Ostrava
štatutárne mesto
Pohľad na mesto
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Moravsko-sliezsky (CZ080)
Okres (LAU 1)	Ostrava-město (CZ0806)
Obec	{{{obec}}}
Historická krajina	Morava, Sliezsko
Rieky	Odra, Lučina, Opava, Ostravice
Nadmorská výška	260 m n. m.
Súradnice	49°50′30″S 18°17′30″V / 49,84167°S 18,29167°V / 49.84167; 18.29167
Najvyšší bod
- výška	334 m n. m.
Najnižší bod	hladina Odry
- výška	208 m n. m.
Rozloha	214,23 km² (21 423 ha)
Obyvateľstvo	295 653 (1. 1. 2014) [1]
Hustota	1 380,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1229
Primátor	Tomáš Macura (ANO 2011)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	702 00
Miestne časti	37
Zákl. síd. jednotky	265
Katastrálne územie	39
LAU 2 (obec)	CZ0806 554821
Adresa mestského úradu	Magistrát města Ostravy Prokešovo náměstí 8 729 30  Ostrava
E-mailová adresa	info@ostrava.cz
Poloha mesta v Česku
Obvody mesta Ostrava
Wikimedia Commons: Ostrava
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.ostrava.cz
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Ostrava je tretie najväčšie mesto v Česku na hraniciach Moravy a Sliezska, pri hraniciach s Poľskom, v Ostravskej panve na sútoku Odry, Opavy a Ostravice. Ide o aglomeráciu pôvodne 33 samostatných obcí (postupne zlúčené 1924, 1941, 1957, 1960 a 1976), rozkladajúcu sa na 214 km². Mesto vytvára veľkú metropolitnú oblasť, kde žije až 1,164 milióna obyvateľov na ploche 3896 km². Od konca 18. storočia, kedy sa tu našlo kamenné uhlie, bola Ostrava v Česku centrom ťažby uhlia a ťažkého priemyslu.

Dejiny^[2]2">upraviť | upraviť zdroj

Pôvodne malá osada vznikla nad riekou Ostrá (dnes Ostravice), ktorá jej dala meno a dodnes ju delí na dve základné časti, Moravskú a Sliezsku Ostravu. Poloha na zemskej hranici v mieste, kadiaľ prechádzala Jantárová cesta,^[3][4] viedla v stredoveku k rozvoju mesta; po tridsaťročnej vojne však význam Ostravy poklesol. V roku 1763 bolo v sliezskej časti Ostravy objavené bohaté ložisko kvalitného čierneho uhlia, čo predznamenalo výraznú premenu mesta. V roku 1828 založil majiteľ panstva, olomoucký arcibiskup Rudolf Jan, tzv. Rudolfové huty. Neskôr tieto huty prešli do majetku rodiny Rothschildovcov a získali názov Vítkovice. Stali sa jadrom rozsiahleho priemyselného rozmachu mesta, ktorého odrazom bola aj (v druhej pol 20. storočia) prezývka mesta: oceľové srdce republiky.

Po rozsiahlom útlme hutníckeho a chemického priemyslu v kombinácii so zatváraním baní (na území mesta sa od 30. júna 1994 neťaží) a rozsiahlymi investíciami do nápravy škôd na životnom prostredí sa Ostrava výrazne prečistila. Rozvíja sa najmä strojárska výroba. Ostrava sa stáva východiskovým bodom pre turistické regióny Jeseníkov a Beskydy. Vedľa stovky hektárov rekultivovaných plôch má mesto celý rad pôvodných prírodných lokalít, z ktorých je celá rada udržiavaných ako chránené územie. Jedná sa napríklad o oblasti Polanský les a Polanská niva, ktoré sú súčasťou chránenej krajinnej oblasti Poodří. K prírodným raritám na území mesta patria tiež bludné balvany zo švédskej žuly (pôvodom zo Škandinávie) a unikátom je halda Ema.

Významné historické udalostiupraviť | upraviť zdroj

Ostrava v roku 1728, vtedy Moravská Ostrava.

• od 8. storočia: slovanské osídlenie
• 10. storočie: doložené hradisko Holasicov
• 1229: spomenutá osada (Sliezska) Ostrawa v listine pápeža Gregora IX.
• 1267 (29. novembra): spomenutá osada (Moravská) Ostrava v závete olomouckého biskupa Bruna (1205? -1281)
• Pred 1279: povýšenie Moravskej Ostravy na mesto, prvej písomnej zmienky o kostole svätého Václava
• 1297: prvýkrát sa písomne ​​spomína Slezskoostravský kniežací hrad
• 1763: objav uhlia (údolie Burňa)
• 1828: založenie železiarní (Rudolfova huť, neskoršie Vítkovické železiarne)
• 1889: dokončená stavba kostola Božského Spasiteľa
• 1919: založené Národné divadlo moravskoslezské
• 1922: založený SK Slezská Ostrava
• 1924 (29. januára): vzniká Veľká Ostrava
• 1928: založený SSK Vítkovice
• 1930: postavená Nová radnica
• 1941 (1. júla): pokračovanie integračného procesu mesta - pripojenie 8 sliezskych a 4 moravských obcí k Moravskej Ostrave
• 1946 (28. júna): Moravská Ostrava sa výnosom ministerstva vnútra premenovala na Ostravu
• 1953: založená Vyššia hudobne pedagogická škola v Ostrave, od roku 1959 konzervatórium, roku 1996 prepožičaný názov Janáčkovo konzervatórium
• 1954: vznik Janáčkovej filharmónie Ostrava z rozhlasového orchestra
• 1955: ostravské štúdio Česko-slovenskej televízie vstupuje do vysielania ako druhé televízne štúdio na území Česko-Slovenska
• 1959: vznik Pedagogického inštitútu, z ktorého sa v roku 1964 stáva samostatná Pedagogická fakulta, od roku 1991 Ostravská univerzita; otvorené letiska Ostrava-Mošnov
• 1996: vznik ostravsko-opavskej diecézy bulou Ad Christifidelium spirituality
• 1997: stopäťdesiatročná povodeň na Odre, Opave a Ostravici zaplavila väčšinu nižšie položených častí Ostravy
• 2000: vznik Ostravského (od roku 2001 Moravskosliezskeho) kraja so sídlom v Ostrave
• 2007: okres Ostrava-město rozšírený o niektoré okolité obce

Turistické atrakcieupraviť | upraviť zdroj

Ostrava nepatrí medzi najnavštevovanejšie české mestá. Pravdepodobne najznámejšou atrakciou je najväčšie banské múzeum v Česku, Hornické muzeum, kde je možné vidieť komplexnú expozíciu banskej techniky, ktorá sa používala na ťažbu uhlia. Ďalšou atrakciou je Stodolní ulice. Je to ulica a komplex okolitých uličiek s vysokou koncentráciou barov, klubov a iných podnikov, ktoré umožňujú nočný život v meste a po celý rok lákajú tisíce turistov. V súčasnosti sa tam nachádza okolo 60 podnikov a nočných barov. Každoročne sa v meste usporadúva niekoľko veľkých akcií, z ktorých najznámejší je letný hudobný festival Colours of Ostrava. Vyhliadková veža na mestskej radnici vo výške 85 metrov ponúka návštevníkom panoramatický pohľad na celé mesto a okolité hory.

Kultúraupraviť | upraviť zdroj

V Ostrave sú 4 divadlá.

• Národní divadlo moravskoslezské (má dve budovy Divadlo Antonína Dvořáka a Divadlo Jiřího Myrona)
• Divadlo Petra Bezruče
• Komorní scéna Aréna
• Divadlo loutek
• Divadlo Mír

Priemysel a baníctvoupraviť | upraviť zdroj

V meste je jeden z najväčších českých priemyselných koncernov Vítkovické železiarne. Sústreďuje sa tu metalurgia a strojná výroba. Podnik bol založený v roku 1828 a v súčasnosti prebieha jeho veľká transformácia. Najstaršia časť koncernu, Dolní oblast, bola zatvorená. Nová huť, ktorá bola založená v roku 1951 a teraz patrí medzinárodnému koncernu ArcelorMittal, je ďalším dôležitým metalurgickým komplexom. Napriek tomu, že to väčšina ľudí nevie, Ostrava už nie je banské mesto. Všetky bane boli zatvorené krátko po Nežnej revolúcii.

Dopravaupraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Ostrave

Železnica prišla do Ostravy v roku 1847. Bola to rakúska severná železnica cisára Ferdinanda, vedúca z Viedne cez Břeclav a Přerov do Krakova. V roku 1855 bola postavená trať do Opavy. Dnes existujú trate aj smerom na Frýdek-Místek – Valašské Meziříčí a Havířov – Český Těšín.

Medzinárodné letisko Leoša Janáčka v Mošnove je vzdialené asi 20 km od mesta. Väčšina turistov však prichádza do mesta vlakom^{[chýba zdroj} z Prahy, čo trvá asi 3 a pol hodiny, z Brna asi 2 a pol hodiny, alebo z Olomouca, 75 minút. Pomerne blízko sa nachádzajú aj mestá Viedeň, Bratislava, Krakov a Varšava.

Cez Ostravu vedie diaľnica D1 z Prahy k poľskej hranici. Úsek, vedúci mestom, bol otvorený v roku 2007.

Cestovanie po samotnom meste je veľmi jednoduché vďaka rozvinutej mestskej hromadnej doprave, ktorá disponuje autobusmi, trolejbusmi aj električkami.

Športupraviť | upraviť zdroj

V Ostrave je druhá najväčšia hokejová hala v Česku, ČEZ Aréna, kde sa konali Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004, Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015 a Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017.

Členenie mestaupraviť | upraviť zdroj

Ostrava je rozdelená na 23 obvodov. Niektoré obvody zahŕňajú aj viac katastrálnych území.

Vlajka	Mestský obvod	Časti	Katastrálne územia
	Hošťálkovice		Hošťálkovice
	Hrabová		Hrabová
	Krásné Pole		Krásné Pole
	Lhotka		Lhotka u Ostravy
	Mariánské Hory a Hulváky	Hulváky, Mariánské Hory	Mariánské Hory, Zábřeh-Hulváky
	Martinov		Martinov ve Slezsku
	Michálkovice		Michálkovice
	Moravská Ostrava a Přívoz	Moravská Ostrava, Přívoz	Moravská Ostrava, Přívoz
	Nová Bělá		Nová Bělá
	Nová Ves		Nová Ves u Ostravy
	Ostrava-Jih	Bělský Les, Dubina, Hrabůvka, Výškovice, Zábřeh	Dubina u Ostravy, Hrabůvka, Výškovice u Ostravy, Zábřeh nad Odrou
	Petřkovice		Petřkovice u Ostravy
	Plesná		Nová Plesná, Stará Plesná
	Polanka nad Odrou		Polanka nad Odrou
	Poruba		Poruba, Poruba-sever
	Proskovice		Proskovice
	Pustkovec		Pustkovec
	Radvanice a Bartovice	Bartovice, Radvanice	Bartovice, Radvanice
	Slezská Ostrava	Antošovice, Heřmanice, Hrušov, Koblov, Kunčice, Kunčičky, Muglinov, Slezská Ostrava	Antošovice, Heřmanice, Hrušov, Koblov, Kunčice nad Ostravicí, Kunčičky, Muglinov, Slezská Ostrava
	Stará Bělá		Stará Bělá
	Svinov		Svinov
	Třebovice		Třebovice ve Slezsku
	Vítkovice		Vítkovice, Zábřeh-VŽ

Osobnosti mestaupraviť | upraviť zdroj

• Vlastimil Brodský (* 1920 – † 2002), herec
• Slávka Budínová (* 1924 – † 2002), herečka
• Věra Chytilová (* 1929 – † 2014), filmová režisérka
• Oldřich Daněk (* 1927 – † 2000), dramatik, spisovateľ, režisér a scenárista
• Karel Fiala (* 1925), filmový herec, operný, operetný a muzikálový spevák-tenor
• Ilja Hurník (* 1922 - † 2013), hudobný skladateľ a pedagóg, dramatik a spisovateľ* Věra Chytilová (* 1929 – † 2014), filmová režisérka
• Lukáš Klimek (* 1986), český hokejista
• Ivan Lendl (* 1960), tenista
• Artur London (* 1915 – † 1986), komunistický politik, diplomat a publicista
• Jaromír Nohavica (* 1953), folkový pesničkár textár, skladateľ a gitarista
• Karel Reisz (* 1926 – † 2002), režisér
• Marie Rottrová (* 1941), speváčka, hudobná skladateľka, textárka, klaviristka a moderátorka
• Hana Zagorová (* 1946 – † 2022), speváčka, textárka, herečka a moderátorka
• Vilém Závada (* 1905 – † 1982), básnik, spisovateľ a prekladateľ

Partnerské mestáupraviť | upraviť zdroj

Fotogalériaupraviť | upraviť zdroj

• 

  Jiráskove námestie

• 

  Poštová ulica

• 

  Drevený kostol sv. Kataríny v Ostrave

• 

  ČEZ Aréna

Referencieupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
2. ↑ Prebraté z českej verzie {{Preklad|cs|Ostrava|11578080}}
3. ↑ Predstavenie mesta Ostrava
4. ↑ Ostrava 2015: Vedeli ste, že…

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Zoznam miest v Česku
• Zoznam obcí v Česku

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrava

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta Ostrava
• Mapový server Ostravy
• Ostravaci - Fotky Ostravy
• OstravaBlog - spravodajstvo z Ostravy
• Ostrava 2015 - Kandidát na európske hlavné kultúrne mesto