VO₂ max (maximálna rýchlosť spotreby kyslíka) je jeden z najlepších ukazovateľov aeróbnej výkonnosti. Uvádza sa ako relatívna rýchlosť, ktorá udáva množstvo kyslíka spotrebovaného v mililitroch na kilogram telesnej hmotnosti za minútu (ml.kg^-1.min^-1). Môže sa však uvádzať aj ako absolútna rýchlosť v litroch kyslíka za minútu (l.min^-1). Čím je hodnota vyššia, tým viac kyslíka sa dostane do svalov. Kyslík je pre svalovú činnosť nevyhnutný. Z toho vyplýva, že čím viac kyslíka sa do svalov dostane, tým vyššia je aeróbna výkonnosť. Názov VO₂ max je odvodený od V - objem, O₂ - kyslík a max - maximum.

Hodnota VO₂ max je faktor informujúci o telesnej výkonnosti športovca. Nemení sa lineárne s hmotnosťou človeka. Mohutnejší a ťažší športovci, ako sú napríklad veslári, dosahujú nižšie hodnoty ako napríklad šľachovití bežci. Okrem toho je každý jedinec jedinečný, má inú stavbu tela a iné predispozície. Preto nemusí vždy platiť úmera: vyššie VO₂ max - vyššia výkonnosť.

Vplyv na výšku VO₂ max

Výšku tohto ukazovateľa ovplyvňuje až z 50% dedičnosť a to hlavne výkonnosť srdca a schopnosť krvného obehu prenášať kyslík. Ostatok možno ovplyvniť vhodne určeným a pravidelným tréningom. Taktiež záleží aj na kapacite pľúc športovca. Malé pľúca nie sú schopné zásobiť svaly potrebným množstvom kyslíka. Kapacita pľúc takisto hodnota, ktorá sa dá zväčšiť tréningom, napríklad plávaním pod hladinou. Nemalou mierou prispieva k výške VO₂ max aj fyziológia svalov (do akej miery sú svaly schopné zúžitkovať kyslík). Medzi ďalšie faktory patria: pohlavie, tréning, zmeny v nadmorskej výške, srdcový výdaj, difúzna kapacita pľúc, hustota kapilár atď. Ak jeden z týchto faktorov zlyhá, celý systém stráca schopnosť normálne fungovať.

Výšku VO₂ max môže ovplyvniť aj hormón erytropoetín, skrátene EPO, ktorý podporuje tvorbu červených krviniek a tým aj výkonnosť. Jeho vnútrožilové podávanie sa využíva ako doping najmä v cyklistike.

Najpresnejšie meranie sa vykonáva v špecializovaných športových centrách, alebo u športových lekárov na prístroji zvanom ergometer. Jedná sa o záťažový test, kedy športovec beží na bežiacom páse, alebo točí na stacionárnom bicykli vo zvyšujúcej sa intenzite a v určitých intervaloch. Na tvári má nasadenú špeciálnu masku, pomocou ktorej prístroj zaznamenáva koncentráciu kyslíka a oxidu uhličitého (CO₂) vo vdychovanom a vo vydychovanom vzduchu.

Fickova rovnica

VO2 max je správne definovaný Fickovou rovnicou:

${\displaystyle \mathrm {VO_{2}\;max} =Q\times \ (\mathrm {C_{a}O_{2}} -\mathrm {C_{v}O_{2}} )}$

kde Q je výkon srdca, ${\displaystyle C_{a}O_{2}}$ je obsah kyslíka v artériách a ${\displaystyle C_{v}O_{2}}$ je obsah kyslíka v žilách.

Hodnoty VO₂ max

Absolútne hodnoty VO₂ max sú zvyčajne u mužov o 40-60% vyššie ako u žien. To je zapríčinené hlavne fyzickými predispozíciami mužov na šport. Existuje však mnoho žien, ktorých hodnoty vysoko presahujú početnú skupinu mužov.

U priemerného netrénovaného zdravého muža by sme namerali 35-40 ml.kg^-1.min^-1 a u priemernej netrénovanej zdravej ženy 27-31 ml.kg^-1.min^-1. Vysoko nadpriemerné je možné považovať hodnoty u mužov VO₂ max vyššie než 70 ml.kg^-1.min^-1 a u žien vyššie než 60 ml.kg^-1.min^-1.

Tieto hodnoty je možné najrýchlejšie zvýšiť intervalovým tréningom, kedy sa napríklad behajú vzdialenosti 4x800 m vo vysokej tepovej frekvencii s krátkym medziklusom. Ďalším efektívnym spôsobom je napríklad stupňovaný beh.

U netrénovaného jedinca je možné zvýšiť VO₂ max veľmi rýchlo (po náročnom tréningu až o 25%), kým u trénovaného sa táto hodnota zvyšuje už len veľmi pomaly, pretože sa blíži k svojej maximálnej hranici.

Najvyššie namerané hodnoty VO₂ max

Muži

• Najvyššia hodnota bola nameraná u len 18-ročného Oskara Svendsena a to konkrétne 97,5 ml.kg^-1.min^-1. Test bol vykonaný v roku 2012 na University College of Lillehammer v Nórsku.
• S hodnotou 96.0 ml.kg^-1.min^-1 (z roku 2005) sa na druhom mieste nachádza nórsky bežec na lyžiach Espen Harald Bjerke.
• Taká istá hodnota bola zaznamenaná u ďalšieho nórskeho bežca na lyžiach Bjørna Dæhlieho.

Ženy

• U žien vedie s hodnotou 78.6 ml.kg^-1.min^-1 olympijská šampiónka v maratóne Joan Benoit.
• Na druhom mieste sa s hodnotou 76.6 ml.kg^-1.min^-1 nachádza bežkyňa na lyžiach Bente Skari.
• Trio uzatvára cyklistka Flavia Oliveira, ktorej bola nameraná hodnota 76.0 ml.kg^-1.min^-1.

Zdroje

• Jeff Galloway, Talpress 1984, Gallowayova kniha o běhání
• Scott Douglas, Prepedia 2012, Malá červená kniha o behaní
• http://behame.cz/70/vo2-max-maximalni-vyuziti-kysliku