Listerióza je bakteriálne ochorenie zvierat a človeka, ktoré spôsobuje baktéria Listeria monocytogenes. V niektorých prípadoch môžu ochorenie vyvolať aj Listeria ivanovii a Listeria grayi. Najmä u slabších jedincov, ako sú tehotné ženy, deti, starí ľudia a osoby s oslabenou imunitou môže vyvolať smrteľný zápal mozgových blán (meningitídu) alebo mozgových blán a mozgu (meningoencefalitídu).

Nákaza

K nákaze dochádza najčastejšie perorálne, požitím potraviny, ktorá obsahovala infekčnú dávku listérií. Ak sa listériami nakazí zdravý jedinec, choroba prebieha bezpríznakovo, alebo sa objavia mierne, chrípku pripomínajúce symptómy.

Listérie, ktoré sa dostali až do črevného traktu, prechádzajú cez mikroklky hrubého čreva do krvného obehu, kadiaľ prechádzajú do pečene, kde sa rozmnožujú vo vnútri pečeňových buniek. Po dostatočnom rozmnožení dôjde k ich uvoľneniu do krvi a k prenosu do orgánov hostiteľského organizmu. Hlavným cieľom býva mozgové tkanivo. V tehotných ženách napadajú listérie plod v maternici a spôsobujú potraty alebo pôrody mŕtvych a chorých novorodencov. Potrat plodu je spôsobený silnou inváziou listérií do organizmu s takmer nulovou imunitnou odozvou a jeho celkovú septikémiu.

Listeria monocytogenes je patogénna vďaka schopnosti produkcie rôznych látok peptidového charakteru, ktoré umožňujú listériám priechod do pečeňových buniek a ich šírenie. Medzi látky zodpovedné za patogenitu patria sem najmä hemolyzín (listériolyzín), proteín P60, fosfolipázy, internalíny a ďalšie.

Dlhú inkubačnú dobu ochorenia spôsobujú najmä nízke infekčné dávky listérii. Počas cesty do pečene ich inaktivuje aj imunitný systém, čo inkubačnú dobu tiež predlžuje. V pečeňových bunkách sú baktérie chránené pred imunitným systémom infikovaného organizmu a môžu sa množiť.

Pozri aj

• Listéria

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Listeriosis na anglickej Wikipédii a Listérie na českej Wikipédii.