A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Viliam Šalgovič | |
Poslanec Slovenskej národnej rady | |
---|---|
V úrade 1946 – 1948 | |
Poslanec Národného zhromaždenia ČSR | |
V úrade 1948 – 1954 | |
Poslanec Slovenskej národnej rady | |
V úrade 1962 – 1971 | |
Poslanec Federálneho zhromaždenia (SN) | |
V úrade 1970 – 1989 | |
Predseda Slovenskej národnej rady | |
V úrade 1975 – 1989 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 12. december 1919 Ružindol, ČSR |
Úmrtie | 6. február 1990 (70 rokov) Bratislava, ČSSR |
Politická strana | KSS (KSČ) |
Viliam Šalgovič (* 12. december 1919, Ružindol – † 6. február 1990, Bratislava) bol slovenský a česko-slovenský politik Komunistickej strany Slovenska, jeden z hlavných predstaviteľov konzervatívneho prúdu v KSČ a člen kolaboračného prosovietskeho krídla v strane v čase invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, poslanec Národného zhromaždenia ČSR na prelome 40. a 50. rokov a potom dlhodobý poslanec Slovenskej národnej rady a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia až do roku 1990, kedy krátko po nežnej revolúcii spáchal samovraždu.[1]
Život
Vyučil sa za typografa. Za vojny slúžil v armáde Slovenského štátu. 17. mája 1943 ako príslušník pešieho pluku 101 dezertoval v hodnosti desiatnika zo stráže č. 40 k sovietskym partizánom gen. Saburova pri bieloruskej dedine Bagutiči. Absolvoval vojenské učilište v ZSSR a pôsobil ako osvetový dôstojník u 1. československého armádneho zboru. Po oslobodení bol v rokoch 1945-1951 spravodajským dôstojníkom československej armády, spojencom Bedřicha Reicina.[2][3]
Na základe výsledkov parlamentných volieb roku 1946 bol zvolený do Slovenskej národnej rady.[4] Vo voľbách roku 1948 bol zvolený do Národného zhromaždenia za KSČ vo volebnom kraji Bratislava. Zasadal tu do konca funkčného obdobia, teda do volieb do Národného zhromaždenia roku 1954.[5] Do SNR sa potom vrátil roku 1962 a mandát v nej obhájil vo voľbách roku 1964.[6][2]
V rokoch 1946-1989 sa uvádza ako účastník zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.[7] V rokoch 1950-1962 a znovu od roku 1975 do roku 1990 bol členom Ústredného výboru KSS. V rokoch 1958-1962 navyše aj vedúcim oddelenia ÚV KSS. V medziobdobí, v rokoch 1962-1968 a 1970-1975 bol podpredsedom Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSS. Od roku 1975 členom predsedníctva ÚV KSS.[2][3][8] Zastával aj stranícke posty v celoštátnej komunistickej strane. XII. zjazd KSČ ho zvolil za člena Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. Vo funkcii ho potvrdil XIII. zjazd KSČ i XIV. zjazd KSČ. XV. zjazd KSČ ho dosadil na post člena Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska. XVI. zjazd KSČ a XVII. zjazd KSČ ho na tejto pozícii potvrdil.[3]
Od júna do augusta 1968 zastával post námestníka ministra vnútra ČSSR. Patril do skupiny prosovietskych funkcionárov, ktorí sa podieľali na plánovaní invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska.[2] Bol agentom KGB.[9] Na mimoriadnom zjazde KSS v auguste 1968 bol dočasne z vedúcich pozícií v Komunistickej strane Slovenska odstránený.[10]
Jeho politická kariéra potom pokračovala za normalizácie. V roku 1969 bol česko-slovenským vojenským pridelencom pri ambasáde ČSSR v Maďarsku. V rokoch 1975-1989 bol poslancom a predsedom slovenskej národnej rady.[3] V čele SNR nahradil zosnulého Ondreja Klokoča. Ako predstaviteľ otvorene kolaboračnej prosovietskej ultraľavice v KSČ bol nebezpečný aj ľuďom ako Gustáv Husák. Historik Jan Rychlík vykladá Šalgovičov nástup do predsedníckej funkcie v slovenskej národnej rade ako pokus Husáka dostať Šalgoviča z aktívnej politiky na skôr ceremoniálny post.[9][11]
Od roku 1975 bol tiež predsedom slovenského Ústredného výboru Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. V roku 1969 mu bol udelený Rád práce, v roku 1973 Rád Víťazného februára a roku 1979 Rád republiky.[2][3][12]
Dlhodobo pôsobil v najvyšších zákonodarných zboroch. Po vykonaní federalizácie Česko-Slovenska zasadol do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Mandát nadobudol až dodatočne v máji 1970. Do federálneho parlamentu ho nominovala Slovenská národná rada.[13] Mandát získal aj vo voľbách roku 1971 (volebný obvod Západoslovenský kraj),[14] voľbách roku 1976 (obvod Rimavská Sobota),[15] voľbách roku 1981 (obvod Banská Bystrica)[16] a voľbách roku 1986. Vo funkcii federálneho poslanca a predsedu Slovenskej národnej rady zažil nežnú revolúciu, po ktorej v decembri 1989 odišiel z verejných postov (30. novembra 1989 odišiel z postu predsedu Slovenskej národnej rady) a začiatkom februára 1990 spáchal samovraždu.[17][2]
Referencie
- ↑ MIKEŠ, Zolo. Kalendárium: Zradca Šalgovič vadil každému. Nakoniec možno aj sám sebe. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-07-05. Dostupné online .
- ↑ a b c d e f Viliam ŠALGOVIČ . totalita.cz, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e Přehled funkcionářů ústředních orgánů KSČ 1945 - 1989 . www.cibulka.net, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ 1. schůze . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ menný register . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ 1. schůze . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Vyhľadávanie . upn.gov.sk, . Dostupné online.
- ↑ kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 545. (po česky)
- ↑ a b RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2012. ISBN 978-80-7429-133-3. S. 547. (po česky)
- ↑ Rychlík, Jan: Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2012. ISBN 978-80-7429-133-3. S. 505. (po česky)
- ↑ Prehľad predstaviteľov národnej rady v rokoch 1848 - 2002 . history.sav.sk, . Dostupné online.
- ↑ kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 551, 553, 561. (po česky)
- ↑ menný register . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ menný register . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ menný register . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ menný register . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, cit. 2012-04-05. Dostupné online. (po česky)
- ↑ menný register online. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, cit. 2012-04-05. Dostupné online. (po česky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viliam Šalgovič na českej Wikipédii.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Viliam Šalgovič v databáze Národní knihovny ČR
- Viliam Šalgovič v parlamente
- Šalgovič na totalita.cz
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk