A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Ladislav Holdoš | |
slovenský politik, podpredseda SNR, politický väzeň | |
Narodenie | 14. máj 1911 Ružomberok |
---|---|
Úmrtie | 9. september 1988 (77 rokov) Bratislava |
Ladislav Holdoš (* 14. máj 1911, Ružomberok – † 9. september 1988, Bratislava) bol československý politik slovenskej národnosti, interbrigadista, účastník španielskej občianskej vojny, povereník pre veci cirkevné, podpredseda Slovenskej národnej rady, politický väzeň a československý veľvyslanec na Kube v rokoch 1969 – 1970.
Život
Narodil sa v rodine horára Františka Holdoša z Gombáša (Hubová) a Anny Žirkovej z Mošoviec, Turiec, v Ružomberku (Hrabove) ako jedno z ich piatich detí. Po ukončení obecnej školy a dvoch tried obchodnej akadémie začal pracovať ako bankový úradník. Do komunistickej strany vstúpil v roku 1935, od októbra 1936 sa v Španielsku zúčastnil ako jeden z prvých Slovákov občianskej vojny v Thälmannovom batalióne medzinarodných brigád (krycie meno Pedro). Načas ho omylom uväznili Republikáni, po ich porážke bol internovaný vo francúzskom zajateckom tábore v Alžíri a Francúzsku. Po nemeckom útoku na Poľsko a vypuknutí 2. svetovej vojny v rokoch 1939 – 1940 pôsobil ako vojak v československej zahraničnej armáde vo Francúzsku, po porážke Francúzov sa angažoval v protifašistickom francúzskom odboji v ilegálnej organizácii MOI Sever, kde bol veliteľom skupiny. Po zatknutí Gestapom v roku 1943 bol väznený v koncentračnom tábore v Buchenwalde. Pred oslobodením tábora spojeneckými armádami viedol povstanie väzňov a podieľal sa na záchrane života viacerých spoluväznených. Po skončení vojny mu bol udelený Rad Čestnej légie vo Francúzsku ako aj ďalšie najvyššie štátne vyznamenania, napr. Rad Bieleho leva v Československu, Virtuti Militari v Poľsku a iné.
Od roku 1945 pôsobil v ČSR ako komunistický funkcionár, v roku 1948 bol predsedom brannej komisie KSS a generálnym tajomníkom Slovenského národného frontu, v roku 1950 zastával funkciu povereníka – predsedu Slovenského úradu pre veci cirkevné, kde sa angažoval v prenasledovaní cirkvi.
Väzňom
V roku 1951 bol zatknutý a vylúčený z KSČ. V procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami ho v roku 1954 odsúdili na 13 rokov väzenia. V dobe vyšetrovacej väzby pod nátlakom vyšetrovacích orgánov a mučenia podpísal "Vyhlásenie o spolupráci s vyšetrovacími orgánmi", v ktorom sa zaviazal "informovať" bezpečnostné orgány o svojich spoluväzňoch. Postupne bol väznený v Ruzyni, Kolodějoch, Bratislave, Leopoldove, Pankráci a v Jáchymove, kde ručne triedil uránovú rudu. Vo väzení strávil spolu 7 rokov. Z drepov, ktoré absolvoval pri vyšetrovaní a mučení vyšetrovateľmi mu praskla šľacha v ľavom kolene a ľavú nohu zvyšok života ťahal za sebou.
Rehabilitácia
V 60. rokoch sa začal opäť politicky angažovať. Aj vďaka jeho aktivitám sa presadili rehabilitácie nespravodlivo odsúdených. V r. 1963 bol rehabilitovaný v rámci činnosti tzv. Barnabitskej komisie ÚV KSČ a znova získal členstvo v KSČ. Zamestnal sa v Historickom ústave SAV na oddelení všeobecných dejín. 15. júna 1969 bol uvoľnený z pracovného pomeru HÚ SAV a vymenovaný za veľvyslanca na Kube (1.11.1969).
Disidentom
Za verejne prejavený nesúhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa bol 1.10.1970 z Kuby odvolaný na dovolenku v ČSSR a následne formálne odvolaný z postu velvyslanca na Kube prezidentom L. Svobodom k 31.12.1970. Počas straníckych previerok v roku 1970 ho vylúčili zo strany. Z Ministerstva zahraničných vecí ČSSR bol prepustený 14.5.1971 k dátumu odchodu do dôchodku (16.5.1971). ŠtB ho evidovala od roku 1973 na zozname tzv. nepriateľských osôb a sledovala (krycie meno "KUBA II" a "Bohém") do konca života. Samotný spis, ktorý na neho viedla ŠtB má takmer 1200 strán, pričom bol pod neustálou operatívnou kontrolou.
Rodina
Bol trikrát ženatý, z toho dvakrát s rovnakou ženou. So svojou prvou manželkou Margitou Holdošovou rod. Vinařovou, asistentkou na vysokej škole a autorkou niekoľkých učebníc Nemeckého jazyka pre deti sa rozviedol v roku 1950 a následne znovu oženil po návrate z väzenia v roku 1958. Koncom 60. rokov podal návrh na rozvod, Margita Holdošová však v roku 1970 zomrela. Oženil sa s Vierou Šarlotou Rosinovou rod. Koričanovou (alebo Koritsanovou) na diaľku 21.7.1970. Šarlota Holdošová si do manželstva priviedla dcéru z predchádzajúceho manželstva. Jeho jediná dcéra Magdaléna Schurmannová (Madlen) z prvého manželstva žije na Slovensku so synom Tomášom Zechelom.
Dielo
- Ladislav Holdoš, Karel Bartošek: Svědek Husákova procesu vypovídá, Naše Vojsko Praha 1991
Referencie
↑ http://clovek.ff.cuni.cz/view.php?cisloclanku=2008061504 Mučení v kriminálu
↑ http://www.sme.sk/c/4003735/po-stb-zostali-unikatne-fotografie.html Článek v deníku SME o sledování L. Holdoše
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk