Lankreuzer P.1000 Ratte bol extrémne ťažký tank vyvíjaný Nemcami počas 2. svetovej vojny. Bol navrhnutý v roku 1942 spoločnosťou Krupp, ktorá vyrábala pre Hitlera železničné delá. Z ich dielní pochádzalo aj známe delo Dora. V roku 1943 bol projekt zastavený Albertom Speerom a žiaden tank sa nikdy nevyrobil. S váhou 1000 ton bol P. 1000 päťkrát ťažší, ako tank Maus a bol by to najväčší tank, aký by kto kedy postavil.

História

Vývoj začal v roku 1941 štúdiom sovietskych ťažkých tankov, ktoré firma Krupp robila. Toto štúdium dalo tiež zrod myšlienky superťažkého tanku Maus. Štúdium viedlo k návrhu riaditeľa spoločnosti Krupp Grota, špeciálneho dôstojníka námorníctva, ktorý 23. júna 1942 ponúkol Hitlerovi návrh 1000 tonového tanku, ktorého meno bolo Landkreuzer. Mal byť vyzbrojený námornými delami a pancierovanie malo byť také silné, že by iba podobné zbrane, akými bol vyzbrojený, by ho mohli poškodiť. Kvôli jeho nesmiernej váhe mal byť vybavený troma 1,2 m širokými terasami na každej strane s celkovou šírkou 7,3 m. To malo zlepšiť stabilitu a rozloženie hmotnosti, ale len váha samotná by zničila cesty a mosty, čo robilo tank extrémne nepraktickým. Ale aj tak sa čakalo, že jeho výška 2,1 m by ho mala urobiť schopným ľahko prekročiť rieky. Hitler bol očarený Grotovým konceptom a prikázal spoločnosti Krupp začať s vývojom. 29. decembra 1942 boli nákresy hotové a projekt dostal meno Ratte (potkan)

Pohon

Landkreuzer mal byť poháňaný dvoma dieselovými motormi MAN V12Z32/44 24, ktoré sa používali v U-Bootoch s výkonom 8500 konských síl alebo ôsmimi dieselovými motormi Daimler-Benz MB 501 20 s výkonom 2000 konských síl. (používaný v E-bootoch). Spolu museli motory dávať výkon aspoň 16000 konských síl, aby mohli týmto tankom pohnúť.

Výzbroj

Hlavnú výzbroj mali tvoriť dve námorné delá kalibru 280 mm SK C/34, namontované v upravenej veži, ktorá sa používala v nemeckých vojnových lodiach. Jedna takáto veža bola zrejme postavená, ale nevie sa, kde. Vedľajšiu výzbroj mali tvoriť 128 mm protitankové delo, používané v Jagdtigroch a Mausoch, dva guľomety kalibru 15 mm Mauser MG 151/15 a osem protilietadlových diel Flak 38 kalibru 20 mm. Presná poloha protitankového dela kalibru 128 mm nie je známa, predpokladá sa, že malo byť namontované v hlavnej veži, alebo by mohlo byť namontované vo vlastnej menšej veži, čo je logickejšie. Hoci vývoj ďaleko nedospel, verí sa, že veža bola skutočne postavená a potom bola použitá ako pozemná delostrelecká batéria. Niekoľko takých postavení prežilo druhú svetovú vojnu, mnoho používalo delové veže s poškodených alebo zničených vojnových lodí, veľmi podobných veži, ktorá mala byť použitá v Lankreuzeri. Napriek zmienkam, že veža z Landkreuzera mala byť použitá ako pozemná delostrelecká batéria, neexistuje dôkaz, že niekedy vôbec existovala. Veže z vojnovej lode Gneisenau boli použité ako súčasti pobrežnej obrany v Nórskom Trondheime, podľa čoho sa niektorá domnievajú, že niekde tam skončila aj veža z Landkreuzera.