Viktor Ivanovyč Baloha
Viktor Baloha v roku 2012
12. Minister mimoriadnych situácií Ukrajiny
Momentálne v úrade
od 9. decembra 2010
Viktor Ivanovyč Baloha
167. Primátor mesta Mukačevo
V úrade 9. máj 1998 – 5. máj 1999
Iľťo Vasyľ Andrijovyč Kull Josyp Antoninovyč
2. Predseda Zakarpatskej štátnej oblastnej administratívy
V úrade 5. máj 1999 – 1. jún 2001
Ustyč Serhij Ivanovyč Moskaľ Hennadij Hennadijovyč
Poslanec Najvyššej Rady Ukrajiny 4. zvolania
V úrade 14. máj 2002 – 8. september 2005
Surkis Hryhorii Mychajlovyč
5. Predseda Zakarpatskej štátnej oblastnej administratívy
V úrade 4. februára 2005 – 27. septembra 2005
Rizak Ivan Mychajlovyč
7. Minister mimoriadnych situácií Ukrajiny
V úrade 27. september 2005 – 10. október 2006
Žvania David Važajovyč Šufryč Nestor Ivanovyč
2. Vedúci Sekretariátu Prezidenta Ukrajiny
V úrade 15. septembra 2006 – 19. mája 2009
Rybačuk Oleh Borysovyč Uliančenko Vira Ivanivna
Biografické údaje
Narodenie	15.6.196315. jún 1963 (60 rokov) Zavydovo, Mukačevskyj rajon, Zakarpatská oblasť
Politická strana	Politická strana Jedynyj Centr
Alma mater	Inštitút ekonómie a obchodu vo Ľvove
Profesia	ekonomist
Národnosť	ukrajinská
Rodina
Manželka	Baloha Oxana Anatolijivna
Deti	Andrij, Pavlo, Sofia
Odkazy
Oficiálne stránky Viktora Balohy na Facebook (po ukrajinsky)
	Viktor Ivanovyč Baloha (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Viktor Ivanovyč Baloha (ukr. Віктор Іванович Балога) (* 15. jún 1963, Zavydovo, Mukačivský rajon, Zakarpatská oblast, ZSSR) je ukrajinský politik. Minister mimoriadnych situácií Ukrajiny (od novembra 2010), Minister Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy (2005–2006). Vedúci Sekretariátu Prezidenta Ukrajiny Viktora Juščenka (2006–2009). Ľudový poslanec 4. zvolania (2002–2005). Predseda Zakarpatskej štátnej oblastnej administratívy (1999-2001, 2005), Primátor mesta Mukačevo — 1998-1999).

Vzdelanie

Po skončení osemročnej školy v Zavydovo v roku 1978, študoval na strednej škole v Zahattia Iršavského rajonu Zakarpatská oblasť, ktorú skončil v roku 1980. 09.1980-06.1984 — absolvoval Inštitút ekonómie a obchodu vo Ľvove, špecializácia Tovaroznalectvo a organizácia obchodu s potravinami, tovaroznalec najvyššej kategórie.

Kariéra

• 1984–1985 - povinná vojenská služba v sovietskej armáde, v posádke tankových síl pod mestom Černivci
• 01.1986 – 02.1987 pracoval ako starší tovaroznalec Berehovskej okresnej konzumnej spoločnosti v Berehove, Zakarpatskej oblasti;
• 02.1987 — 05.1987 — zástupca riaditeľa Združenia spotrebného družstva (ZSD) obci Kosyno, Berehovského okresu, Zakarpatskej oblasti;
• 05.1987 — 10.1992 — pôsobil ako starší tovaroznalec Mukačevskej hospodárskej a obchodnej základne;
• 10.1992 — 03.1997 — riaditeľ s.r.o. „Rej-Promiň“ (ukr. ТОВ «Рей — Промінь»), mesta Mukačevo, Zakarpatskej oblasti;
• 04.1997 — 04.1998 aj 01.2002 – 04.2002 — predseda správnej rady s.r.o. „Barva“ (ukr. ТзОВ «Барва»), v Mukačeve, Zakarpatskej oblasti;

Politická kariéra

V roku 1997 vstúpil do Social-demokratickej strany Ukrajiny (spojená) (SDPU (o)). V roku 1998 počas parlamentnej volebnej kampane Baloha bol vedúci volebného štábu Sociálno-demokratickej strany Ukrajiny (spojenej) v Zakarpatskej oblasti – pätinu všetkých hlasov SDPU (o) bolo získané na Zakarpatsku.

9. mája 1998 Viktor Baloha bol zvolený za primátora mesta Mukačevo.

5. mája 1999 bol menovaný za predsedu Zakarpatskej oblastnej štátnej administratívy ^[1]

V roku 2000 V. Baloha začal „departizáciu“ oblasti a odstúpil zo skladu SDPU (o). Táto iniciatíva bola podporovaná vtedajším Prezidentom Ukrajiny Leonidom Kučma a premiérom Viktorom Juščenkom.

Nesúhlasil s rezignáciou premiéra Ukrajiny Viktora Juščenka a preto odstúpil z funkcie a dňom 1. júna 2001 podľa jeho žiadosti bol uvoľnený z funkcie predsedu Zakarpatskej oblastnej štátnej ^[2]

3. apríla roku 2002 Viktor Baloha bol zvolený za primátora aj zároveň za ľudového poslanca ale dokonca sa rozhodol v prospech práce v Najvyššej Rade Ukrajiny.

