A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Viktor Dvorčák | |
slovenský župný archivár, novinár a politik | |
Narodenie | 21. apríl 1878 Vyšný Svidník, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 8. august 1943 (65 rokov) Budapešť, Maďarsko |
Viktor Dvorčák (maď. Dvorcsák Győző[1] zastaralo Dvortsák[2] * 21. apríl 1878, Vyšný Svidník, Slovensko – † 8. august 1943, Budapešť, Maďarsko[3]) bol prešovský župný archivár, novinár a politik, spolupracovník maďarskej vlády[4], platený agent[pozn 1][2] s krycím menom Szőke Költő (Plavovlasý básnik).[5]
Pred prvou svetovou vojnou bol poslancom Uhorského snemu za Slovensko.[6] V roku 1916 publikoval dielo Sáros földje 1914 – 15 (Šarišský ľud 1914 – 1915), v ktorom opísal šarišských Slovákov ako ľud bez vlastného národného života, hlásiaci sa k Maďarom. Známym sa stal aj ako tvorca a propagátor myšlienky tzv. slovjackeho národa. Od roku 1917 bol redaktorom promaďarského týždenníka Naša zastava, ktorý vychádzal v Prešove v rokoch 1907 – 1918[pozn 2] a neskôr v Budapešti v rokoch 1939 – 1943. [7] Bol tiež redaktorom novín Eperjesi Lapok (Prešovské noviny).
Po rozpade Rakúska-Uhorska sa zasadzoval za zotrvanie Slovenska alebo aspoň východného Slovenska v spoločnom zväzku s Maďarskom. Ako predseda Východoslovenskej národnej rady organizoval verejné zhromaždenia na podporu integrity Uhorska. V čase vzniku samostatného Československa, v októbri 1918 sa vytvárať miestne národné maďarské Národné rady a Východná národná rada slovenská sa mala stať protipólom Slovenskej národnej rady,[8] ktorá oficiálne vznikla 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine pri príležitosti vydania historickej Deklarácie slovenského národa (Martinskej deklarácie) o pripojení sa Slovákov k práve vzniknutému Česko-Slovensku.
Dvorčák nadviazal kontakty aj s ďalšími podobne prouhorsky orientovanými organizáciami, ktoré v tom čase vznikali na východnom Slovensku. 11. decembra 1918 ako predseda Východoslovjackej (Východoslovenskej) národnej rady vyhlásil v Košiciach samostatnú Slovenskú ľudovú republiku,[9] ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom („uhroslovjactvo“[9]). Následne sa stal prezidentom tohto útvaru a postavil sa na čelo jeho vlády.[9][10] Za hlavné mesto bol určený Prešov.[10] Po obsadení Košíc česko-slovenskými vojskami 29. decembra 1918 Slovenská ľudová republika zanikla.[9] Slovenskí poslanci parlamentu - Revolučného národného zhromaždenia (Ivan Dérer) hodnotili Dvorčákove aktivity ako smerujúce k pripojeniu k Uhorsku a navrhovali zverejniť osvedčenie, že členovia Východnej národnej rady slovenskej nie sú Slováci.[8] Dvorčák bol v Česko-Slovensku odsúdený na smrť, ale podarilo sa mu utiecť do Poľska a odtiaľ do Maďarska. Stal sa agentom maďarskej iredenty.[2][4]
V októbri 1919 založil František Jehlička stranu Magyarbarát Tót Néppárt, ktorej cieľom bolo bojovať za autonómiu Slovenska v rámci Maďarska. Jehlička a podobné organizácie vytvorili tajný výbor, tzv. Felvidéki Komité (Hornozemský komitét), ktorého predsedom sa stal J. Mészáros. Po dosiahnutí autonómie, alebo samostatnosti Slov. sa malo rozhodnúť o forme jeho spojenia s Maďarskom.[4] Dvorčák bol vo Felvidéki Komité poverený riadením „slovenskej propagandy“.[11]
