A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rosat (Roentgen Satelit) | |
Prevádzkovateľ | SRN, Veľká Británia, NASA |
---|---|
Družica | Zeme |
Dátum štartu | 1. jún 1990 |
Nosná raketa | Delta 6920/10 |
Kozmodróm | Cape Canaveral |
Trvanie misie | 21 rokov (aktívne 9 rokov) |
Zánik | 23. október 2011 |
COSPAR ID | 1990-049A |
Webová stránka | |
Hmotnosť | 2426 kg |
Elementy dráhy | |
Typ dráhy | geocentrická |
Výška | ~ 400 km (epocha 19. 3. 2008) |
Doba obehu | ~ 92,53 min minút (epocha 19. 3. 2008) |
Teleskop | |
Vlnová dĺžka | 0,6 až 10 nm (0,1 až 2 keV) |
Prístroje | |
WFC (Wide Field Camera) | širokouhlá kamera |
XRT (X-Ray Telescope) | ďalekohľad so 4 konfokálnymi pármi parabolicko-hyperbolických zrkadiel |
ROSAT (Röntgen Satellite) bolo družicové observatórium sledujúce objekty v röntgenovom žiarení. Postavila ho firma Dornier Systems GmbH (Nemecko) a nad rušivú clonu atmosféry bolo vynesené raketou Delta v roku 1990.
Jeho hlavným prístrojom bol röntgenový ďalekohľad s označením XRT (X-Ray Telescope), v ktorého ohniskovej rovine pracoval buď proporcionálny počítač, alebo snímač obrazu s vysokým rozlíšením. Okrem toho obsahovala aj širokouhlú kameru WFC (Wide Field Camera). Napájanie zabezpečovali jeden pevný a dva vyklápacie solárne panely. Už počas prvého pol roka činnosti počas prehliadky celej oblohy družica objavila 80 000 röntgenových zdrojov a 500 zdrojov žiariacich v oblasti extrémneho ultrafialového žiarenia. Po zvyšok misie (do roku 1998) sonda vykonávala pozorovania vybratých röntgenových zdrojov. Celkový počet zdrojov pozorovaných družicou ROSAT je vyše 120 000.
Po ukončení činnosti a vypojení všetkých prístrojov družice (rok 1999) ROSAT ako neaktívne teleso naďalej obiehal okolo Zeme a postupne sa k nej špirálovite približoval. Koncom roku 1999 bola jeho priemerná výška nad zemským povrchom 535 kilometrov, koncom roku 2004 to bolo 433 km, a ku koncu roku 2010 358 km. 23. októbra 2011 v čase približne 01:50 UT družica zhorela v zemskej atmosfére.
ROSAT sa považuje za priekopníka röntgenovej astronómie. Na jeho prácu v roku 1999 nadviazalo ďalšie röntgenové observatórium Chandra.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk