Odorín
obec
Kostol sv. Mikuláša
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Nadmorská výška	439 m n. m.
Súradnice	48°56′01″S 20°37′58″V / 48,933611°S 20,632778°V / 48.933611; 20.632778
Rozloha	9,14 km² (914 ha) [1]
Obyvateľstvo	999 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	109,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1263
Starosta	Mária Goduľová[3] (HLAS-SD, SNS, SME RODINA, SMER-SD)
PSČ	053 22
ŠÚJ	543403
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Odorín
Webová stránka: obecodorin.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Odorín je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny v doline potoka Odorica. V nadmorskej výške 435 – 531 m n. m.

Susedné obce

Harichovce, Danišovce, Markušovce, Lieskovany, Spišská Nová Ves, Jamník, Matejovce nad Hornádom

Názov

Vývin názvu obce

• 1263 – Odorin, Odorinum, Edelin
• 1287 – Odorinum, Oderin
• 1435 – Odorinum sive Edelen
• 1773 – Odorin

Nemecký názov: Dirn
Maďarský názov: Odorín, Szepesedelény

Politika

Starostovia obce

1990 – 1998 Jozef Džubák (KDH)
1998 – 2002 Mikuláš Živčák (KDH)
2002 – 2006 Mikuláš Živčák (ANO + KDH + SDKÚ) 2010 – 2014 Mikuláš Živčák (ANO + KDH + SDKÚ)

Obecné zastupiteľstvo

1990 – 1994 – 12 poslancov
1994 – 1998 – 12 poslancov (11 KDH, 1 HZDS)
1998 – 2002 – 12 poslancov (4 HZDS, 4 KDH, 4 SNS)
2002 – 2006 – 7 poslancov (5 KDH, 2 HZDS)
2010 – 2014 – poslancov

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša biskupa, dvojloďová románsko-gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1270.^[4] Pôvodne plochostropú loď kostola zaklenuli v 80. rokoch 14. storočia na stredný stĺp, čím sa stal dvojloďovým. V tomto období vznikol aj monumentálny portál na severnej strane lode. Barokovo bol upravený v rokoch 1763-1787. V roku 1807 bola pristavaná kaplnka Panny Márie Snežnej. Obnovou prešiel v rokoch 1921, 1965, 1969 a 1988. Stredoveká stavba sa dochovala v celej hmote s množstvom architektonických detailov. Severný ústupkový portál má lomený oblúk a hlavice stĺpov dekorované reliéfnymi listami. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou nesenou v rohoch stĺpikmi s hlavicami s rastlinným motívom. Zo stredovekých detailov sa tu nachádzajú zamurované románske portály, ranogotické výklenkové pastofórium ukončené vimperkom z konca 13. storočia, ďalej portál do sakristie a kamenná krstiteľnica s barokovým palmetovým vrchnákom z prvej polovice 18. storočia.^[5] Hlavný oltár a ľavý bočný oltár sv. Rodiny sú neogotické z druhej polovice 19. storočia, pravý bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je barokový z druhej polovice 18. storočia. V kaplnke je portikový klasicistický oltár Panny Márie z roku 1807 s neskorogotickou sochou Madony z rokov 1460-1480.^[6] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. Nachádzajú sa tu zamurované združené románskogotické okná z druhej polovice 13. storočia. Nad presbytériom je umiestnený sanktusník s barokovou helmicou. Kostol je ohradený kamenným cintorínskym múrom. V múre je osadený epitaf farára Jozefa Šoltýsa z roku 1831.

• Mariášiovská kúria so sýpkou, dvojpodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, z druhej tretiny 18. storočia. Úpravami prešla v 19. a 20. storočí.^[7] Pôvodne objekt slúžil na správu miestneho majera. Na poschodí bola sýpka. Po druhej svetovej vojne slúžila ako sklad. Fasády kúrie sú členené oknami so šambránami, strecha je manzardová.

• Dom kurialistov, jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, z druhej tretiny 18. storočia. Úpravami prešiel objekt v druhej polovici 20. storočia.^[8] Fasády kúrie sú po sekundárnych úpravách hladké, strecha je manzardová.

• Rímskokatolícka fara, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 18. storočia. Úpravami prešla v roku 1825.^[9] Interiéry sú zaklenuté kláštornými klenbami. Fasády fary sú členené lizénami a oknami s polkruhovou suprafenestrou. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom s vročením 1825. Strecha je manzardová.^[10]

• 

  Kostol sv. Mikuláša

• 
• 
• 

  Gotický ústupkový portál

• 

  Barokový portál

Zaujímavosti

V katastri obce se nachádza Národná prírodná pamiatka Markušovské steny.^[11] V nej sa nechádza osem metrov vysoký Markušovský skalný hríb.^[12]

Občianska vybavenosť

Farský úrad

• Rímskokatolícky – č. d. 35
  

Duchovný správca: Mgr. Ľubomír Karkoška
Kaplán: ThDr. Ing. Martin Kakalej, PhD.

Školstvo

• Materská škola – č. d. 65
• Základná škola – č. d. 65

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce
• Neoficálna stránka obce
• Apsida.sk- profil románskogotického kostola