S finančnou podporou grófa Istvána Bethlena rozvinul svoje protičeskoslovenské aktivity.[12] V marci 1919 s maďarskou vládou rokoval o príprave ozbrojenej akcie na Slovensku.[13] Podieľal sa aj na kampani za odtrhnutie Slovenska od Česka s víziou jeho autonómie v rámci Maďarska.[13] V Budapešti bol vymenovaný za vedúceho pracovníka tzv. Hlavného slovenského oddelenia pre národnostné menšiny. Jeho hlavnou úlohou bolo propagovať ideológiu vytvorenia Veľkého Maďarska.[4] V roku 1920 bol zvolený za poslanca maďarského Národného zhromaždenia, kde zastupoval slovenskú menšinu.[14][15] V deň podpisu Trianonskej mierovej zmluvy vystúpil v maďarskom parlamente s prejavom, v ktorom sa vyhlásil za zástupcu Slovákov v Česko-Slovensku a v Amerike, odmietol pripojenie Slovenska k Česko-Slovensku a odsúdil „český imperializmus“.[16]
Česko-slovenské vzťahy interpretoval v duchu dobových maďarských revizionistických téz – slovenskému národu, ktorý vraj túžil zostať v spoločnom zväzku s Maďarskom, bola odobratá možnosť slobodného vyjadrenia názoru a bol vystavený českému teroru. V novembri 1920 na pôde maďarského parlamentu vyhlásil boj Čechom dovtedy, „pokiaľ na Slovensku nebude slobodne poletovať vták Turul“.[17]
10. júla 1933 v Ženeve spolu s Františkom Jehličkom založil Slovenskú radu.[9] V roku 1939 v okupovaných Košiciach obnovil vydávanie svojej Našej zastavy. V roku 1941 založil Našu gazdovskú stranu a kult. spolok Ojčizna.[2] Neúspešné a bez reálneho vplyvu na medzinárodnú politiku zostali jeho snahy preniesť slovensko-maďarský problém na medzinárodné fórum. Neskôr vydával v Paríži iredentistický časopis La Slovaquie, ktorý sa pokúšal rozširovať v Česko-Slovensku.[18] Jeho program nenašiel podporu ani v podmienkаch okupácie Slovenska po viedenskej arbitráži.[3]
Poznámky
- ↑ minimálne doslovne "agent maďarskej iredenty" podľa Encyklopédie Slovenska
- ↑ Slovenské novinárstvo od vzniku robotníckej tlače do začiatku prvej svetovej vojny
Referencie
- ↑ http://www.tankonyv.sk/detail.php?docid=1855
- ↑ a b c d Encyklopédia Slovenska, zväzok I., heslo Dvortsák Viktor. : . S. 615.
- ↑ a b DVORČÁK, Viktor. In: Biografický lexikón Slovenska II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 403.
- ↑ a b c d RUTTKAY, Fráňo. Slovenskí kolaboranti v službách mad̕arskej iredenty, 1920-1938. : Kubko Goral, 1998. Google-Books-ID: dFoiAQAAIAAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-88858-07-2. S. 20.
- ↑ Fabian, s. 91
- ↑ http://is.muni.cz/th/8495/ff_d/Disertace.rtf
- ↑ http://fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/kzur/follrichova/vznikcsr.doc
- ↑ a b Zápisnica schôdzky klubu slovenských poslancov, dňa 28. novembra 1918 IN Zápisnica schôdzky klubu slovenských poslancov I. (1918-1919) . . S. 106. Dostupné online.
- ↑ a b c d e KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska. Bratislava : Fortuna Print, 1998-1999. (1. vyd.) ISBN 80-7153-174-X. S. 94.
- ↑ a b Encyklopédia Slovenska, zväzok V., heslo Slovenská ľudová republika. : . S. 318.
- ↑ Michela 2009, s. 128
- ↑ Michela 2009, s. 33
- ↑ a b Michela 2009, s. 29
- ↑ http://www.hungarian-history.hu/lib/mocsy/mocsy22.htm
- ↑ Michela 2009, s. 71
- ↑ Michela 2009, s. 100
- ↑ Michela 2009, s. 145
- ↑ http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/399777-dvorcsak-viktor
Zdroje
- Fabián, Juraj (1966), Svätoštefanské tiene: Telekiho zahraničná politika a Slovensko 1939 – 1945, Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry
- Michela, Miroslav (2009), Pod heslom integrity: Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 – 1921, Bratislava: Kalligram, ISBN 978-80-8101-261-7, http://forumhistoriae.sk/documents/10180/1699289/Pod-heslom-integrity.pdf
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk