Severná ružica katedrály Notre Dame v Paríži

Okenná ružica (iné názvy: ružicové okno, rozetové okno, rozeta, ružica; slovo pochádza z fr. „rosette“ - ružička, ale po fr. sa povie rosace) je v architektúre kruhové okno, často veľkých rozmerov, umiestnené väčšinou nad vstupným portálom stavby, alebo v štítoch priečnych chrámových lodí. V Európe je typické pre gotické kostoly i pre synagógy, kde býva vyplnená vitrážami. Objavuje sa i v období renesancie, či klasicizmu a tiež v 19. storočí na historizujúcich stavbách.

Mimo európsku kultúru sa ružica objavuje aj v iných oblastiach. Rastlinné ornamenty vo forme štylizovaných kvetov do kruhu sa vyskytovali už v mezopotámskom umení (5000 rokov pred Kr.), v egyptskom umení Starej i Novej ríše a tiež v asýrskom a babylonskom umení, ako dokladá výzdoba Ištarinej brány v berlínskom Pergamonmuseum.

Architektonické stvárnenie ružice využíva často symboliku čísiel a kruhu k vizuálnemu vyjadreniu všadeprítomnosti Boha, životného cyklu, alebo večného návratu.

Ukážky okien

• 

  Kostol Santo Domingo (Soria, Španielsko)

• 

  Katedrála San Rufino (Assisi, Taliansko)

• 

  Kostol Duomo di Lodi (Lodi, Taliansko)

• 

  Kláštor Ebrach (Bavorsko, Nemecko)

• 

  Katedrála La Seu (Palma de Mallorca)

• 

  Himmelfahrtskirche Drážďany-Leuben (1901)

• 

  Kostol Oscar Fredrik (Göteborg, Švédsko), 1893

• 

  Prezidentský palác (Lima, Peru)

• 

  Kostol St Matthias (Richmond, Anglicko)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Okenná ružica

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rozeta (architektura) na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.