Lineárna perspektíva - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Lineárna perspektíva
Leonardo da Vinci: Posledná večera

Lineárna perspektíva je stredové premietanie, ktoré sa snaží zachytiť realitu, tak ako ju vidí ľudské oko. Väčšinou ju používajú maliari. Medzi lineárnou a maliarskou perspektívou je jeden zásadný rozdiel, ktorý spočíva v tom že maliari sa snažia zachytiť aj farbu, pričom v lineárnej perspektíve si všímame hlavne dĺžky úsečiek, tvary telies, teda línie.[1]

Základné pojmy

  • Horizont – Je pomyselná vodorovná priamka, ktorá je stále pred pozorovateľom vo výške jeho očí.
  • Úbežník – Je bod, ktorý leží na horizonte. Hlavnou vlastnosťou je, že sa v jednom úbežníku zbiehajú všetky rovnobežky, vedené horizontu kolmo alebo šikmo.
  • Priemetňa – Je rovina, na ktorú zobrazujeme celú scenériu.
  • Základná rovina – Nachádza sa pod priemetňou a predstavuje zem, na ktorej stojíme my aj model.
  • Stred premietania – Zodpovedá našim očiam.

Rozdelenie

  • perspektíva jednostredová: priamky sa zbiehajú do jedného úbežníka
  • perspektíva dvojstredová: priamky sa zbiehajú do dvoch úbežníkov umiestnených na horizonte
  • perspektíva trojstredová - žabia: priamky sa zbiehajú do troch úbežníkov, pričom dva sú umiestnené na horizonte a tretí nad rovinou horizontu.
  • perspektíva trojstredová - vtáčia: priamky sa zbiehajú do troch úbežníkov, pričom dva sú umiestnené na horizonte a tretí je pod rovinou horizontu.

Vlastnosti perspektívy

Hlavný bod 'H' je úbežník všetkých hĺbkových priamok. Horizont 'h' je úbežnicou všetkých vodorovných rovín a zároveň obsahuje úbežník všetkých vodorovných priamok, ktoré nie sú rovnobežné so základnicou 'z' . Perspektíva si zachováva rovnobežnosť predných priamok. Ďalej perspektíva zachová deliace pomer troch navzájom rôznych bodov na predných priamkach. Dištančníkmi sú úbežník priamok ktoré zvierajú s priemetňou 'n' uhol 45 °. Perspektíva bp priamky b (O∉b, b||ν) je určená stopníkom Nb a úbežníkom Ub (OUb ||b,Ub ∈ ∨) Platí bp= Ub Nb

Konštrukcia perspektívy priamou metódou

Perspektíva je daná určujúcimi prvkami (H, h, d, & or;, H∈h).Objekt stojí na základnej rovine π väčšinou za perspektívny priemetňou & or;.Základné rovinu (vrátane pôdorysu objektu) otočíme do perspektívne priemetne & or; a zostrojíme najprv perspektívu pôdorysu objektu a potom vynesieme výšky.

Perspektíva lp hĺbkové priamky l

Priamka leží v základnej rovine. Budeme konštruovať týmto postupom:
1.l 1 je daný otočený pôdorys hĺbkové priamky l, l & sub; π, l je kolmý & or; → l 1 je kolmý z.
2.zostrojíme stopník N l hĺbkové priamky l, l ∈π → N l ≡; l 1 ∩ z
3.Hlavní bod H je úbežník hĺbkové priamky l
4.Perspektíva hĺbkovej priamky je l p ≡ N l H pozri obr. 6

Perspektíva bodu C, ktorý leží na základnej rovine

Painting of Napoleon Bonaparte
Obr. 7

Máme daný otočený pôdorys C≡C 1. Toto je metóda dolného dištančníkmi obr. 7. Budeme konštruovať týmto postupom:
Bodom C (C∈π) preložíme dve pomocné priamky l, q. Zostrojíme ich perspektívy l p, q p. Ďalej pre perspektívu C p bodu C platí C p ≡ l p ∩ q p

Vynesenie výšok

K bodu 'A' , ktorý leží v základnej rovine, vynesieme výšku 'a' . Pozri obr. 8. Budeme konštruovať týmto postupom:
1.Zostrojíme perspektívu A p bodu A, podľa 4.2
2.Bodom A p zvolíme perspektívu pomocné priamky b, ležiace v základnej rovine, b: A∈b, b∪π
3.Na b p nájdeme body N b, U, stopníky a úbežník priamky b
4. | N b B p | = a je výška v skutočnej veľkosti, NB leží v perspektívnej priemetňou, N b B≡N b b p
5.A'B || AN b → A p N b, a'p B p majú spoločný úbežník U a platí teda | AA' | = | NB |
V priestore sme bodom 'B' zostrojili rovnobežku s pomocnou čiarou 'b' vo vzdialenosti 'a' . Pozri obr.8.

Konštrukcia perspektívy nepriamou metódou

Historicky najstaršou nepriamou metódou je prierezová metóda. Objekt je zadaný pomocou Mongeových projekcií a perspektíva objektu sa modeluje aj využitím prostriedkov projekcie. Daný objekt je postavený na & or;, perspektíva je daná priemetňou, okom a základnou rovinou, ktorou je pôdorysná. Priemetňou volíme podľa toho, ktorá časť objektu má byť viditeľná.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lineární perspektiva na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Lineárna perspektíva





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk