Opel Ascona
Výrobca	Opel
Iné názvy	Vauxhall Cavalier Opel 1900 Chevrolet Monza (Brazília)
Produkcia	1970 – 1988
Nasledovník	Opel Vectra
Trieda	Stredná trieda

Opel Ascona je osobný automobil strednej triedy, ktorý v rokoch 1970 až 1988 vyrábala nemecká automobilka Opel. Počas tohto obdobia sa vyrábali tri rozdielne generácie, začínajúce so zadným náhonom a posledná generácia bola s predným náhonom. V motoršporte vyhral Opel Ascona 400 riadený Walterom Röhrlom Majstrovstvá sveta v rely 1982.

Názov "Ascona" je pochádza z názvu rovnomenného mesta v kantóne Ticino vo Švajčiarsku.

Opel Ascona bol uvedený do predaja v septembri 1970 a jeho výroba bola ukončená v auguste 1988, kedy bol nahradený modelom Opel Vectra A.

Ascona A (1970 – 1975)^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

Opel Ascona A
Krajina pôvodu	Bochum, Nemecko
Typ karosérie	2-dverový sedan 4-dverový sedan 3-dverové kombi
Motor(y)	1 196 cm³ OHV R4 (motor) 1 584 cm³ cih R4 1 897 cm³ cih R4
Prevodovka(y)	4-rýchlostná manuálna voliteľná automatická prevodovka
Rázvor	2 432 mm
Dĺžka	4 178 mm
Šírka	1 635 mm
Výška	1 384 mm
Kapacita nádrže	48 l[2]

Na jeseň roku 1970 prezentoval Opel v Rüsselsheime kompletne nový rad automobilov. Opel Manta kupé bol uvedený 9. septembra a následne dňa 28. októbra bol uvedený aj Opel Ascona vo verziách 2- a 4-dverový sedan a 3-dverové kombi, zvané Caravan alebo Voyage. Tieto modely boli umiestnené medzi Opel Kadett a Opel Rekord.

Ascona bola vyvinutá ako konkurencia k úspešným automobilom strednej triedy Fordu, Ford Taunus/Ford Cortina. Opel Ascona A zostal vo výrobe do roku 1975. Dovtedy sa vyrobilo 692 000 týchto vozidiel prvej série.

Motoryupraviť | upraviť zdroj

• 1,2 S – 1 196 cm³, 60 koní (44 kW)
• 1,6 N – 1 584 cm³, 60 – 68 koní (44 – 50 kW)
• 1,6 S – 1 584 cm³, 75 – 80 koní (55 – 59 kW)
• 1,9 S – 1 897 cm³, 88 – 90 koní (65 – 66 kW)

Ascona B (1975 – 1981)upraviť | upraviť zdroj

Opel Ascona B
Iné názvy	Chevrolet Ascona (RSA) Chevrolet San Remo (EC)
Produkcia	1975 – 1981
Krajina pôvodu	Bochum, Nemecko Antverpy, Belgicko
Typ karosérie	2-dverový sedan 4-dverový sedan
Motor(y)	1 196 cm³ OHV R4 1 297 cm³ OHV R4 1 297 cm³ OHC R4 1 584 cm³ cih I4 1,897 cc cih I4 1,979 cc cih I4 2,420 cc dohc 16v I4 (Ascona 400) 2,068 cc cih diesel I4
Rázvor	2 518 mm[3]
Dĺžka	4 321 mm[3]
Šírka	1 670 mm[3]
Výška	1 380 mm[3]
Hmotnosť	1 050 kg[3] (pribl.)
Kapacita nádrže	50 l[3]

Druhá generácia Opel Ascona B bola prezentovaná v roku 1975 na Frankfurtskom autosalóne. Bol dostupný vo verziách 2- a 4-dverový sedan, chýbala verzia kombi.

Ascona B používala rovnaké motory ako jej predchodca, ale motor 1,9 l mal v roku 1978 zvýšený zdvihový objem na 2,0 l a verzia z vyšším kompresným pomerom a na 98 oktánový benzín boli dostupné popri modeloch na 90 oktánový benzín. Model s motorom 2,0 E mal elektronické vstrekovanie paliva Bosch L-Jetronic a naftový motor 2,1 l bol doplnený v roku 1978.

Do roku 1981 sa celosvetovo vyrobilo 1,2 milióna modelov Ascona B.

Motoryupraviť | upraviť zdroj

• 1,2 N – 1 196 cm³, 55 koní (40 kW)
• 1,2 S – 1 196 cm³, 60 koní (44 kW)
• 1,3 N – 1 297 cm³, 60 koní (44 kW)
• 1,3 S – 1 297 cm³, 75 koní (55 kW)
• 1,6 N – 1 584 cm³, 60 koní (44 kW)
• 1,6 S – 1 584 cm³, 75 koní (55 kW)
• 1,9 N – 1 897 cm³, 75 koní (55 kW)
• 1,9 S – 1 897 cm³, 90 koní (66 kW)
• 1,9 E – 1 897 cm³, 105 koní (77 kW)
• 2,0 N – 1 979 cm³, 90 koní (66 kW)
• 2,0 S – 1 979 cm³, 100 koní (74 kW)
• 2,0 E – 1 979 cm³, 110 koní (81 kW)
• 2,1 D – 2 068 cm³, 58 koní (43 kW)
• 2,4 E – 2 420 cm³, 144 koní (106 kW)

Ascona 400upraviť | upraviť zdroj

Opel Asxona 400

Postavená bola v roku 1981 a v sezóne 1982 sa s ňou stal Walter Röhrl majstrom sveta.

Ascona 400 používala motor 2,0E, ktorý bol prevŕtaný, s väčšími piestami, inými ojnicami a s kľukovým hriadeľom z naftového motora 2,3 typu CIH. Výsledkom bol motor s objemom 2,4 litra so 16 ventilmi, ktorý dával v civilných verziách výkon 106 kW/144 koní s použitím vstrekovania Bosch z modelov Manta GSi a GT/E. Ale v pretekárskej verzii dával motor výkon 169 kW/230 koní, ktorý mohol byť ešte ďalej zvýšený na 250 kW/340 koní za použitia atmosférického nasávania.

Firma Irmscher dodala rely výbavu exteriéru. Montované boli veľké a široké krídlo, odľahčené dvere, kapoty, predný spojler a zadné dvere kvôli čo najväčšiemu zníženiu hmotnosti.

Ascona C (1981 – 1988)upraviť | upraviť zdroj

Opel Ascona C
Iné názvy	Chevrolet Monza (Brazília) Vauxhall Cavalier Mk II
Produkcia	1981 – 1988
Typ karosérie	2-dverový sedan 4-dverový sedan 5-verový liftback
Usporiadanie	Motor vpredu, predný náhon
Prevodovka(y)	4-rýchlostná manuálna 5-rýchlostná manuálna 3-rýchlostná automatická
Rázvor	2 574 mm
Dĺžka	4 366 mm (sedan) 4 264 mm (liftback)
Šírka	1 668 mm
Výška	1 395 mm (sedan) 1 385 mm (liftback)
Hmotnosť	920 – 1 090 kg

Ascona C bola uvedená v roku 1981 ako časť projektu General Motors J-body. Bola druhým automobilom s predným náhonom od zavedenia Opelu Kadett D v roku 1979. Ascona C sa vyrábala v Rüsselsheime, (Nemecko), Antverpách, (Belgicko) a Lutone, (Anglicko), a v Spojenom kráľovstve sa predávala ako Vauxhall Cavalier a v Latinskej Amerike ako Chevrolet Monza.

Ascona C počas svojej produkcie prešla dvomi väčšími faceliftami.

Motory pre Asconu C boli s rozvodom SOHC. Základný model bol vybavený 1,3 litrovým motorom, ktorý bol zavedený v roku 1978 v Ascone B s výkonom 44 kW/60 koní, ktorý nasledoval 1,6 litrový motor s výkonom 55 kW/75 koní. Verzie "S" s vyšším kompresným pomerom mali vyšší výkon až o viac ako 20 %. Vrcholom bol športový model GTE s elektronickým vstrekovaním paliva s výkonom 96 kW/130 koní v posledných dvoch modelových rokoch. Katalyzátor bol voliteľný pre väčšie benzínové jednotky od roku 1986.

Modelyupraviť | upraviť zdroj

Nasledujúce verzie Ascony C boli dostupné, všetky s radovými štvorvalcami.^[4][5][6][7]

• 1,3 l, 44 kW (60 koní) (Karburátor Solex 35PDSI) – Motor 13 N
• 1,3 l, 55 kW (75 koní) (Karburátor Varajet II) – Motor 13 S
• 1,3 l, 55 kW (75 koní) (Karburátor Pierburg 2E3) – Motor 13 S
• 1,6 l, 55 kW (75 koní) (Karburátor Pierburg 1B1) – Motor 16 N
• 1,6 l, 55 kW (75 koní) (Jednobodové vstrekovanie Multec s katalyzátorom) – Motor C 16 LZ
• 1,6 l, 55 kW (75 koní) (Jednobodové vstrekovanie Multec) – Motor E 16 NZ
• 1,6 l, 55 kW (75 koní) (Jednobodové vstrekovanie Multec s katalyzátorom) – Motor C 16 NZ
• 1,6 l, 60 kW (82 koní) (Karburátor Pierburg 2E3) – Motor 16 SV
• 1,6 l, 66 kW (90 koní) (Karburátor GM Varajet II) – Motor 16 SH
• 1,8 l, 62 kW (84 koní) (E-karburátor Pierburg 2EE) – Motor E 18 NV
• 1,8 l, 74 kW (100 koní) (Vstrekovanie Bosch Lu-Jetronic s katalyzátorom) – Motor C 18 NE
• 1,8 l, 85 kW (115 koní) (Vstrekovanie Bosch LE-Jetronic) – Motor 18 E
• 2,0 l, 74 kW (100 koní) (Vstrekovanie Bosch Motronic ML4.1 s katalyzátorom) – Motor C 20 NEF
• 2,0 l, 85 kW (115 koní) (Vstrekovanie Bosch Motronic ML4.1) – Motor 20 NE
• 2,0 l, 85 kW (115 koní) (Vstrekovanie Bosch Motronic ML4.1 s katalyzátorom) – Motor C 20 NE
• 2,0 l, 96 kW (130 koní) (Vsttrekovanie Bosch Motronic ML4.1) – Motor 20SEH
• 1,6 l, 40 kW (54 koní) (Vznetový motor s vírivou komôrkou) – Motor 16 D/16 DA

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Opel Ascona

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Opel Ascona C

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Opel Ascona na anglickej Wikipédii.