Oinomaos (syn Area)

Oinomaos alebo Oinomáos (starogr. Οἰνόμαος – Oinomaos) je v gréckej mytológii syn boha Area a jeho milenky Harpiny^[1]^[2] alebo v inej verzii Asteropy.^[3]^[4] Bol kráľ élidskej Pisy.^[5] Podľa antického autora Pausania Alxión bol otec Oinomaa, kráľa Pisy.^[6]

Kráľ Oinomaos mal krásnu dcéru Hippodameiu, o ktorej ruku sa uchádzalo mnoho pytačov. Podľa veštby sa však jej manžel mal stať príčinou jeho smrti,^[3]^[7] a aby sa takému osudu vyhol, vyzval každého uchádzača na rýchlostné preteky na voze, v čom ho doposiaľ nik neprekonal a pripojil podmienku, že víťaz smie porazeného prepichnúť oštepom. O život tak pripravil trinásť mladých mužov, ich hlavy potom napichol na kôl a vystavil ich pred bránou svojho paláca.^[5]

Do Élidy potom prišiel Tantalov syn Pelops a Hippodameia sa mu tiež zapáčila. Keďže Pelops bol vyhnanec zo svojho kráľovstva, mal nádej s jej rukou získať trón v Pise, a preto požiadal Oinomaa o jej ruku. Oinomaos ho podľa osvedčeného zvyku vyzval na preteky, presvedčený o tom, že rýchlosť jeho koní, darovaných od boha vojny Area, nemôže prekonať.^[5] Lenže Pelops mal rovnako rýchle kone, ktoré dostal od boha Poseidóna^[8] a navyše bol aj ľstivý. Pred pretekmi pre istotu podplatil Oinomaovho vozataja Myrtila, aby uvolnil v osi kráľovho voza zákolesník.^[9] Podľa inej verzie ho o to požiadala Hippodameia, ktorá sa do Pelopa zaľúbila.^[5]

Ako obvykle dal Oinomaos svojmu súperovi počas pretekov náskok, a potom sa za ním pustil. Dohnal ho až tesne pred cieľom na rovine pred Apolónovým chrámom, a keď sa rozohnal, aby ho prepichol oštepom, odletelo mu koleso z osi a pri páde zahynul.^[10] Pelops následne jeho telo slávnostne pochoval a po stanovenom smútku sa s Hippodameiou oženil. Keď sa stal kráľom, na pamiatku svojho víťazstva v údolí medzi riekami Alfeiom a Kladeom založil olympijské hry (podľa inej verzie hry založil Herakles).^[11]

Vozataja Myrtila, ktorý zradil svojho kráľa, dal Pelops zhodiť z vysokej skaly do mora. Myrtilos však ešte pred smrťou stihol Pelopa a s ním aj celý jeho rod prekliať.^[11]^[12]

Referencie a bibliografia

↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,73,1.
↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,22,6.
↑ ^a ^b Hyginus, Fabulae 84.
↑ Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,1.
↑ ^a ^b ^c ^d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 337-338.
↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,6.
↑ Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,4.
↑ Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,3.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 340.
↑ Apollónios Rodský, Argonautica, 1,752–756.
↑ ^a ^b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 364-366.
↑ Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,7-8.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Diodoros-1] Diodoros, Bibliotheca historia, 4,73,1.

[2] Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,22,6.

[Hyginus-3] Hyginus, Fabulae 84.

[Apollodoros-4] Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,1.

[Oinomaos-5] Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 337-338.

[6] Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,6.

[7] Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,4.

[8] Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,3.

[Pelops--9] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 340.

[10] Apollónios Rodský, Argonautica, 1,752–756.

[Pelops-11] Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 364-366.

[12] Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,7-8.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]