Leo Hendrik Baekeland

	Leo Hendrik Baekeland
	americký chemik
Narodenie	14. november 1863; Gent, Belgicko
Úmrtie	23. február 1944 (80 rokov); Beacon, New York, USA
Alma mater	Universiteit Gent
Manželka	Celine Swarts (1889)
Deti	George, Nina, Jenny
Podpis
Odkazy
Commons	Leo Hendrik Baekeland
	Chemický portál; Biografický portál

Leo Hendrik Baekeland (* 14. november 1863, Gent, Belgicko – † 23. február 1944, Beacon, New York, USA)^[1] bol belgicko-americký chemik.

Životopis

Narodil sa ako syn obuvníka a slúžky.^[2] Vyštudoval chémiu na univerzite v Gente, v roku 1889 sa tu stal profesorom.^[3]^:14 Po dokončení doktorandského štúdia, inšpirovaný autobiografiou Benjamina Franklina, emigroval do USA, do New Yorku. Roku 1897 získal americké občianstvo a v roku 1917 a stal profesorem Columbia University in the City of New York.

V roku 1893 vynašiel fotografický papier Velox a v roku 1907 aj bakelit – lacnú, nehoriacu a všestrannú umelú hmotu.^[4]

Beakeland predal svoj patent fotografického papiera prezidentovi Kodaku, Georgeovi Eastmanovi za 1 milión amerických dolárov.

Vynájdenie bakelitu začalo éru umelej hmoty. Bakelit sa vyrábal z fenolu a formaldehydu. Nemecký chemik, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu, Adolf von Baeyer experimentoval v roku 1872 s týmto materiálom, ale neukončil výskum. Bakelit sa dostal do masovej výroby v roku 1907.

Bakelit bol prvý vynájdený plast ktorý si zachoval tvar aj po zahriatí. Rádia, telefóny a elektrické izolácie sa začali vyrábať z bakelitu pre jeho odolnosť voči teplu a izolácie. O krátku chvíľu sa bakelit začal používať vo všetkých oblastiach priemyselnej výroby.

Celkom patentoval vyše 100 objavov,^[5] vrátane postupu na oddeľovanie medi a kadmia a na impregnáciu dreva.

Referencie

↑ Baekeland, Universal-Lexikon
↑ GRATZER, Walter. Giant molecules : from nylon to nanotubes. Oxford : Oxford University Press, 2011. Dostupné online. ISBN 978-0199562138.
↑ Landmarks of the Plastics Industry. England : Imperial Chemical Industries Ltd., Plastics Division, 1962. S. 14.
↑ Leo Hendrik Baekeland na chemheritage.org
↑ KETTERING, Charles Franklin. Biographical memoir of Leo Hendrik Baekeland, 1863-1944. Presented to the academy at the autumn meeting, 1946.. : National Academy of Sciences (U.S.).; Biographical memoirs., 1946. Dostupné online. S. 206.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leo Hendrik Baekeland

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leo Baekeland na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Baekeland, Universal-Lexikon

[Gratzer-2] GRATZER, Walter. Giant molecules : from nylon to nanotubes. Oxford : Oxford University Press, 2011. Dostupné online. ISBN 978-0199562138.

[Landmarks-3] Landmarks of the Plastics Industry. England : Imperial Chemical Industries Ltd., Plastics Division, 1962. S. 14.

[4] Leo Hendrik Baekeland na chemheritage.org

[Kettering-5] KETTERING, Charles Franklin. Biographical memoir of Leo Hendrik Baekeland, 1863-1944. Presented to the academy at the autumn meeting, 1946.. : National Academy of Sciences (U.S.).; Biographical memoirs., 1946. Dostupné online. S. 206.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]