Person of the Year (do roku 1999 Man of the Year, resp. Woman of the Year^[1]; v preklade „Osobnosť roka“) je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje americký spravodajský týždenník Time. Napriek názvu nemusí ísť o ocenenie muža, ženy či konkrétnej osobnosti. Okrem jednotlivcov môže ísť aj o skupinu osôb, nápad či neživý objekt, ktorý „v dobrom, ale aj v zlom... spôsobil niečo, čo najvýraznejšie ovplyvnilo udalosti uplynulého roka“.^[2]

Pozadie vzniku

Tradícia výberu „Person of the Year“ sa začala v roku 1927. Letec Charles Lindbergh v tomto roku absolvoval svoj historický transatlantický let. Časopis Time túto udalosť prehliadol a pilot sa na jeho obálku nedostal. Vedenie redakcie rozhodlo svoje rozpaky napraviť a podať udalosť prostredníctvom titulnej strany obálky prvého januárového čísla v roku 1928 ako príbeh s Lindberghovým vyobrazením a predstaviť ho ako Muža roka.^[3]

Výber

Nominácia národných lídrov

Od začiatku jeho vzniku bol v zozname aspoň raz takmer každý úradujúci prezident Spojených štátov mužom alebo osobnosťou roka. Výnimkou boli: Calvin Coolidge, ktorý úradoval v čase prvého vydania, Herbert Hoover, ktorý po ňom nasledoval a Gerald Ford, ktorý bol jediným prezidentom, ktorý nikdy nebol do funkcie prezidenta, či viceprezidenta zvolený. Väčšina z nich bola vyhlásená za Muža, či Osobnosť roka buď v roku, kedy boli zvolení, alebo keď boli vo funkcii. Jediný, kto dostal tento titul pred zvolením, bol osem rokov pred jeho prvými voľbami v roku 1944 ako najvyšší veliteľ spojeneckých inváznych síl Osobnosťou roka Dwight D. Eisenhower. Tento titul získal opäť v roku 1959, kedy bol vo funkcii prezidenta. Prvým zvoleným prezidentom USA s titulom Osobnosť roka bol Franklin D. Roosevelt a je jedinou osobnosťou, ktorá tento titul získala trikrát, najprv ako zvolený prezident v roku 1932 a neskôr ako úradujúci prezident v rokoch 1934 a 1941.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád všetkých krajín, ktoré boli vybrané ako muž, žena, či osobnosť roka (zoradené v chronologickom poradí podľa názvu krajiny, od najčastejšie vybraných), sú:

Poznámky

Winston Churchill bol vybraný aj druhýkrát. Bolo to do špeciálneho vydania „Muž polstoročia“ v roku 1949, keď slúžil ako vodca opozície pred svojím druhým premiérskym úradom. Charles de Gaulle bol vybraný pri voľbe prezidenta Francúzska ešte pred formálnym nástupom do úradu. Lech Wałęsa a Nelson Mandela boli vybraní tiež ešte pred zvolením za prezidenta Poľska a prezidenta Juhoafrickej republiky

Nominácia žien

Pred rokom 1999 tento titul získali štyri ženy: tri ako „Žena roka“ – Wallis Simpsonová (1936), kráľovná Alžbeta II. (1952) a Corazon Aquinová (1986) – a jedna žena v roku 1937 ako „Muž a manželka roka“, Soong Mei-ling, spolu so svojím manželom, generálom Čankajškom.^[4]

„Americké ženy“ boli titulom uznané ako skupina v roku 1975. Muži aj ženy spolu boli uznaní napríklad ako „Maďarskí bojovníci za slobodu“ (1956), „Vedci USA“ (1960), „The Dediči“ (1966), „Stredo-američania“ (1969), „Ozbrojené sily Spojených štátov“ (1950 a 2003), You (prispievatelia WWW v r. 2006), Demonštranti (2011) a Bojovníkom s Ebolou (2014). V časopise titul bol stále „Muž roka“ pre edície „Maďarských bojovníkov za slobodu“ z roku 1956 a v roku 1966 pre „Dedičov“ v ktorých obe titulky zobrazovali ženu stojacu za mužom a „Muži roka“. vo vydaní z roku 1960 „Vedci USA“, ktoré na svojej obálke obsahovalo výlučne mužov. Až vo vydaní „Stredo-američanov“ z roku 1969 tento názov bol zmenený na „Muža a ženu roka“.

V roku 1999 sa titul zmenil na neutrálnu „Osobnosť roka“. Prvý tento titul dostal Jeff Bezos zo spoločnosti Amazon.com.^[5] K ženám, ktoré boli po premenovaní titulu na „Osobnosť roka“ patria „Whistlebloweri“: Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová a Sherron Watkinsová (r. 2002), Melinda Gatesová spolu s Billom Gatesom a spevákom Bonom Voxom (r. 2005), Angela Merkelová (r. 2015), „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ (r. 2017), Greta Thunbergová (r. 2019) a Kamala Harrisová spolu s Joeom Bidenom v roku 2020. V roku 2020, v rámci osláv Medzinárodného dňa žien, redaktori časopisu Time vydali 89 nových obálok časopisov, z ktorých každá zobrazuje okrem 11 už dovtedy vybraných, aj ženy ako náprotivky k Mužom roka, ktorí boli vybraní v priebehu minulého storočia.^[6]

Nominácia skupín, alebo neživých predmetov

Napriek názvu sa na titul nenominujú len jednotlivci. Do špeciálneho koncoročného čísla boli vybrané aj dvojice ľudí, ako sú manželské páry a politickí oponenti, spoločenské triedy ľudí a aj neživé predmety..

Viaceré nominované osoby

• Čankajšek, prezident Číny a jeho manželka Sung Mej-ling (1937)
• William Anders, Frank Borman, a Jim Lovell, posádka vesmírnej lode Apollo 8 (1968)
• Richard Nixon a Henry Kissinger, politickí spojenci (1972)
• Ronald Reagan a Jurij Andropov, súperi počas Studenej vojny (1983)
• Nelson Mandela a F. W. de Klerk; Jásir Arafát a Jicchak Rabin, politickí lídri vedúci mierové rokovania (1993)
• Bill Clinton a americký právnik a sudca Ken Starr, kľúčové postavy Clintonovho impeachmentu (1998)
• Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová, a Sherron Watkinsová, za pomoc pri odhaľovaní nezákonných konaní (whistleblowers, 2002)
• Bill Gates, Melinda Gatesová, a Bono Vox, za filantropiu (2005)
• Joe Biden a Kamala Harrisová, Aktuálne zvolený americký prezident a viceprezidentka (2020)

Triedy nekonkrétnych ľudí

• Ozbrojené sily Spojených štátov amerických (1950 a 2003)
• Maďarskí bojovníci za slobodu (1956)
• Vedci USA (1960)
• Generácia Baby boomers/ Dediči (1966)
• Stredo-američania (1969)
• Americké ženy (1975)
• You (2006)
• Demonštranti/ Arabská jar, Španielska revolúcia, čílske študentské demonštrácie, protesty proti úsporným opatreniam v Grécku, protesty proti korupcii v Indii, protesty v Rusku a mnoho ďalších (2011)
• Bojovníci s Ebolou (2014)
• „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ (2017)
• „Strážcovia“ (2018)

Neživé predmety

• Počítač (stroj roka, 1982)
• Ohrozená Zem (Planéta roka, 1988)

Abstraktné pojmy

• Duch Ukrajiny (2022)

Špeciálne nominácie

V roku 1949 bol Winston Churchill menovaný za Muža prvej polovici 20. storočia,^[7] a posledné číslo časopisu Time z roku 1989 označilo Michaila Gorbačova za „Muža dekády“.^[8] Číslo časopisu z 31. decembra 1999 označilo Alberta Einsteina za „osobnosť storočia“.^[9] Franklin D. Roosevelt a Mahátma Gándhí boli vybraní na druhom mieste.^[10] Vo vydaní z dňa 31. decembra okrem Einsteina boli nominované aj Osobnosti pre každé storočie z 2. tisícročia: Viliam Dobyvateľ pre 11. storočie, Saladin pre 12. storočie, Džingischán pre 13. storočie, Giotto pre 14. storočie, Johann Gutenberg pre 15. storočie, Alžbeta I. pre 16. storočie, Isaac Newton pre 17. storočie, Thomas Jefferson pre 18. storočie a Thomas Edison pre 19. storočie.^[11]

Kontroverzné nominácie

Na základe mnohých predchádzajúcich výberov z obdivuhodných ľudí sa, napriek častým vyhláseniam časopisu o opaku, toto označenie často považuje za poctu a hovorí sa o ňom ako o ocenení alebo cene.^[12] Pritom časopis Time upozorňuje, že aj kontroverzné postavy ako Adolf Hitler (1938), Josif Stalin (1939 a 1942), Nikita Chruščov (1957) a Ajatolláh Chomejní (1979) titul získali za udalosti, na ktoré vo svojej dobe počas rokov významný vplyv mali.^[13] V dôsledku odporu, ktorý sa dostal voči časopisu od amerického publika za vymenovanie Chomejního Mužom roka v roku 1979, sa z komerčných dôvodov jeho redaktori odvtedy rozhodli vyhýbať používaniu v Spojených štátoch kontroverznývh osôb. Je to preto, lebo sa obávajú zníženia predaja, či príjmov z reklám.^[14]

Napríklad osobnosťou roka 2001, bezprostredne po útokoch z 11. septembra, sa stal Rudy Giuliani, ktorý v tom čase pôsobil ako starosta New Yorku.^[15] Určené pravidlá pre výber jednotlivca alebo skupiny jednotlivcov, ktorí mali najväčší vplyv na udalosti toho roka, pritom za najpravdepodobnejšiu osobnosť určovali Usámu bin Ládina. Giulianiho vybrali, aby symbolizoval americkú reakciu na útoky. Rovnako to bolo, keď bol Albert Einstein bol vybraný za Osobnosť storočia. Reprezentoval storočie vedeckého bádania a zázrakov. Bolo to namiesto Adolfa Hitlera, ktorý by bol podľa pravidiel pravdepodobne silnejším kandidátom.^[16] Výber bol v konečnom dôsledku založený na tom, ako to časopis opisuje „v koho verili, že má silnejší vplyv na históriu a kto najviac reprezentoval rok, či storočie“.

