Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Rómska hudba je jednou zo zložiek tradičnej rómskej kultúry.

Význam a funkcie folklórnej tvorby v rómskom spoločenstve

Rómske etnikum predstavuje osobité kultúrne spoločenstvo, ktoré sa svojimi špecifickými prejavmi existencie odlišuje od iných, v našom prípade od väčšinovej spoločnosti Slovenska. V tomto smere vystupuje do popredia etnická funkcia kultúry ako súhrn etnodiferenciačných a etnointegračných vlastností.

Popri asimilačných procesoch, ktoré dané špecifiká viac alebo menej úspešne eliminovali, prebieha v posledných rokoch proces etnického sebauvedomovania a začínajúceho zhodnocovania spontánne vytvorených kultúrnych hodnôt. Tento proces sa výrazne zvýraznil po roku 1989, kedy sa odštartoval proces etnickej integrácie a sebaidentifikácie rómskej kultúry.

Hudobné hľadisko rómskych piesní

Halgató

Podskupinu piesní halgató – čorikani tvoria ťahavé, pomalé, melódie a piesne – loke giľa. Určené sú na počúvanie, nie na tancovanie. Interpret sa v nich zdôveruje so svojím osudom, svojimi osobnými pocitmi, túžbami, smútkom. Vzhľadom na tento fakt, existujú v mnohých variantoch textových i hudobných, tak ako existuje mnoho ľudských osudov. Pri halgató sa silne uplatňujeimprovizácia po textovej i hudobnej stránke. Halgató je charakterizované nepravidelným rytmom, preto sa obvykle nečlenia do jednotlivých taktov, ale do fráz. Väčšinou nová fráza znamená novú melodickú jednotku. Halgató majú pomerne široký melodický rozsah, ktorý sa pohybuje v rozmedzí od veľkej sexty až po interval č. 14. Melódie sa rozbiehajú z nízkych tónov, postupne stúpajú krokmi až k výškovému vrcholu. Z hľadiska charakteru tónin sa rómske halgató najčastejšie vyskytujú v harmonickej tónine, prirodzenej mol a v tzv. cigánskej mol i dur tónine. Pre halgató sú najcharakteristickejšie melodické ozdoby, dlhé ťahavé tóny sa ozdobujú nátrylmi, prírazmi, nárazmi alebo obalmi. Pre rómsku pomalú pieseň je typické kĺzanie smerom zdola nahor, používa sa pri tom technika glissando. Rómske halgató sa spievajú vo väčšine prípadov bez hudobného sprievodu, prípadne len so sprievodom jedného hudobného nástroja najčastejšie huslí alebo gitary. O halgató možno povedať že je to vlastne hudobná sólová skladba. Len výnimočne pri mimoriadnych udalostiach ho spieva skupina ľudí a často sa pridávajú len k refrénu v prípade, že ho skladba obsahuje. Dynamika piesní je výrazná.

Čardáš

Čardáše, piesne do tanca, khelibnaskere giľa. V rómskom piesňovom repertoári sú rovnako zastúpené tanečné piesne, respektíve piesne do tanca, pre ktoré je najpoužívanejší názov čardáš. Čardáše sú rýchle piesne s pravidelne členeným rytmom. Najčastejšie sa vyskytujú v 2/4 takte. Pravidelne sa opakujú, pričom sa tempo zrýchľuje. Piesne čardášového typu sú krátke, majú ľahko zapamätateľné melodické motívy a texty. Výskyt cigánskych tónin je sporadickejší ako u predchádzajúcich halgató. Intervalové rozsahy melódií čardášov sú veľké, ale melodickejšie ozdoby sa menej využívajú ako pri halgató. Určuje to najmä tanečný charakter piesní, pravidelný rytmus a spomínané zrýchľujúce tempo. Melódia je jednoduchá, opakujúca sa. Často sa objavujú glissandá. Spev čardášov je sprevádzaný hrou na hudobné nástroje. Texty sú prevažne jednostrofové. Časté je vsúvanie medzihry s popevkami ako lalala nanana a pod. Dynamika skladieb sa udržiava na jednom stupni.

Rom-pop

Týmto termínom sa označujú rómske piesne, ktoré vznikali za ostatné roky vplyvom populárnej hudby. Súčasné výskumy dokazujú, že ide o živý proces neustáleho vznikania a zanikania piesní rôznej kvality. V plnej miere sa v nich uplatňuje tvorivosť, fantázia a improvizácia. Zdrojom inšpirácie sú pesničkové repertoáre, ktoré vysielajú masmédiá. Piesne tohto typu vznikali niekoľkými spôsobmi. Populárna melódia je buď v rovine inšpiratívneho zdroja, častejšie sú však prípady, keď sa preberá celá melódia, prípadne sa celá melodická línia prispôsobí vkusu a možnostiam interpreta, zásadne sa však mení tempo takejto skladby. Rytmus rom- popu je pravidelný, tempo mierne až pomalé. Spieva sa väčšinou dvojhlasne v paralelnej tercii. Pre tento druh rómskej piesňovej tvorby je charakteristické používanie rómskeho, slovenského, maďarského alebo českého jazyka v niektorej nárečovej podobe.

Na Slovensku medzi priekopníkov rom- popu patrí najmä Ľubo Virág, skupina Kmeťoband, Kamil Polakovič so skupinou City Boys Trnava alebo Ján Rigo so skupinou Riko zo Zlatých Klasov. V susednom Česku zase Věra Bílá so skupinou Kale a Gejza Horváth. Ešte známa je tam dievčenská trojhlasná skupina Triny.

Flamenco

Flamenco sa definuje ako osobitý piesňový, hudobný a tanečný žáner s melodickými ozdobami, živým rytmom umocňovaným podupávaním, vytlieskavaním, často s erotickým nábojom. Flamenco je synkretickým spojením troch prúdov, troch hudobno-tanečných tradícií, španielskej, arabskej a rómskej. V 19. storočí bol práve rómsky element dominantný. Typickým nástrojom v tejto hudbe je akustická gitara. Najznámejšími umelcami v tejto oblasti sú francúzsky veteráni Gypsy Kings, španielsky payo (necigán) Paco de Lucía a Pedro Bacan. V tanečnej forme flamenca dominuje tanečník a vedúci tanečnej školy António Gades.

Rom-jazz a vážna hudba

Do tejto kategórie patria okrem rómskeho prevedenia džezu, ktorý je obohatený o typické rómske prvky aj sláčikové, dychové a zmiešané hudobné súbory, orchestre v neposlednom rade zbory. Na Slovensku v súčasnosti dominuje hudba Jána Berkyho-Mrenicu a jeho orchestra zvaného Diabolské Husle. Je to zoskupenie siedmich mladých inštrumentalistov, ktorí interpretujú hudbu všetkých žánrov (klasika, opereta, jazz, pop, folklór rôznych národov). Vystupujú po celom svete. Hrali v USA, Kanade, Austrálii, Japonsku, Číne a celej Európe. Na ich koncertoch spoluúčinkuje množstvo sólistov opery, ale aj veľa jazzových interpretov. Orchester má bohatú diskografiu, 8 štúdiových albumov. Každý je žánrovo inak orientovaný. V Česku je to Ida Kelarová a Romano Rat band – Speváčka a pianistka a jej skupina Romano Rat kombinujú prvky viacerých žánrov ale prevažne hrajú rom-jazz. Nahrali dva radové albumy. V minulosti v zahraničí patril medzi elitu Django Reinhardt. Bol priekopníkom viacerých žánrov, ale preslávil ho hlavne manuš-swing. Vystupoval aj ako sólista v orchestri Duka Ellingtona v roku 1946. V Nemecku sa v tomto čase zvýraznil rómsky gitarista Matelot Ferret. Manuš Swing ovplyvnil aj cimbalové kapely Jožka Németha a Nitza Codolbana. Najväčšími legendami preslávenými široko ďaleko po svete sú maďarské kapely Kályi Jág a Andro Drom. Z Balkánu je známa kapela Muzica Lautareasca, kde olašskí rómski muzikanti zvaní Tarafuri, sprevádzali na turné speváčky Romica Puceanu a Gabi Lunca. Reprezentantom synkretického spojenia v rómskej a tureckej hudobnej tradície je Istambulský orientálny súbor. Využíva tradičné hudobné nástroje ako klarinet, husle, lutny, cimbal a tamburína. V srbsku je to kapela Boban i Marko Marković orkestar, ktorá kombinuje Jazz s balkánskou dychovkou. V Macedónsku je to Kočani orkestar, ktorá spolupracovala na soundtracku k filmu Alone at my wedding.

Referencie

• Vlasta Fabiánová: "Folklórna tvorba Rómov" UKF Nitra, 2003.
• Jana Belišová: "Phurikane giľa / Starodávne rómske piesne" Žudro, Bratislava 2002.
• Jana Belišová: "Hoj na nej na / Tanečné rómske piesne" Žudro, Bratislava 2006.
• Jana Belišová: "Neve giľa / Nové rómske piesne" Žudro a ÚHV SAV, Bratislava, 2010.
• Jana Belišová: Bašav, more, bašav / Zahraj, chlapče, zahraj. O piesňach slovenských Rómov. Źudro a ÚHV SAV, Bratislava, 2012.

Pozri aj

• Rómski primáši

Externé odkazy

• www.gipsy.sk
• Rómská hudba - romove.radio.cz
• Múzeum romskej kultúry (v Česku) - hudba