Varazdat - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Varazdat
Varazdat
arménsky kráľ
idealizovaný portrét od neznámeho umelca
idealizovaný portrét od neznámeho umelca
Narodenie4. storočie
Úmrtie4. storočie
DetiKhosrov IV., Vramshapuh
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Varazdat

Varazdat (armén. Վարազդատ, lat. Varasdates, * 4. storočie – † 4. storočie) bol arménsky kráľ z arsakovskej dynastie, ktorý vládol v rokoch 374 - 378.[1][2]

Po zvrhnutí a zabití arménskeho kráľa Papa v roku 374 sa rímsky cisár Valens rozhodol dosadiť na prázdny trón arménskeho aristokrata Varazdata, žijúceho v Konštantinopole, údajného príslušníka rodu Arsakovcov, ktorý mal hájiť rímske záujmy v strategicky položenom nárazníkovom štáte na hranici so Sasánovskou ríšou. Varazdat sa však dostal do sporu s vplyvnými sparapetmi (veliteľmi vojska) z rodu Mamikonianov: prvého z nich, Musela, nechal popraviť, ale druhý, Manuel, ho zvrhol a vyhnal z krajiny. Varazdat pravdepodobne dožil svoj život vo vyhnanstve v Británii, ale podľa iných verzií ho buď zabili pri palácovom sprisahaní, alebo v boji s Peržanmi, alebo zomrel ako zajatec Rimanov.[3] Dátum jeho smrti nie je známy.

Mojžiš Chorénsky vo svojej kronike uvádza, že Varazdat zvíťazil na 291. olympijských hrách v pästnom zápase (pygmé) O správnosti tejto informácie vznikli pochybnosti: 291. olympiáda pripadla na rok 385, kedy už bol Varazdat starnúci muž. O tomto dátume nemali pochybnosti starší bádatelia (H. G. Förster a iní).[3]

Novší autori (L. Moretti, B. Kyrkos, N. Jaluris a iní) sa vo väčšine prikláňajú k 287. hrám, t. j. k roku 369,[4] lebo práve Varazdatova popularita olympijského víťaza mohla byť dôvodom, prečo si ho cisár Valens vybral za spojenca. Varazdat tak patrí medzi posledných známych olympijských víťazov z doby úpadku starovekých olympijských hier.[3] Varazdat mal na rozdiel od svojich dávnych predkov priateľský vzťah ku Grékom. Arménski historici z 5. stor. ako Faustus Byzantský alebo Mojžiš Chorénsky o ňom zhodne tvrdia, že bol „mužom statočným, s mocným úderom ruky a s nebojácnym srdcom."[3]

V roku 1998 v Olympii odhalili Varazdatovu sochu, ktorú vytvoril arménsky sochársky majster Levon Tokmajyan.

Referencie

  1. Armenian Olympians: Ancient Olympiads to London 2012
  2. Rouben Paul Adalian, Historical Dictionary of Armenia
  3. a b c d Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 183.
  4. Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 143 (944).

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Varasdat na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Varazdat





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk