Viliam Ries
slovenský rímskokatolícky kňaz, spisovateľ, prekladateľ
Narodenie	29. máj 1904 Špania Dolina, Slovensko
Úmrtie	23. február 1989 (84 rokov) Bratislava, Slovensko
Rodičia	Anton Ries Jozefína rod. Kučerová
Manželka	Zuzana rod. Macorligová
Biografický portál

Viliam Ries (pseudonym: Ivan Javor, Miloš Kvet, V.R. Mornár, V.R. Podsitniansky, Šuhaj spod Sitna; * 29. máj 1904, Špania Dolina – † 23. február 1989, Bratislava; bol pochovaný v Rači) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, spisovateľ, prekladateľ. Patril medzi mnohých slovenských kresťanských duchovných, ktorí podľahli vábeniu radikálnej politiky a v nacizme hľadali záštitu pre národ a cirkev.

Životopis

Jeho otec bol Anton Ries a matka Jozefína rod. Kučerová. Študoval na gymnáziách v Banskej Štiavnici, Nitre a v Trnave, 1924 – 1930 na filozofickej a teologickej fakulte univerzity v Innsbrucku, 1938 – 43 externe na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V rokoch 1930 – 38 pôsobil ako rímskokatolícky farár v Teplej, 1938 – 42 v Antole, 1942 – 44 spoluredaktor týždenníka Štiavničan a potom ako šéfredaktor časopisu Náš boj v Bratislave.^[1]

Náš boj bol jedným z najradikálnejších periodík tej doby a priamo odkazoval svojim názvom na Hitlerov Mein Kampf.^[2] Ries, v tom čase už ako platený tajný agent pôsobil v prospech nemeckých spravodajských služieb.^[2] Napríklad: vojnu podľa Riesa rozpútali internacionály marxistov a slobodomurárov, agenti židovstva stojaceho v pozadí: „Svetový Žid raz v obleku anglického lorda, alebo amerického bankára, inokedy zase v rovnošate boľševickej armády, zjavoval sa všade tam, kde bolo potrebné podpaľovať európske ovzdušie.“ (Szabo s. 139)^[2] Hlavným protivníkom pre Riesa bol východný boľševizmus, ktorý „spojil východnú ázijskú neskrotnosť s prefíkanou židovskou svetovládnou ideou.“ (Szabo s. 141). Šancu zbaviť sa „židovstva“ podľa Riesa navždy prepásli Rusi, ktorí sa pod vedením boľševikov nechali úplne opantať ázijským materializmom a to nie len kultúrne, ale i pokrvne, takže „tvár ruského človeka je už výrazom euro-ázijskej miešaniny.“ (Szabo s. 143). Pre takých nebolo na svete miesto, museli ustúpiť vznešenej čistej rase. Všetko to pritom bolo podľa Riesa v súlade s tým, čo si želal Boh.^[3]

Po vojne v rokoch 1945 – 1955 bol z politických dôvodov väznený. Po prepustení žil v Zlatých Moravciach. 1959 – 62 pôsobil ako učiteľ v Beladiciach, 1962 na gymnáziu v Bratislave, 1963 – 72 v Humennom a v Sabinove, od 1973 žil na dôchodku v Bratislave.^[1]

Debutoval básnickou zbierkou meditatívnej náboženskej i subjektívnej lyriky, autor poézie pre deti a mládež. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti (ovládal angl., franc., lat., maď., nem., poľ., slovinsky, tal. a špan. jazyk).

Bol predsedom združenia slovanských bohoslovcov v Innsbrucku, Zväzu slovenských rímskokatolíckych bohoslovcov, Literárno-umeleckého združenia v Banskej Štiavnici, MOMS v Humennom.

Dielo

• O ľuďoch so smutnými očami, Trnava roku 1932
• Mesačných 200, Banská Štiavnica roku 1940
• Pre moje dieťa, Trnava roku 1930
• O vtáčkoch-letáčkoch, Trnava roku 1933
• František Richard Osvald, Trnava roku 1939
• Kontinent v prerode, Prešov roku 1943

Pamiatky

• rukopisná pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej

Referencie

Literatúra

• Slovenský biografický slovník
• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.