Osobnosti roka

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk

Rok	Obrázok	Výber	Roky života	Poznámky	Spolunominovaní
1927		Lindbergh, CharlesCharles Lindbergh	1902–1974	Lindbergh sa stal v roku 1927 prvým človekom, ktorý naraz bez zastávky lietadlom preletel Atlantik z New Yorku do Paríža.
1928		Chrysler, WalterWalter Chrysler	1875–1940	V roku 1928 Chrysler dosiahol fúziu Chrysler Corporation s Dodge a zahájil stavbu mrakodrapu Chrysler Building.
1929		Young, Owen D.Owen D. Young	1874–1962	Young, vtedajší predseda General Electric, viedol komisiu, ktorá v roku 1929 vydala návrh úpravy reparácií Nemecka po prvej svetovej vojne, známy ako Youngov plán.
1930		Móhandás Karamčand Gándhí Móhandás Karamčand Gándhí	1869–1948	Gándhí bol vodcom hnutia za nezávislosť Indie. V roku 1930 viedol tzv.Soľný pochod, 240-míľový (386 km) pochod na protest proti uvaleniu dane za soľ v Britskej Indii.
1931		Laval, PierrePierre Laval	1883–1945	Laval bol premiérom Francúzska v roku 1931. V Amerike na prezidenta Hoovera aj na verejnosť zapôsobil dočasným zmrazením platieb dlhu po prvej svetovej vojne a časopis Time ho menoval mužom roka.[17]
1932		Roosevelt, Franklin D.Franklin D. Roosevelt	1882–1945	Roosevelt v prezidentských voľbách roku 1932 s veľkou prevahou zvíťazil nad Herbertom Hooverom.
1933		Johnson, Hugh S.Hugh S. Johnson	1882–1942	Johnson viedol úrad National Recovery Administration, ktorý bol prezidentom Franklinom D. Rooseveltom poverený, aby koordinoval boj proti hospodárskej kríze.
1934		Roosevelt, Franklin D.Franklin D. Roosevelt (2)	1882–1945	Roosevelt bol v rokoch 1933 až 1945 prezidentom Spojených štátov.
1935		Selassie, HaileHaile Selassie	1892–1975	Selassie bol habešský cisár (dnešná Etiópia) v roku 1935, keď talianska armáda napadla túto krajinu a začala sa Druhá taliansko-etiópska vojna.
1936		Simpsonová, WallisWallis Simpsonová	1896–1986	Wallis Simpsonová sa preslávila svojím sobášom s britským vojvodom z Windsoru, predtým kráľom Eduardom VIII., ktorého očarila natoľko, že kvôli nej dňa 11. decembra 1936 abdikoval.
1937		, ČankajšekČankajšek	1887–1975	Čankajšek vládol v Číne v roku 1937 počas Druhej čínsko-japonskej vojny.
		Mej-ling, SungSung Mej-ling	1898–2003	Sung bola od roku 1927 až do jeho smrti v roku 1975 Čankajškovou manželkou. Dostala od časopisu Time titul „Madame Čankajšek“ a bola uznaná spolu s manželom ako osobnosti roka - „Man & Wife of the Year“ (Manžel a manželka roka).[4]
1938		Hitler, AdolfAdolf Hitler	1889–1945	Hitler, ako nemecký kancelár, dohliadal po Anšluse a Mníchovskej dohode na zjednotenie Nemecka s Rakúskom a so Sudetmi.
1939		Stalin, Josif VissarionovičJosif Vissarionovič Stalin	1878–1953	Stalin bol generálnym tajomníkom Komunistickej strany, čo znamená de facto lídrom Sovietskeho zväzu. Pred napadnutím Poľska mal hlavnú zásluhu na dohode o neútočení s Nemeckom.
1940		Churchill, WinstonWinston Churchill	1874–1965	Churchill bol premiérom Spojeného kráľovstva v roku 1940, keď došlo k evakuácii z dunkerquského obkľúčenia a Bitke o Britániu.
1941		Roosevelt, Franklin D.Franklin D. Roosevelt (3)	1882–1945	Roosevelt bol prezidentom Spojených štátov v roku 1941 keď sa konal útok na Pearl Harbor, podpisoval za Spojené štáty vyhlásenie vojny Japonsku a rozhodol, že USA vstúpia do druhej svetovej vojny. Pôvodne bola vydavateľmi za „cicavca roka“ vymenovaná animovaná postavička Dumbo, no tesne pred jej zverejnením po útoku na Pearl Harbor zmenili „osobnosť roka“ na prezidenta Roosevelta.[18]
1942		Stalin, Josif VissarionovičJosif Vissarionovič Stalin (2)	1878–1953	Vodca Sovietskeho zväzu. Viedol prelomovú Bitku o Stalingrad (1942–1943).
