Textotvorné potencia frazém je možnosť štruktúrneho a sémantického obmieňania frazém v texte. Teória textotvorných potencií frazém sa objavila v polovici sedemdesiatych rokov v bývalom Sovietskom zväze. Analýzou textotvorných potencií sa zisťuje úloha a podiel frazeologických jednotiek v rámci celého inventára jazykových prvkov, ktoré sú podstatné pre daný text a na druhej strane sa skúmajú v rámci tejto teórie spôsoby realizácie frazeologických jednotiek z hľadiska potrieb textu. Výskumy ukázali, že podiel frazeologických jednotiek na výstavbe textu vzrastá s mierou štuktúrnej a sémantickej prestavby jej základnej podoby, čiže s narastaním protirečení na osi uzuálne, resp. ustálené a aktuálne. Od textotvorných potencií treba odlíšiť tzv. derivačné potencie frazeologických jednotiek, ktoré nie sú kontextovo viazané. Textotvorné potencie vyplývajú z troch základných druhov zmien, ktorým podliehajú frazémy v texte. Sú to modifikačné, kombinačné a transformačné zmeny. Pri modifikačných zmenách môže ísť o prestavbu 1) v rámci frazémy, a to

a) zámenou jedného alebo viacerých komponentov,

b) zámenou všetkých komponentov,

c) rozšírením frazeologickej jednotky,

d) zúžením (elidovaním komponentu) frazémy, 2) v okolí frazémy. K tzv. kombinačným zmenám dochádza

a) medzi dvoma frazémami (kontaminácia),

b) medzi frazeologickou jednotkou a slovom, resp. voľným slovným spojením (kalambúr). Pri transformačných zmenách môže ísť o

a) prestavbu frazémy vo vete,

b) rozvíjanie frazémy v nadvetnej štruktúre. Modifikačné, kombinačné a transformačné prestavby východiskovej frazémy sú podmienené nasledujúcimi činiteľmi:

a) využíva sa okazionálna obmena uzuálnych variantov: pospávať na vavrínoch oproti spať/odpočívať na vavrínoch, zamieňa sa uzuálny komponent aktualizačným prvkom: spať si za slovom, pánboh s nami a vy preč,

b) parafrázuje sa východiskový model: chcem, teda som, od Svitu do Vrútok, c) pridáva sa situačno-konkretizačný, resp. aktualizačný prvok: vodiť za konkrétnu retiazku, pod nenápadnou pokrievkou,

d) použije sa v netypickom kontexte: pohovoriť si o niečom v kolektíve medzi štyrmi očami. Podstatou mechanizmu kombinačných vzťahov medzi frazémou a slovom je aktualizácia denotátu komponentu frazémy: v očiach mu hrala túžba a v rukách tranzistor, stratiť slušné meno, úspory aj námety. Pre mechanizmus transformačných zmien je typická celková prestavba frazémy rozložením a konkretizačným rozvinutím niektorých jeho komponentov, napr.: ...príde chlapec a dostane vajíčko, ktoré je múdrejšie ako sliepka. Frazéma môže fungovať ako nadvetný textotvorný činiteľ. Podstatou takéhoto mechanizmu je autonomizácia istého komponentu frazémy, pomocou ktorého sa rozvíja istý motív: Ó, vy nevidíte, aký má (moja žena) dlhý jazyk! I moja má dlhočizný, ani deň na Jána. Mohli by ste sa ním tri razy opásať. (Kukučín). Minule vraj drevorubači odpílili v lese zbojníka, čo chodil za horárovou dcérou. Horárova dcéra potom plakala. Hovorila, že nemal byť poleno. (Štepka).

Literatúra

• I. I. Černyševa, 1974; D. Dobrovoľskij, 1980; P. Ďurčo, 1986.