Osti raži siatej (Secale cereale)

Príklad dvojkvetého klásku tráv, 1 – plevy, 2 – plevice, 3 – osti, 4 – plievočky, 6 – tyčinky

Osť (slovo je ženského rodu; iné názvy: zriedkavo (a po česky) ostina; nárečovo osina; lat. arista; pomnožne ôstie alebo hovorovo fúzy) je vláskovitý alebo štetinovitý výrastok, často dosť dlhý, drsný a tuhý, dlhý aj vyše 1 cm. Vyskytuje sa v jednoduchom súkvetí kláskov, napr. v čeľadi lipnicovité (Poaceae) alebo šachorovité (Cyperaceae). Osťou je zakončená pleva alebo častejšie plevica, čo sú ochranné obaly semena, ktoré ho chránia pri dozrievaní proti poškodeniu. Podľa toho kde osť vniká sa rozlišuje na:

• osť vybiehajúcu z báze plevice
• osť vybiehajúcu z plevice na zadnej strane zrna
• osť vybiehajúcu zo špica plevice
• osť, do ktorej plevica priamo vybieha.

Osti niektorých rastlín slúžia aj na podporu rozmnožovania. Napr. pri pakostoch je osť vývrtkovito stočená a pri poslednom závite pravouhlo kolienkovito ohnutá. Navlhčením rosou alebo dažďom sa osť narovná a ostro zašpicatenou časťou sa zavrtáva semenom do zeme. Podobne funguje dlhá osť na pleviciach kavyľov, ovsa, ovsíkovcov a iných druhov tráv. U niektorých rastlín umožňuje osť navlhnutím a vysušovaním aj posunúť semeno do miesta s mäkšou pôdou.

Osti pre svoj ostrý hrot spôsobujú aj nepríjemné problémy mnohým cicavcom, napr. psom, ktorým sa zapichujú (v lepšom prípade len) do labiek a spôsobujú zápaly.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Osina na českej Wikipédii.