Lekárovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Sobrance
Región	Zemplín
Vodný tok	Uh
Nadmorská výška	108 m n. m.
Súradnice	48°36′13″S 22°09′21″V / 48,603611°S 22,155833°V / 48.603611; 22.155833
Rozloha	12,27 km² (1 227 ha) [1]
Obyvateľstvo	848 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	69,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1400
Starosta	Ingrid Čižmárová[3] (nezávislá)
PSČ	072 54
ŠÚJ	522716
EČV (do r. 2022)	SO
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Lekárovce 505 072 54
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	056 / 659 06 08
Fax	056 / 659 06 08
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lekárovce
Webová stránka: obeclekarovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Lekárovce (maď. Lakárd, Lakárt) sú obec na Slovensku v okrese Sobrance.

Polohopis

Obec leží na východnom okraji Kapušianskych pláňav, podcelku Východoslovenskej roviny. Je rozdelená riekou Uh a východná hranica katastra vedie v línii štátnej hranice s Ukrajinou. Prístup zabezpečujú cesty III. triedy cez susedné obce Bajany a Bežovce.^[4]

Najbližším mestom sú 12 km juhozápadne situované Veľké Kapušany, Sobrance sú vzdialené 21 km severne, Michalovce ležia 29 km severozápadne a krajská metropola je 86 km západne. Do Užhorodu je to severovýchodným smerom 20 km.

Dejiny

Najstaršia písomná zmienka o osade uvedenej v tvare „Lekart“ pochádza z roku 1400 a vychádza z mena jej zakladateľa Lakarta. V stredoveku patrilo toto územie Užskému hradu, v 16. storočí sa majiteľmi veľkej časti dnešnej obce stali Drugetovci a spadala pod hradné panstvo Nevické. Menšia časť bola v majetku leleského kláštora. Po praslici sa majetok dostal k rodine Čákiovcov, no v polovici 18. storočia opäť pôvodne drugetovská časť Lekároviec patrila pod správu hradu Užhorod.

V rokoch 1939 až 1944 bola obec súčasťou Maďarska a tomu zodpovedal i jej názov Lakard. Počas oslobodzovania tu prebiehali takmer mesiac dlhé boje, kedy bola obec evakuovaná. Bola zničená či vážne poškodená väčšina obydlí a hospodárskych budov, znefunkčnený bol i prievoz cez rieku. Krátko po skončení II. svetovej vojny bola obec ako vtedajšia súčasť okresu Užhorod dočasne pričlenená k ZSSR a až do roku 1948 bol jej oficiálny názov opäť Lekart. V tomto roku bol názov obce na základe rozhodnutia Slovenskej názvoslovnej komisie upravený do súčasnej podoby Lekárovce.

Povojnové roky sa niesli v duchu obnovy a obec nadobudla moderný ráz, v roku 1951 bol otvorený nový most a zrekonštruovali sa cesty. Pohyb obyvateľov značne zjednodušila zavedená autobusová linka, vedúca do Veľkých Kapušian, Sobraniec a Michaloviec. V roku 1952 tu bol vybudovaný obilný sklad pre okolité obce a vznikol tu poľnohospodársky nákupný a zásobovací závod. Elektrifikácia Lekároviec bola dokončená v máji 1959, nasledujúci rok tu bol otvorený poštový úrad a obchodný dom Jednota. Obecný rozhlas začal vysielať v roku 1965, nová škola bola dokončená v roku 1971 a kultúrny dom bol otvorený v roku 1972. V areáli JRD boli vybudované administratívne budovy, tabaková sušiareň, granulačná linka či vodný rezervoár. V roku 1986 pribudla nová materská škola a v roku 1989 bol dokončený vodovod aj v severnej časti obce. V roku 1997 bola dokončená požiarna zbrojnica i dom smútku, kolaudáciou prívodu plynovodu bola dokončená aj plynofikácia.

V roku 1980 mala obec 383 domov a obyvatelia dochádzali za prácou do Michaloviec, Vojan, Košíc, no našli sa i takí, ktorí za prácou odchádzali do Česka.

Obyvateľstvo

Etnické a jazykové zloženie

Sčítanie 1880 (materinský jazyk v %):

Sčítanie 1910 (materinský jazyk v %):

Sčítanie 1991 (národnosť v %):

Sčítanie 2001 (národnosť v %):

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Náboženské zloženie

Sčítanie 1880 (vierovyznanie v %):

Sčítanie 1990 (vierovyznanie v %):

Sčítanie 2001 (vierovyznanie v %):

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1800. Úpravou prešiel v roku 1896, keď bola vybudovaná veža, v roku 1957 bol obnovený po poškodení počas druhej svetovej vojny. Pôdorys odráža tradíciu trojpriestorových drevených kostolov východného obradu. Nachádza sa tu neobarokový ikonostas z prvej polovice 20. storočia s prvkami secesie, jeho časti pochádzajú zo staršieho klasicistického ikonostasu. Ostatné zariadenie pochádza z 19. storočia.^[5] Fasády chrámu sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je horizontálne členená kordónovými rímsami, dekorovaná je skosenými nárožiami. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.

• Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z posledného desaťročia 19. storočia. O výstavbu kostola sa zasadil užský dekan a užhorodský farár Andrej Budiš. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády kostola stratili po zjednodušujúcich úpravách pôvodné lizénové členenie.^[6] Okná majú polkruhové ukončenie, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lekárovce

Externé odkazy

• Oficiálny web

Zdroj

• Oficiálna stránka obce