14. maja 2002 — 8. septembra 2005 — ľudový poslanec Ukrajiny z volebného obvodu č.71^[3], bol členom frakcie „Naša Ukrajina“, člen Výboru pre hospodársku politiku, riadenia národného hospodárstva, májetku a investicií Najvyššej Rady Ukrajiny^[4].

V máji 2004 Baloha bol jedným z hlavných kandidátov vo voľbach primátora mesta Mukačevo, ale prehral voľby. Tieto voľby boli vyhlásené za neplatne s dôvodu faľšovania volebných výsledkov.

Od 15. decembra 2004 počas prezidentskej volebnej kampani je dôverníkom Viktora Juščenka na Zakarpatsku ^[5].

4. februára 2005 bol menovaný za predsedu Zakarpatskej oblastnej štátnej administratívy“ ^[6].

8. septembra 2005 právomoc ľudového poslanca Ukrajiny Balohu V.I. sa predčasne ukončuje ^[7], v súvislosti s osobným vyhlásením o zloženie svojej parlamentnej právomoci.

27. septembra 2005 bol uvoľnený z funkcie predsedu Zakarpatskej oblastnej štátnej administratívy^[8] a menovaný za Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy^[9].

4. augusta 2006 bol uvoľnený z funkcie Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy, v súvislosti s ukončením výkonu funkcie členov Kabinetu Ministrov Ukrajiny, ^[10].i menovaný za Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy^[11].

15. septembra 2006 menovaný za Vedúceho Sekretariátu Prezidenta Ukrajiny^[12]

5. októbra 2006 bol uvoľnený z funkcie Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy^[13]

V roku 2007 bol zvolený za predsedu politickej rady politickej strany „Ľudový zväz Naša Ukrajina“ (ĽZ-NU).

15. februára 2008 oznámil svoje odstúpenie z politickej strany ĽZ-NU. Pri tomto politik zdôraznil, že „nezávisle od okolností“ jeho účasť v politike bude spojená s Prezidentom Ukrajiny Juščenkom – „mužom vysokých zásad a ušľachtilých cieľov“.

V júni 2008 vstúpil do politickej strany „Jedynyj centr“. A od júla 2008 sa stal členom Prezídia tejto politickej strany.

19. mája 2009 uvoľnený z funkcie Vedúceho Sekretariátu Prezidenta Ukrajiny^[14].

Baloha vysvetlil svoje želanie odísť z tejto funkcie, rovnako aj to, že stratil zmysel práce v prostredí keď iniciatívy tímu Sekretariátu Prezidenta Ukrajiny sa uviazujú v apatie Prezidenta Ukrajiny^[15].

Od augusta 2010 — jeden z Lídrov Jedyného Centru.

12. novembra 2010 menovaný za Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy^[16].

9. decembra 2010 bol uvoľnený z funkcie Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy v súvislosti s administratívnej reformy ^[17].

9. decembra 2010 menovaný za Ministra mimoriadných situácií Ukrajiny ^[18].

2. novembera 2011 Viktor Baloha menovaný za predseda ukrajinskej časti spoločných medzivládnych komisií pre spoluprácu ^[19]:

Medzivládné ukrajinsko-izraelskej komisie o obchode a hospodárskej spolupráci;

Medzivládnej komisie pre obchodno-hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou^[20];

Ukrajinsko-českej zmiešanej komisie o hospodársku, priemyselnu, vedeckú a technickú spoluprácu;

Od 23. november 2010 - dodnes – poslanec Zakarpatskej oblastnej rady ^[21].

Verejná činnosť

Viktor Baloha podporuje rusinské hnutie, najmä vystupuje za oficiálne uznanie v Ukrajine Rusínov ako samostatnú národnosť.

Udelené ocenenia a vyznamenania

Rad sv. knieža Vladimíra I. a II.; jubilejný rad „2000 rokov od Národenia Ježiša Krista“ I, od UPC MP (Ukrajinská pravoslavná cirkev Moskovského patriarchátu).

23. februára 2012 - štátne vyznamenanie Vatikánu –Rytierský pápežský Rad sv. Silvestra (Ordine dello Speron d'Oro).

Nemá žiadne štátne ocenenie. Štátny zamestnanec prvého stupňa hodnosti (september 1999)

Súkromný život

Otec - Baloha Ivan Pavlovyč, matka - Baloha Mária Vasylivna (sa oženili 7. Októbra 1962), bratia Ivan (1966) a Pavlo (1977).

Manželka —Oxana Anatolijivna, synovia Andrij (1988), Pavlo (1994) a dcéra — Sofia (1999).

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viktor Ivanovyč Baloha

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Stránka Viktora Balohy na rada.gov.ua (po ukrajinsky)
• Stránka Viktora Balohy na mns.gov.ua Archivované 2013-01-18 na Wayback Machine (po ukrajinsky)
• Stránka Viktora Balohy na Facebook (po ukrajinsky)
• Stránka Viktora Balohy na Twitter (po ukrajinsky)
• Stránka Viktora Balohy na YouTube (po ukrajinsky)
• Stránka Viktora Balohy na portale Flickr (po anglicky)