklo v polarizačnom mikroskope. Ako každá amorfná látka je pri skrížených nikoloch stále zhasnutá.

Vulkanické sklo alebo sopečné sklo je amorfný (nevykryštalizovaný) produkt rýchlo chladnúcej magmy, v ktorom nemali atómy prvkov dostatok času aby sa stihli usporiadať do kryštálovej mriežky.^[1] Sklo preto nie je minerál. Ako všetky druhy skiel je to hmota prechodného zloženia medzi tesne natlačenými drobnými kryštálmi rôzneho typu a veľmi neusporiadanou stavbou plynu, veľmi rýchlo utuhnutá zmes O, Si, Al, Ca, K a ďalších prvkov.^[1] Vzniká preto hlavne v sopečných horninách, kde môže tvoriť celú horninu, alebo jej podstatnú časť, ale môže byť tiež pozorovaný pri okrajoch plytkých intruzívnych telies ako sú dajky a sily.

Ako vulkanické sklo sa potom označuje jemnozrnná (tzv. intersticiálna) hmota vyplňujúca priestor medzi kryštálmi v afanatických (jemnozrnných) vyvretých horninách, alebo sa tak môže označovať akýkoľvek typ sklovitých vyvretých hornín. Najčastejším príkladom vulkanického skla je obsidián, ryolitové vulkanické sklo s vysokým obsahom kremíka.

Ďalšie typy sopečného skla sú napr.^[2]:

• pemza: považovaná za sklo pre chýbanie kryštalickej štruktúry
• obsidián: tmavé vulkanické sklo ryolitového zloženia s nízkym obsahom vody
• smolok: vulkanické sklo ryolitového zloženia s vyšším obsahom vody ako obsidián
• perlit: hydratované sklo ryolitového zloženia s typickým guľovitým rozpadom pripomínajúcim perly
• tachylit: bázické sklo s nízkym obsahom kremíka
• sideromelán: svetlé bázické vulkanické sklo, vznikajúce pri kontakte lávy s vodou
• palagonit: sklovitá hmota vznikajúca zvetrávaním a alteráciou na okrajoch bázických telies eruptujúcich do vodného prostredia.

Referencie

Portál vedy o Zemi