Juhozápadné turkické jazyky (iné názvy: oghuzské jazyky, oguzské jazyky, južné turkické/juhoturkické jazyky, turkménske jazyky, (chaladžština a) západotürkütské jazyky) sú najväčšia skupina turkických jazykov. Hovorí nimi viac než 110 miliónov ľudí od Balkánskeho polostrova až po Čínu. Oghuz znamená v staroturkičtine 30 v zmysle 30 kmeňov.

Zoznam a delenie

Pozri v článku turkické jazyky.

Spoločné znaky

• strata začiatočného *h (zachované iba v chaladžštine)
• strata inštrumentálu (zachované iba v jakutčine a chaladžštine)

Unikátne znaky

• vyjadrovanie plozívnej spoluhlásky pred prednými samohláskami (gör- < kör- „vidieť“)
• vynechávanie q/ɣ po ɨ/u (quru < quruq „suchý“, sarɨ < sarɨɣ „žltý“)
• zmena v príslovkovom-gan- na -an-

Zdroje

• Oghuzské jazyky
• Johanson, Lars and Csató, Éva Ágnes. The Turkic Languages. London : Routledge, 1998. ISBN 0-415-08200-5.
• Menges, Karl H.. The Turkic Languages and Peoples. Wiesbaden : Harrassowitz, 1995. ISBN 3-447-03533-1.

Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.