Užovka leopardovitá
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) plazy (Reptilia) Podtrieda (subclassis) Lepidosauria Rad (ordo) jašterotvaré (Squamata) Podrad (subordo) hady (hadoblížne) (Serpentes) Čeľaď (familia) užovkovité (Colubridae) Druh (species) užovka leopardovitá ( Zamenis situla)
Vedecký názov
Zamenis situla Linné, 1758
Synonymá
Coluber situla Linnaeus, 1758 Coluber leopardinus Bonaparte, 1834 Callopeltis leopardinus Bonaparte, 1839 Natrix leopardina Cope, 1862 Coronella quadrilineata Jan, 1863 Coluber leopardinus Boulenger, 1894 Elaphe situla Engelmann et al., 1993 Zamenis situla Venchi & Sindaco, 2006[1][2]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Užovka leopardovitá alebo štíhlovka leopardovitá (lat. Zamenis situla) je pestro sfarbený had z čeľade užovkovitých. Žije v Stredomorí a na pobreží Čierneho mora, často je označovaný za najkrajšieho európskeho hada.^[3] Teraristi obdivujú jej nádherné farebné vzory, ale pretože ide o veľmi náročný druh, je jej chov odporúčaný len skúseným chovateľom.

Rozšírenie a biotop

Žije na Balkáne, v južnom Taliansku, na Malte, v býv. Juhoslávii, na Rodose, na Kréte, v Turecku, na Kryme a na Ukrajine. Obýva kamenisté lúky s krovinatým porastom vo výške 800 – 1 400 m n. m. (výnimočne do výšky 1 600 m n. m.). Populácie majú roztrúsené rozšírenie, jej stav je stabilný (na Balkáne bežný druh).

Opis

Dorastá do dĺžky okolo 1 metra, len výnimočne o málo viac. Pretiahnutá hlava je výrazne odlíšená od štíhleho tela, sfarbeného na žltozeleno alebo sivožlto. Na chrbte sú červené škvrny, ktoré niekedy (napr. u exemplárov z Kréty) splývajú do pásov. Na bokoch sa nachádzajú sivočierne škvrny.

Život v prírode

V prírode upadá do zimného spánku v polovici až koncom októbra a prebúdza sa v apríli. Pária sa niekoľko hodín v máji až júni. V júli až auguste kladie do puklín v zemi 3 – 5 vajec. Pri teplote 24 – 28 °C sa za 50 až 73 dní liahnu 30 – 35 cm dlhé mláďatá, ktoré pohlavne dospievajú v dvoch až troch rokoch.

Chov

Užovka leopardovitá nie je bežným chovancom v teráriách, pretože ide o dosť chúlostivý druh, ktorý vyžaduje zimovanie a nižšie nočné teploty. Terárium musí byť stredne veľké, doplnené o úkryty a vetvy na šplhanie. Žije pomerne skryto. Je aktívna hlavne skoro ráno alebo pred západom slnka. Hoci obýva celkom teplé oblasti, príliš vysoká teplota jej nevyhovuje – dáva prednosť dennej teplote okolo 20 °C, max. do 24 °C.

Jej stavy v prírode majú, vďaka vybíjaniu a miznutiu prirodzeného biotopu, klesajúcu tendenciu.

Odchov

Pre dosiahnutie rozmnoženia je nevyhnutné prezimovanie. To by malo trvať minimálne 3 mesiace, pri teplote 5 – 7 °C.

Potrava

V zajatí sú kŕmené hlodavcami primeranej veľkosti, v prírode loví malé cicavce, vtáky a jašterice.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Užovka leopardovitá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Užovka leopardovitá

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Užovka levhartí na českej Wikipédii a European Ratsnake na anglickej Wikipédii.
• Tento článok obsahuje text (GFDL licencia) zo stránok Richarda Horčica o hadoch.
• Wolfgang Böhme, Petros Lymberakis, Rastko Ajtic, Varol Tok, Ismail H. Ugurtas, Murat Sevinç, Pierre-André Crochet, Claudia Corti, Idriz Haxhiu, Roberto Sindaco, Aziz Avci, Jelka Crnobrnja Isailovic, Yusuf Kumlutaş 2009. Zamenis situla. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 22. november 2011.