1943		Marshall, George C.George C. Marshall	1880–1959	Veliteľ štábu armády Spojených štátov, generál Marshall, bol kľúčovou osobnosťou v organizovaní bojových akcií USA v druhej svetovej vojne.
1944		Eisenhower, Dwight D.Dwight D. Eisenhower	1890–1969	Generál Eisenhower bol v roku 1944 počas Operácie Overlord veliteľom spojeneckých expedičných síl v Európe.
1945		Truman, Harry S.Harry S. Truman	1884–1972	Harry Truman sa stal prezidentom Spojených štátov v roku 1945 po smrti Franklin D. Roosevelta a povolil atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki.
1946		Byrnes, James F.James F. Byrnes	1879–1972	V roku 1946 bol Byrnes ministrom zahraničných vecí USA. V tom čase prebehla Iránska kríza, v ktorej zaujal nekompromisný postoj v opozícii voči Stalinovi. Jeho prejav zahájil Morgenthauov plán, ktorý predložil koncepciu o budúcej povojnovej podobe okupácie Nemecka.
1947		Marshall, George C.George C. Marshall (2)	1880–1959	Minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických v roku 1947, George Marshall, bol architektom Marshallovho plánu.
1948		Truman, Harry S.Harry S. Truman (2)	1884–1972	Harry Truman bol v roku 1948 znovuzvolený za prezidenta Spojených štátov. Jeho víťazstvo bolo považované za najväčšie volebné prekvapenie americkej histórie.[19][20][21]
1949		Churchill, WinstonWinston Churchill (2)	1874–1965	Vyhlásený za „muža prvej polovice storočia“. Winston Churchill viedol Britániu a jej spojencov k víťazstvu v druhej svetovej vojne. V roku 1949 bol Churchill vodcom opozície.
1950		Americkí vojaci Ozbrojené sily Spojených štátov amerických		Americkí vojaci, zapojení do Kórejskej vojny (1950–1953).
1951		Mosaddek, MohammadMohammad Mosaddek	1882–1967	V roku 1951 bol Mosaddek zvolený za premiéra Iránu a vyhnal západné ropné spoločnosti, čím spôsobil vznik Iránskej krízy
1952		Alžbeta II. Alžbeta II.	Narodený v roku 1926	Po smrti svojho otca, kráľa Juraja VI., v roku 1952, zasadla Alžbeta II. na trón Spojeného kráľovstva.[22]
1953		Adenauer, KonradKonrad Adenauer	1876–1967	V roku 1953 sa Konrad Adenauer stal kancelárom Západného Nemecka.
1954		Dulles, John FosterJohn Foster Dulles	1888–1959	Ako minister zahraničných vecí Spojených štátov bol John Dulles v roku 1954 architektom spojeneckého paktu SEATO.
1955		Curtice, HarlowHarlow Curtice	1893–1962	Curtice bol medzi rokmi 1953 až 1958 prezidentom firmy General Motors (GM). V roku 1955 táto firma predala päť miliónov vozidiel a stala sa prvou korporáciou, ktorá zarobila v jednom roku jednu miliardu dolárov.[23]
1956		Maďarsko Maďarskí bojovníci za slobodu		Toto menovanie bolo uznaním maďarským revolucionárom, ktorí padli v povstaní roku 1956.
1957		Chruščov, Nikita SergejevičNikita Sergejevič Chruščov	1894–1971	V roku 1957 si Chruščov upevnil svoje vedenie Sovietskeho zväzu po tom, ako prekonal sprisahanie, ktoré ho malo dostať z prezídia a vypustením družice Sputnik 1 doviedol Sovietsky zväz k vesmírnym pretekom.
1958		de Gaulle, CharlesCharles de Gaulle	1890–1970	De Gaulle počas alžírskej krízy v tomto roku ako predseda Ústavnej rady poveril Michela Debrého (budúci predseda vlády), aby pripravil projekt ústavy piatej republiky. V decembri toho istého roku sa po zvolení stal jej prezidentom.
1959		Eisenhower, Dwight D.Dwight D. Eisenhower (2)	1890–1969	Dwight Eisenhower bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1953 až 1961.
