Oblasť pokrývajúca pôsobnosť konvencie OSPAR

OSPAR alebo Konvencia pre ochranu morského životného prostredia v severovýchodnom Atlantiku (The Convention for the Protection of the Marine Environment of the North-East Atlantic) je medzinárodný právny nástroj regulujúci medzinárodnú spoluprácu v oblasti ochrany životného prostredia severovýchodného Atlantiku.

Vznikla kombináciou a aktualizáciou tzv. Oslo konvencie z roku 1972, ktorá sa týkala vyhadzovanie odpadu ma morské dno, a Parížskej konvencie z roku 1974, ktorá sa týkala znečisťovanie morských ekosystémov zdrojmi na pevnine.

Konvencia bola otvorená v roku 1992 na spoločnom stretnutí ministrov signatárskych krajín oboch starších konvencií. Postupne ju signovali a ratifikovali Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Island, Írsko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Luxembursko, Švajčiarsko a Európske spoločenstvo (dnešná Európska únia). OSPAR konvencia nadobudla účinnosť 25. marca 1998 a nahradila obe staršie.

OSPAR a chemická bezpečnosť

V roku 1995 štáty OSPAR uzavreli politickú dohodu ukončiť vypúšťanie nebezpečných chemických látok do mora počas jednej generácie, tj. do roku 2020 a v roku 1998 bolo ukončenie emisií nebezpečných chemikálií formulované ako strategický cieľ OSPAR.^[1] Najnebezpečnejšie látky potom boli v roku 2002 zaradené na akúsi "čiernu listinu" prioritných chemikálií, ktoré si vyžadujú akciu zo strany krajín OSPAR. Ide napríklad o olovo, ortuť, kadmium, brómované spomaľovače horenia, polychlórované bifenyly, dioxíny, endosulfán alebo niektoré ftaláty (DEHP, DBP),^[2]

Referencie

1. ↑ Miroslav Šuta: Příprava, schvalování a zavádění REACH, Odpady 5/2005
2. ↑ OSPAR List of Chemicals for Priority Action

Externé odkazy

• OSPAR - oficiálny web konvencie