Moskóvium (moscovium)
fleróvium ← moskóvium → livermórium Bi ↑ Mc   115 Periodická tabuľka 7. perióda, 15. skupina, blok p transurány
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(289) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Rn] 5f14 6d10 7s2 7p3 (odhad)
Iné
Reg. číslo CAS	54085-64-2
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  287Mc synt. 32 ms. α 10,59 283Nh  288Mc synt. 87,5 ms. α 10,46 284Nh  289Mc synt. 220 ms. α 10,29 285Nh  290Mc synt. 13,86 ms. α 9,95 286Nh
Commons ponúka multimediálny obsah na tému moskóvium.
Chemický portál

Moskóvium^[1] (angl. Moscovium), v minulosti provizórne pomenované aj Ununpentium, je superťažký umelý chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mc a protónové číslo 115. Je to transurán a transaktinoid.

1. februára 2004 publikoval tím ruských a amerických vedcov správu o príprave ununpentia (moskóvia) a ununtria (nihónia). 28. septembra tieto výsledky potvrdili aj japonskí vedci. Vyhlásením IUPAC bol 28. novembra 2016 prvok oficiálne pomenovaný na počesť moskovskej oblasti, kde sídlia pracoviská, ktoré ho objavili. V angličtine dostal meno Moscovium, správny názov v slovenčine, moskóvium, bol oznámený Slovenským národným komitétom IUPAC tlačovou správou 5. decembra 2016.^[1]

Príprava

Atómy amerícia boli bombardované atómami vápnika. Produktom boli štyri atómy moskóvia. Tieto atómy sa počas sekundy rozpadli na nihónium. Vzniknuté nihónium existovalo 1,2 sekundy, potom rozpad pokračoval.

Výskyt v bežnom živote

Moskóvium leží teoreticky pri takzvanom ostrovčeku stability. Autori science-fiction ho už pred jeho skutočným objavením často uvádzali ako jeden z materiálov známych iba vyspelým mimozemským civilizáciám. V skutočnosti je aj moskóvium veľmi nestály rádioaktívny prvok. Zatiaľ bolo celkom pripravených len asi 100 atómov tohto prvku.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Moskóvium
• Wikislovník ponúka heslo Moskóvium

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.