1960		Vedci USA Vedci USA		Reprezentovali ich George Beadle, Charles Draper, John Enders, Donald A. Glaser, Joshua Lederberg, Willard Libby, Linus Pauling, Edward Purcell, Isidor Rabi, Emilio Segrè, William Shockley, Edward Teller, Charles Townes, James Van Allen a Robert Woodward.
1961		Kennedy, John F.John F. Kennedy	1917–1963	John F. Kennedy bol inaugurovaný do funkcie prezidenta USA v roku 1961. Po nej nasledovala nevydarená invázia na Kube.
1962		pápež Ján XXIII.	1881–1963	Ján XXIII. bol medzi rokmi 1958 až 1963 hlavou rímskokatolíckej cirkvi. V roku 1962 bol sprostredkovateľom a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny. V tomto istom roku zvolal aj Druhý vatikánsky koncil.
1963		King, Jr., Martin LutherMartin Luther King, Jr.	1929–1968	Líder afroamerického hnutia za občianske práva Martin Luther King povedal v tomto roku svoje slávne slová „I Have a Dream“ („Mám sen").
1964		Johnson, Lyndon B.Lyndon B. Johnson	1908–1973	Johnson bol právoplatne zvolený za prezidenta USA v roku 1964. Bolo to pred oficiálnym vyhlásením Zákona o občianskych právach z roku 1964 a deklaráciou o boji proti chudobe. Zároveň v tomto roku eskalovala vojenská účasť USA vo vojne vo Vietname.
1965		Westmoreland, WilliamWilliam Westmoreland	1914–2005	Generál Westmoreland bol vo Vietnamskej vojne veliteľoom vojenských síl Spojených štátov.
1966		Dediči Dediči		Ocenenie dostala generácia mužov a žien, ktorí mali 25 rokov a menej (dnes nazývaní aj ako „Generácia Baby boomers“).
1967		Johnson, Lyndon B.Lyndon B. Johnson (2)	1908–1973	Lyndon B. Johnson bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1963 až 1969.
1968		Apollo Astronauti z misie Apollo 8		Posádka misie Apollo 8 (William Anders, Frank Borman a Jim Lovell) bola prvá, ktorá prekonala obežnú dráhu Zeme a dňa 24. decembra 1968 prvýkrát uskutočnila oblet Mesiaca. Týmto činom pripravila podmienky pre prvé pristátie ľudskej posádky na Mesiaci (1969).
1969		Američania Stredo-američania		Označovaní aj ako mlčiaca väčšina (silent majority).[24]
1970		Brandt, WillyWilly Brandt	1913–1992	Ako štvrtý kancelár Západného Nemecka bol Willy Brandt uznávaný za jeho prístup k normalizácii vzťahov vtedajšieho východného a západného bloku.[25]
1971		Nixon, RichardRichard Nixon	1913–1994	Richard Nixon bol medzi rokmi 1969 až 1974 prezidentom Spojených štátov.
1972		Nixon, RichardRichard Nixon (2)	1913–1994	Nixon ako prvý prezident USA v roku 1972 navštívil Čínu. So Sovietskym zväzom podpísal zmluvu o obmedzení strategických zbraní SALT I. Následne absolvoval prezidentské voľby, v ktorých získal najvyššie volebné víťazstvo v histórii USA.
		Kissinger, HenryHenry Kissinger	Narodený v roku 1923	Nixonov poradca pre národnú bezpečnosť, Henry Kissinger, sa v roku 1972 spolu s prezidentom zúčastnil cesty do Číny.
1973		Sirica, JohnJohn Sirica	1904–1992	V roku 1973 predseda Súdu prislúchajúceho pre dištrikt hlavného mesta USA (District of Columbia), John Sirica, požiadal prezidenta Nixona, aby odovzdal nahrávky konverzácií Bieleho domu, súvisiacich s aférou Watergate.
1974		Faisal Kráľ Faisal	1906–1975	Faisal, kráľ Saudskej Arábie, bol uznávaný pre jeho prístup počas ropnej krízy v rokoch 1973–1974, ktorá vznikla pre okolnosti týkajúce sa Jomkipurskej vojny.
1975		Americké ženy Americké ženy		Reprezentujú ich predstaviteľky amerického feministického hnutia Susan Brownmillerová, Kathleen Byerlyová, Alison Cheeková, Jill Conwayová, Betty Fordová, Ella Grassová, Carla Hillsová, Barbara Jordanová, Billie Jean Kingová, Carol Suttonová, Susie Sharpová a Addie Wyattová.
1976		Carter, JimmyJimmy Carter	Narodený v roku 1924	V roku 1976 v prezidentských voľbách v Spojených štátoch porazil úradujúcu hlavu štátu Geralda Forda.